Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 252/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L., P.,

pre namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 1. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2012 doručená sťažnosť P. Š., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 S

48/2012 z 1. augusta 2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol že «ako právny nástupca po svojej matke Ž. Š., je

účastníkom súdneho konania na strane žalovaných vo veci určenia vlastníckeho práva

vedeného na OS Prešov pod sp. zn. . V tomto konaní boli zo strany žalobcu

predložené rozhodnutia Okresného úradu P., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva, č.j.: OPPaLH 99/92 -1/SI zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92 11/SI

zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/Sf zo dňa 14.04.1999.

Všetky uvedené rozhodnutia boli označené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich,

že prebehlo reštitučné konanie na základe návrhu U. Š. - pozemkové spoločenstvo. V konaní

mal spoločenstvo zastupovať vtedajší predseda S. K.. Pán S. K. však nebol splnomocnený

konať za oprávnené osoby - členov pozemkového spoločenstva U. Š. a zastupovať ich v

tomto konaní a taktiež nebol splnomocnený zastupovať ani právnu predchodkyňu

sťažovateľa – Ž. Š., ako to uviedla v čestnom prehlásení dňa 07.10.2008.

Sťažovateľ listom z 28.03.2012, doručeným OPÚ PO dňa 29.03.2012, vyzval OPÚ

PO na doručenie rozhodnutí vydaných v tomto konaní, keďže mal vedomosť o tom, že OPÚ

PO v roku 2011 ostatným - žijúcim členom U. Š. doručoval vydané rozhodnutia na základe

uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. z 31.03.2011. (konanie podľa tvrdenia

sťažovateľa v totožnej právnej veci podielnika U. Š.– žalobcu: J. W., v ktorom krajský súd

uznesením prikázal obvodnému pozemkovému úradu konať a rozhodnutie v správnom

konaní žalobcovi doručiť, pozn.). Keďže OPÚ PO na výzvu sťažovateľa nereagoval a

požadované rozhodnutia mu nedoručil, dňa 04.05.2012 podal sťažovateľ voči postupu OPÚ

PO sťažnosť na jeho nečinnosť.

Dňa 31.05.2012 bola sťažovateľovi zo strany OPÚ PO doručená odpoveď na jeho

sťažnosť -upovedomenie o odložení sťažnosti z 28.05.2012.».

3. Následne sťažovateľ podal na krajskom súde žalobu proti Obvodnému

pozemkovému úradu P. (ďalej len „OPÚ PO“ alebo „obvodný pozemkový úrad“) proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa (ďalej len

„OSP“). Touto žalobou sa sťažovateľ domáhal, aby krajský súd zaviazal žalovaného -

obvodný pozemkový úrad - doručiť sťažovateľovi rozhodnutia vydané v konaní

sp. zn. OPPaLH 99/92 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom U. Š.– pozemkové

spoločenstvo. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 1. augusta 2012

návrh sťažovateľa odmietol.

4. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „Napadnutým uznesením, postupom Krajského

súdu Prešov boli porušené základné práva sťažovateľa, zakotvené v článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že sťažnosťou napadnuté uznesenie porušovateľa je

v rozpore so zákonom, a to z týchto dôvodov:

«Je nepravdivé tvrdenie porušovateľa, že návrh bol podaný predčasne, keďže pred

podaním žaloby nebol sťažovateľ povinný podať okrem sťažnosti na nečinnosť aj podnet

na prokuratúre. Okrem iného prokurátor listom z 25.07.2012 podnet sťažovateľa odložil

a v odôvodnení poukázal na to, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa

predstavuje účinnejší prostriedok nápravy ako upozornenie prokurátora.

Žiaden právny predpis neukladá navrhovateľovi povinnosť pred podaním žaloby

podľa , vyčerpať všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis, tak, ako to od sťažovateľa požadoval súd.

Tvrdenie porušovateľa (že návrh bol podaný predčasne, pozn.) je však naviac aj

v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR podľa ktorej platí, že „odmietnutie

žaloby podľa len z toho dôvodu, že sťažovateľ

nevyužil podanie podnetu u prokurátora, nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho žaloby“

- nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.05.2008.

Ďalej neobstojí ani názor porušovateľa v tom, že „okrem neprípustnosti bolo

potrebné návrh zamietnuť aj pre jeho nedôvodnosť“», pretože podľa sťažovateľa

v obdobných konaniach vedených na krajskom súde podielnikmi U. Š. bolo preukázané, že

rozhodnutia vydané OPÚ PO neboli účastníkom predmetného správneho konania

oznámené. Navyše, podľa sťažovateľa je splnomocnenie z 22. novembra 1992, na ktoré sa

odvolával obvodný pozemkový úrad, v rozpore s § 37 ods. 2 zákona Slovenskej národnej

rady č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách

v znení neskorších predpisov, keďže predmetné splnomocnenie nepodpísali podielnici, ktorí

majú väčšinu podielov. Sťažovateľ namieta, že „porušovateľ nedostatočne zisťoval

skutkové okolnosti týkajúce sa ustanovenia spoločného zástupcu na uplatnenie nárokov

v zmysle ustanovenia V rozhodovanej veci sa preto

postup porušovateľa nedá nazvať ináč ako svojvôľa“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo P. Š. podľa článku 46 ods. 1, a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z

01.08.2012, porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu Prešov z 01.08.2012, sp. zn. sa zrušuje

a vec sa vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.

Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči

porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie

a náhradu trov konania.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 1. augusta

2012, ktorým krajský súd zamietol jeho návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

Obvodnému pozemkovému úradu P., ako neprípustný a nedôvodný. Všeobecný súd podľa

sťažovateľa interpretoval a aplikoval jednoduché právo spôsobom, ktorý nie je možné

aprobovať a v dôsledku tejto interpretácie a aplikácie sa jeho rozhodnutie stalo rozporným

s ústavne zakotveným právom na spravodlivý proces.

13. Krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia sp zn.

z 1. augusta 2012 uviedol:

«V danom prípade sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany pred nečinnosťou orgánu

verejnej správy ktorá má spočívať vtom, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu, t.j. aj

napriek výzve zo dna 28.3.2012 (doručenej dňa 29.3.2012) do podania návrhu na súd (dňa

5.6.2012) mu nedoručil reštitučné rozhodnutia..., preto s poukazom na § 51 Správneho

poriadku, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. je nečinný.

Z ustanovení (viď , posledná veta ) vyplýva, že návrh

nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis. Takto vymedzená prípustnosť návrhu vyjadruje princíp subsidiarity správneho

súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej

ochrany (komentár k ).

Podaním zo dňa 4.5.2012, doručeným odporcovi dňa 4.5.2012, označeným ako

Sťažnosť na nečinnosť v zmysle zákona o sťažnostiach, sa navrhovateľ domáhal nápravy

podľa o sťažnostiach.

Zároveň z obsahu vyjadrenia odporcu, z obsahu predloženého administratívneho

spisu, ako aj z prípisu Okresnej prokuratúry P. č. Pd 193/12-5 zo dňa 24.7.2012 vyplýva, že

dňa 31.5.2012 podal navrhovateľ podnet - upozornenie na nezákonný postup odporcu podľa

o prokuratúre.

Kým o sťažnosti bolo rozhodnuté upovedomením o odložení sťažnosti zo dňa

28.5.2012, t.j. ešte pred podaním návrhu, o podnete - upozornení na nezákonný postup

podľa zákona o prokuratúre ku dňu podania návrhu (dňa 3.6.2012), podľa vedomostí súdu

ani ku dňu rozhodnutia súdu (1.8.2012) rozhodnuté nebolo, a teda návrh bol podaný

predčasne.

Pre nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v je preto

neprípustný.

Okrem neprípustnosti bolo potrebné návrh zamietnuť aj pre jeho nedôvodnosť.

Ak navrhovateľ argumentoval ustanovením § 51 Správneho poriadku, je potrebné uviesť, že

predložené Čestné prehlásenie - oznámenie nebohej Ž. Š. zo dňa 7.10.2008 samo o sebe

nezakladá povinnosť pre správny orgán doručiť reštitučné rozhodnutia navrhovateľovi.

Táto povinnosť pre odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nevyplýva ani z rozhodnutia

uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 31.3.2011, pretože týmto

rozhodnutím súd uložil povinnosť odporcovi konať a doručiť rozhodnutie len J. W., a teda je

záväzná len vo vzťahu k J. W..

Osobitne je potrebné poukázať na plnomocenstvo zo dňa 20.11.1992 pripojené

k rozhodnutiu Č.j.: 2609/92/Ba, Ev.č. 520/93/22 zo dňa 23.2.1993, ktorým tam podpísané

osoby (pod por. č. 31 aj Ž. Š., r.č. 235529/739) splnomocnili na zastupovanie, okrem iného,

S. K. na zastupovanie... našich práv a právom chránených záujmov v styku s pozemkovým

úradom... za tým účelom je splnomocnenec oprávnený podať výpoveď z nájmu podľa § 22

ods. 2 zákona o pôde, podať žiadosť o navrátenie užívacích práv v celosti, uzavierať a

podpisovať zmluvy o vydaní nehnuteľností.

Ak dodatočne po smrti Ž. Š. spochybňuje právny nástupca Ž. Š. platnosť tohto

plnomocenstva na základe čestného prehlásenia - oznámenia Ž. Š. zo dňa 7.10.2010, je

krajský súd toho názoru, že posúdenie tejto otázky (posúdenie platnosti právneho úkonu -

plnomocenstva zo dňa 20.11.1992) správnemu orgánu (odporcovi) neprislúcha, neprislúcha

to ani krajskému súdu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o platnosti či

neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine súd v riadnom civilnom konaní a až do

rozhodnutia súdu je správny orgán svojimi právoplatnými rozhodnutiami viazaný.

Za nečinnosť nemožno považovať ani nemožnosť konať vo veci z objektívnych

dôvodov, ku ktorým patrí zapožičanie administratívneho spisu súdu k veci ,

nesúčinnosť a nespolupráca žiadateľov o doručenie reštitučných rozhodnutí so správnym

orgánom, či neustále zaťažovanie správneho orgánu rôznymi podaniami, na ktoré musel

správny orgán reagovať.

Treba súhlasiť aj s argumentáciou odporcu, že sa jedná o vážne tvrdenia, ktoré bol

odporca povinný dôsledne prešetriť, preto aj z týchto dôvodov, ako aj s poukazom na

uplynutú dobu od podania žiadosti - výzvy na doručenie zo dňa 29.3.2012 do dňa podania

návrhu na súd (5.6.2012), nemožno hovoriť o nečinnosti správneho orgánu.

Z uvedených dôvodov krajský súd návrh podľa zamietol.»

14. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , ).

15. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (, ). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

16. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto

nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až ). Preskúmanie rozhodnutia všeobecného

súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu

základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného

súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery

boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (podobne aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou

je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky

odôvodnené.

17. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu. Jedným z dôvodov,

pre ktoré krajský súd návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy odmietol, bola jeho

neprípustnosť pre nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v ,

to znamená vyčerpanie opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis. Z uznesenia krajského súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti totiž vyplýva, že

sťažovateľ ešte pred podaním návrhu na krajskom súde, využil opravný prostriedok podľa

osobitného prepisu, t. j. podnet – upozornenie prokurátora na nezákonný postup 31. mája

2012. Bezprostredne potom - 5. júna 2012 (o päť dní) - podal sťažovateľ návrh proti

nečinnosti orgánu verejnej správy na krajskom súde. Keďže ku dňu rozhodovania

krajského súdu, t. j. k 1. augustu 2012, nebolo podľa vedomostí konajúceho krajského súdu

rozhodnuté vo veci podaného podnetu, krajský súd konštatoval, že sťažovateľom podaný

návrh bol podaný predčasne.

Námietku sťažovateľa, že takýto postup je v rozpore s ustálenou judikatúrou

ústavného súdu, nemožno akceptovať, keďže krajský súd návrh sťažovateľa napriek

vyslovenej neprípustnosti preskúmal, postupom napadnutého orgánu verejnej správy sa

zaoberal a dospel k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že od podania žiadosti sťažovateľa

na obvodný pozemkový úrad 29. marca 2012, ktorou sa domáhal doručenia rozhodnutí

pozemkového úradu, do podania návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy

na krajskom súde 5. júna 2012 uplynuli dva mesiace. Počas týchto dvoch mesiacov

sťažovateľ neposkytol odporcovi (obvodnému pozemkovému úradu) potrebnú súčinnosť

a nedostavil sa na predvolanie obvodného pozemkového úradu, navyše počas týchto dvoch

mesiacov bol obvodný pozemkový úrad povinný zapožičať administratívny spis

na vyžiadanie krajského súdu pre účely iného konania vedeného pod sp. zn.

.

Po preskúmaní napadnutého postupu správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní

krajský súd nezistil nečinnosť v postupe správneho orgánu, a preto návrh sťažovateľa

odmietol aj z dôvodu jeho nedôvodnosti.

18. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu

konštatuje, že krajský súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie

vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia dotknutých ustanovení

právnych predpisov boli vykonané ústavne súladným spôsobom. Ústavný súd

po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie nevykazuje znaky svojvoľnosti alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené

v súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

a na spravodlivé súdne konanie nie sú ústavne neudržateľné. Krajský súd v napadnutom

uznesení podľa názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietky

sťažovateľa a vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom toto

rozhodnutie nemožno považovať za nepresvedčivé.

19. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle jeho konštantnej judikatúry,

zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neznamenajú právo na úspech v konaní pred

všeobecným súdom a nemožno ich účelovo chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo

v takomto spore (, ).

20. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti neboli zistené také skutočnosti, ktoré by umožňovali vysloviť porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

namietaným uznesením krajského súdu sp. zn. z 1. augusta 2012. Ústavný súd

preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013