Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 241/2013
PDF · 207.93 KB
No categories available
II. ÚS 241/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 672/2009 a jeho
uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er 950/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012,
sp. zn. 8 Er 139/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 57/2011 a jeho
uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 300/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012,
sp. zn. 8 Er 440/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 842/2008 a jeho
uznesením z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 143/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012,
sp. zn. 5 Er 2/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er 29/2011 a jeho
uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 20 Er 131/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012,
sp. zn. 8 Er 162/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 1231/2010 a jeho
uznesením z 24. januára 2012, sp. zn. 5 Er 1343/2010 a jeho uznesením z 23. januára 2012,
sp. zn. 8 Er 124/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. sp. zn. Rvp
13819/2012 až sp. zn. Rvp 13833/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 13819/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13.
novembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Galanta
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 672/2009 a jeho uznesením
z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er 950/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er
139/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 57/2011 a jeho uznesením z 23.
januára 2012, sp. zn. 8 Er 300/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er
440/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 842/2008 a jeho uznesením
z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 143/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 5 Er
2/2009 a jeho uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 8 Er 29/2011 a jeho uznesením z 23.
januára 2012, sp. zn. 20 Er 131/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er
162/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 1231/2010 a jeho uznesením
z 24. januára 2012, sp. zn. 5 Er 1343/2010 a jeho uznesením z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er
124/2011 a jeho uznesením z 23. januára 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“ alebo
„uznesenia“).
2. Z obsahu sťažnosti a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľka v záujme vymoženia
svojich pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami
(ďalej len „povinní“), ktoré boli priznané vykonateľnými rozsudkami Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., alebo notárskou
zápisnicou, podala súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. (ďalej aj „súdny exekútor“) návrhy na
vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal
nútený výkon rozhodnutí (exekúcie).
Okresný súd napadnutými uzneseniami ex offo vylúčil vo veci konajúceho súdneho
exekútora z vykonávania exekúcií z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho
exekútora zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučných konaní (oprávnenej).
3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napáda uvedené uznesenia okresného súdu,
ktorými okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcií, a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k ich vydaniu. Sťažovateľka uvádza, že
okresný súd porušil jej základné práva, a to konkrétne:
«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej aj „Ústava SR“);
B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);
C. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 Ústavy;
D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;
E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods. 2 Ústavy;
F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»
4. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označených exekučných
konaniach sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu uviedla:
«Napadnuté uznesenie Okresného súdu... veľmi významnou mierou ovplyvnilo
faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie...
Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu,
nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu
zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1
Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že
všeobecný súd:
a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 4. 2011,
sp. zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a
legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;
d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie:
e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III ÚS 322/2010;
rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti
rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný
prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne
účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej
pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K..
... postupom Okresného súdu..., ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo
v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady
„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú
imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný s čl. 46 ods. 1 Ústavy a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»
5. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uvádza: „Všeobecný súd svojím
rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého
súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým
rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa
existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku
sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.
Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1
majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím
všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“
6. Namietané porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka
odôvodnila tým, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala
byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo
s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že
všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným
exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom
konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné
zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným
postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR
a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.
7. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom
vyslovil porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom
okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté
uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal
sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
9. V zmysle § 112 ods. 2 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 13819/2012 až sp. zn. Rvp 13833/2012 a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak,
ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloží vec na rozhodnutie
súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd
do desiatich dní od predloženia veci.
Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie
je prípustný opravný prostriedok.
16. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote
oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
17. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
21. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa
musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,
farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny
pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
23. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami
okresného súdu, ktorými okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. R. K. z
výkonu exekúcií z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke, boli
porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl.
14 dohovoru. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie
relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne
neodôvodnil. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k ohrozeniu
existujúcich pohľadávok sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcií
zvoleným súdnym exekútorom a v konaniach mala mať sťažovateľka výrazné nevýhodné
postavenie a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.
24. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady
meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
25. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenia okresného súdu, ktoré sťažovateľka
predložila spolu so sťažnosťami. Namietanými uzneseniami bolo rozhodnuté o tom, že
okresný súd nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka (Združenia na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS) do exekučných konaní a vylučuje vo veci konajúceho súdneho exekútora
(JUDr. R. K.) z exekúcií.
V prípade rozhodovania o vylúčení súdneho exekútora z exekúcií ide o rozhodnutie,
proti ktorému odvolanie v zmysle ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku nie je
prípustné, ak ho vydá sudca.
Vo všetkých prípadoch namietaných uznesení okresného súdu však išlo
o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP je proti
rozhodnutiu súdneho úradníka odvolanie prípustné vždy. O takomto odvolaní rozhoduje
sudca okresného súdu, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Navyše namietané uznesenia okresného súdu obsahovali aj poučenie o možnosti podať
opravný prostriedok.
26. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme
všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,
ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom predchádzajúcim ich
vydaniu podľa jej názoru porušené. Zo sťažností sťažovateľky však nevyplýva, že by
sťažovateľka tento opravný prostriedok v danej veci v zákonnej lehote využila, naopak,
sama tvrdí, že nemá k dispozícii žiadne opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré by jej zákon na ochranu jej práv účinne poskytoval. Sťažovateľka zároveň v sťažnosti
neuvádza žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nesplnenie
podmienky vyčerpania opravných prostriedkov.
Keďže v danej veci je namietaný postup okresného súdu, ako aj jeho napadnuté
uznesenia, ktoré sú preskúmateľné sudcom okresného súdu na základe odvolania
sťažovateľky, neprichádza do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal námietkami smerujúcimi
proti postupu a uzneseniam okresného súdu, a preto treba sťažnosti sťažovateľky považovať
za predčasné.
27. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
IV. ÚS 245/2010, II. ÚS 85/2012), a tiež zo záverov a právneho hodnotenia skutkových
okolností daného prípadu ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už pri ich predbežnom
prerokovaní odmietol ako neprípustné podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2013