Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 475/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa v konaní o sťažnosti M. P., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. P. P., T., ktorou

namietala porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489 € (slovom

štyristoosemdesiatdeväť eur), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Ing. P. P., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. septembra 2012 doručená sťažnosť M. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 10. júla 2009

na okresnom súde návrh na určenie výživného a úpravu práv a povinností k maloletému

dieťaťu, S. T., proti otcovi maloletého (ďalej len „odporca“). Sťažovateľka sa v konaní

domáha zverenia maloletého dieťaťa do svojej opatery a určenia výživného na maloleté

dieťa od odporcu vo výške 250 € mesačne.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza: „... v súčasnosti prebieha konanie

v predmetnej veci, bez zavinenia sťažovateľky, už viac než 3 roky.

... v uvedenej veci podala Sťažovateľka dňa 2. 8. 2010 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, a to vzhľadom na skutočnosť, že Odporca v tom čase poukazoval

na maloletého syna peňažnú čiastku iba vo výške 60,- EUR, čo nepokrývalo ani polovicu

z nákladov, ktoré musela Sťažovateľka na maloletého syna vynakladať. Súd v konaní

č. dňa 18. 8. 2010 návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako

neodôvodnený zamietol s odôvodnením - majúc na pamäti, že je potrebné v čo najkratšej

dobe rozhodnúť vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu...

... posledné pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 11. 9. 2012 s odstupom

viac než 1 roka od predchádzajúceho pojednávania !!! Na tomto pojednávaní nebolo vo

veci rozhodnuté, naopak, bolo odročené na neurčito! V tomto kontexte uvádzame, že

celkovo sa až do dňa podania tejto sťažnosti konali vo veci počas troch rokov celkovo len tri

pojednávania (nepočítajúc pojednávanie zo dňa 13. 10. 2010 odročené na neurčito

z dôvodu PN zákonnej sudkyne), t. j. zo dňa 14. 9. 2009, 15. 6. 2011 a 11. 9. 2012 - všetky

odročené na neurčito, a to bez akéhokoľvek znaleckého či iného rozsiahlejšieho

dokazovania, ktoré by prípadne ospravedlnilo veľký časový odstup medzi jednotlivými

pojednávaniami.

... negatívne dôsledky nerozhodnutia súdu vo veci samej znáša predovšetkým

maloletý syn, ktorý značne trpí nedostatkom zdrojov potrebných k jeho riadnemu

materiálnemu zabezpečeniu, a ktorý by tieto následky nemusel znášať, ak by súd rozhodol

vo veci samej v zákonnej lehote. V tejto súvislosti máme za to, že je nado všetku pochybnosť

nanajvýš potrebné, aby súd poskytol Sťažovateľke, resp. jej synovi, právnu ochranu

a rozhodol v merite veci bez zbytočného odkladu.

... Sťažovateľka už v minulosti v priebehu Konania čelila viackrát nečinnosti

Okresného súdu Piešťany, ktoré sa snažila riešiť urgenciami, najmä nie však len, zo dňa

21. 11. 2011 a 29. 11. 2010, ktoré vyústili do podania sťažnosti predsedníčke Okresného

súdu Piešťany zo dňa 2. 4. 2012.“

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že podala predsedníčke okresného súdu

v zmysle a nasledujúcich o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť datovanú 2. apríla 2012

pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedníčka

okresného súdu na sťažnosť odpovedala podaním zo 4. júla 2012, pričom uznala sťažnosť

na prieťahy v konaní za opodstatnenú.

V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla: „Už v upovedomení o spôsobe vybavenia

sťažnosti zo dňa 4. 7. 2012 dospela predsedníčka súdu k záveru, že v Konaní dochádza

k prieťahom, za ktoré sa ospravedlnila. I napriek prísľubu predsedníčky súdu nad riadnym

dozorom priebehu Konania však zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa 11. 9. 2012 odročila

pojednávanie na neurčito!, čím opätovne uviedla Sťažovateľku do stavu výraznej právnej

neistoty a obavy ohľadom konečného termínu vydania rozhodnutia vo veci samej.“

4. Podľa sťažovateľky všetky doterajšie úkony okresného súdu v kontexte

uplynulých rokov nepostačujú na vyvodenie záveru, že okresný súd koná a konal bez

zbytočných prieťahov, a vyjadrila presvedčenie, že po právnej stránke nie je predmetná vec

nijako mimoriadne náročná a neštandardná.

Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že „v dôsledku absencie rozhodnutia súdu

v merite veci za obdobie viac než troch rokov utrpela značnú nemajetkovú ujmu v podobe

troch rokov pretrvávajúcej právnej neistoty a rovnako tak aj v podobe zlého psychického

stavu a útrap spojených s vedomím nedostatku peňažných prostriedkov na výživu svojho

maloletého syna a ktorých získanie v podobe výživného žiada v Konaní od pasívneho

Odporcu“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo pani M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa bolo postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2.Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby bola vec č. 11 čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadala priznať aj primerané finančné

zadosťučinenie a náhradu trov konania.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -21 zo 7. novembra 2012 prijal

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k prijatej sťažnosti ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

8. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

zo 16. januára 2013, doručeným ústavnému súdu 24. januára 2013, v ktorom uviedla rozpis

procesných úkonov vo veci a poukázala na obdobia práceneschopnosti a čerpania

dovolenky zákonných sudkýň. Zároveň upozornila na dve obdobia v konaní, kedy podľa jej

tvrdenia nemohlo byť konané pre nesúčinnosť sťažovateľky: „Týka sa to obdobia

po pojednávaní dňa 14. 9. 2009, kedy súd uložil matke, aby súdu doručila presnú

špecifikáciu nákladov na maloleté dieťa, pričom matka súdu danú špecifikáciu doručila až

po urgencii súdu z 8. , a to dňa 27. 1. 2010. V druhom prípade sa matka s otcom

zúčastnila v októbri 2012 psychologického poradenstva, pričom obaja rodičia súhlasili

so spoločnou konzultáciou smerujúcou k dohode medzi nimi, na ktorú sa však dostavil len

otec, matka sa bez ospravedlnenia nedostavila, preto psychologička nevedela zaujať

objektívne stanovisko, čo si môže v konaní vyžiadať potrebu pribrať znalca...“

Predsedníčka okresného súdu v závere podania zo 16. januára 2013 uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

9. Sťažovateľka na podanie okresného súdu reagovala vyjadrením z 19. februára

2013, v ktorom uviedla:

„Na tomto mieste odmietame tvrdenie Prvostupňového súdu, že Sťažovateľka svojim

konaním akokoľvek spôsobila prieťahy v konaní tým, že nepredložila Prvostupňovému súdu

špecifikáciu nákladov na dieťa... Sťažovateľka priamo na pojednávaní dňa 14. 9. 2009

predložila Prvostupňovému súdu relevantnú Špecifikáciu nákladov na dieťa, o čom svedčí

aj zápisnica z tohto pojednávania, kde sa na strane 2 uvádza, že Sťažovateľka predložila

súdu okrem iného tabuľku nákladov, náklady v jednotlivých mesiacoch, pokladničné

doklady - hygienické potreby, výživu pre maloletého, ergo podklady preukazujúce práve

súdom žiadané náklady na maloleté dieťa. Tieto podklady sa nachádzajú v súdnom spise...

Sťažovateľka dáva do pozornosti, že v súvislosti s nadchádzajúcou spoločnou

konzultáciou ju nikto v tejto veci akokoľvek nekontaktoval, neupovedomil, nepredvolal,

a ani akokoľvek inak neinformoval hoci Sťažovateľka vytýčenie termínu konzultácie veľmi

očakávala a sama sa aktívne o toto stretnutie zaujímala, no bezvýsledne. Poukazujeme

na skutočnosť, že Sťažovateľka sa o uskutočnenom stretnutí dozvedela až z vyjadrenia

Prvostupňového súdu v rámci tohto konania.“

V tomto vyjadrení si sťažovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia

za ďalší úkon právnej pomoci nad rámec pôvodného petitu. Sťažovateľka uviedla, že súhlasí

s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia pojednávania.

10. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

14. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

16. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

17. Podľa prvej vety (ďalej len „OSP“)

ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez

zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho

rozhodnutie (m. m. , ). Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

20. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

21. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

-13. júl 2009 – bol podaný návrh sťažovateľky vo veci starostlivosti o maloletého (zverenie

maloletého do výchovy a opatery matky a určenie výživného),

-18. august 2009 – okresný súd žiadal o informácie o zárobku otca pre určenie vyživovacej

povinnosti,

-19. august 2009 – bolo vydané uznesenie okresného súdu o ustanovení Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v P. za zástupcu maloletého,

- 19.august 2009 –okresný súd žiadal o podanie správy o povesti a bytových pomeroch

sťažovateľky a odporcu,

-28. august 2009 – okresnému súdu bola zaslaná správa Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v P.,

-14. september 2009 – konalo sa pojednávanie,

- 8. január 2010 –okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie špecifikácie nákladov

na maloletého,

-27. apríl 2010 –okresný súd uznesením uložil povinnosť rodičom maloletého navštíviť

referát poradensko-psychologických služieb,

- 5. júna 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o urýchlenie

rozhodnutia vo veci,

- 2. august 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o predbežné

zverenie maloletého do jej starostlivosti,

- 20. august 2010 – okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informácie

o zárobkoch rodičov,

- 10. september 2010 – okresný súd vydal uznesenie sp. zn. , ktorým návrh

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

- 13. október 2010 – nariadené pojednávanie bolo odročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne,

- 29. novembra 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o nariadenie

pojednávania,

- 18. január 2011 – okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informácie

o zárobku otca,

- 13. január 2011 - okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informácie

o zárobku matky, o zistenie poberania dôchodku a štátnych sociálnych dávok rodičmi,

- 14. február 2011 –Sociálna poisťovňa zaslala oznámenie o nevyplácaní dávok sociálneho

poistenia rodičom,

- 7. marec 2011 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne,

- 10. marca 2011 –sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 29. marec 2011 – sťažovateľka bola upovedomená zo strany okresného súdu o spôsobe

vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní,

- 27. apríl 2011 – okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informácie

o zárobku otca,

- 7. apríl 2011 – psychologické vyšetrenie,

- 15. jún 2011 – konalo sa pojednávanie,

- 12. október 2011 – okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informácie

o zárobku rodičov,

- 21.november 2011 – sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania,

- 13. jún 2012 – okresný súd žiadal príslušné orgány a zamestnávateľa o informáciu

o pracovnom pomere otca, o poberaní rodinných prídavkov, rodičovských príspevkov,

sociálnych či nemocenských dávok rodičmi,

- 11. september 2012 – konalo sa pojednávanie,

- 13. september 2012 –okresný súd vydal uznesenie o uložení povinnosti rodičom

maloletého navštíviť referát poradensko-psychologických služieb,

- 10. december 2012 – okresnému súdu bola zaslaná psychologická správa,

- 4. február 2013 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane zákonnej sudkyne.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, ) zohľadňoval tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

22.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde

je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na určenie výživného a úpravu práv a povinností

k maloletému dieťaťu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodovanie tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, v rámci ktorej existuje ustálená

judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu všeobecných súdov, a preto nemožno považovať

vec sťažovateľky za právne zložitú. Z hľadiska povahy veci ústavný súd zdôrazňuje, že

vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté

dieťa, ide o existenčné veci v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú

zo strany všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176

ods. 3 , ktorý ukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez

zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov.

22.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka

opakovane predkladala konajúcemu súdu prehľad a špecifikáciu svojich nákladov

starostlivosti o maloletého (tieto sú súčasťou spisu okresného súdu) a aj na výzvu okresného

súdu na predloženie špecifikácie z 8. januára 2010 sťažovateľka bez zbytočného meškania

reagovala. Vo vzťahu k druhému tvrdeniu odporcu o tom, že sa sťažovateľka nedostavila na

spoločnú konzultáciu u psychologičky, sťažovateľka uviedla, že nebola na túto konzultáciu

prizvaná ani o nej nebola žiadnym spôsobom upovedomená. Aj keď tvrdenie sťažovateľky

nie je možné na základe spisu okresného súdu ani vyvrátiť, ani potvrdiť, ústavný súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že sťažovateľka bola počas celého konania okresného

súdu vo veci aktívna, na výzvy okresného súdu reagovala, sama okresný súd trikrát žiadala

o nariadenie pojednávania a rozhodnutie vo veci, navrhla, aby súd vo veci rozhodol

nariadením predbežného opatrenia. Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľke nemožno pripísať na ťarchu stav, v akom sa nachádzalo napadnuté konanie v

čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

22.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

podľa môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré

nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m.

m. napr. , , , ).

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v období

od 20. septembra 2010, keď mu bola doručená psychologická správa z psychologických

konzultácií rodičov, až do 27. apríla 2011, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie

(7 mesiacov, v tomto období bolo pojednávanie dvakrát odročené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, toto obdobie nečinnosti bolo prerušené len

opakovanými dožiadaniami týkajúcimi sa okresného súdu príjmov otca a matky maloletého

dieťaťa), a v období od októbra 2011, keď okresný súd opätovne dožiadaval informácie

o príjmoch sťažovateľky a odporcu, až do 13. júna 2012, keď bolo vo veci nariadené

pojednávanie (7 mesiacov). Okrem týchto období nečinnosti možno postup okresného súdu

označiť aj ako neefektívny. Okresný súd opakovane dožadoval príslušné orgány na

dokladovanie výšky príjmov sťažovateľky a odporcu, za celé obdobie nenariadil znalecké

dokazovanie vo veci a ani nedospel k záveru o potrebe znaleckého dokazovania, pričom

ani s odstupom troch rokov od začatia konania vo veci meritórne nerozhodol, čo vzhľadom

na povahu veci sťažovateľky, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, nemožno považovať

z ústavného hľadiska za akceptovateľné.

Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní považovala v zmysle svojho

upovedomenia o vybavení sťažnosti zo 4. júla 2012 za dôvodnú aj predsedníčka okresného

súdu. Predsedníčka okresného súdu prieťahy v konaní ospravedlňovala množstvom vecí

zákonnej sudkyne a vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti zo 16. januára 2013 aj dlhšími

obdobiami práceneschopnosti a čerpaním dovolenky zákonnými sudkyňami vo veci. V tejto

súvislosti však ústavný súd zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto

smere formulovala stanovisko, podľa ktorého otázka množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či

došlo k zbytočným prieťahom v konaní (), argumenty okresného súdu

súvisiace s veľkým nápadom vecí a nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu

preto ústavný súd akceptovať nemohol.

S ohľadom na uvedené závery a tiež s prihliadnutím na predmet konania a tomu

zodpovedajúcu lehotu 6 mesiacov limitujúcu rozhodovanie vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých podľa nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred

okresným súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu

zaručenému .

23. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

24. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

25. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na celkové trvanie napadnutého

konania v spojení s predmetom sporu, ktorým je starostlivosť o maloletých, považuje

za primerané v sume 3 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

26. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti,

vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Odmena za dva úkony právnej služby v roku 2012 predstavuje sumu

2 x 127,16 € a režijný paušál 2 x 7,63 €, odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2013

predstavuje sumu 130,16 € a režijný paušál 7,81 €. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní

úhrady trov konania priznal úspešnej sťažovateľke úhradu trov konania vo výške 407,55 €

plus DPH, t. j. v celkovej výške 489 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013