Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 185/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. N., P., zastúpeného JUDr. K. L., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 15. augusta 2012 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 7. novembra

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2013 doručená sťažnosť Ing. D. N., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozhodnutím Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15.

augusta 2012 a Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „ krajský súd“) sp. zn.

zo 7. novembra 2012.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol odporcom v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. . Súdne konanie, ktoré začalo návrhom navrhovateľky z 9. júla

2007, bolo ukončené súdnym zmierom 25. apríla 2012. Keďže navrhovateľka bola

oslobodená od platenia súdnych poplatkov, uložil súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok

z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v sume 987 €

sťažovateľovi, a to do 15 dní od doručenia uznesenia (10. septembra 2012). Sťažovateľ

sa proti tomuto uzneseniu odvolal. Krajský súd ako súd odvolací uznesením

sp. zn. zo 7. septembra 2012 napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľ uviedol proti uloženiu povinnosti zaplatiť súdny poplatok takúto

argumentáciu:

„... Poplatok za podanie návrhu je na základe ust. § 8, ods. 1 citovaného zákona

splatný vznikom poplatkovej povinnosti, teda 9. 7. 2007. Poplatok však nie je možné vyrubiť

po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným (§ 13,

ods. 1 ).

Najneskôr mohol teda konajúci súd vyrubiť súdny poplatok do uplynutia lehoty troch

rokov, odkedy sa skončil kalendárny rok, v ktorom sa súdny poplatok stal splatným, teda

do konca roku 2010. Márnym uplynutím tejto trojročnej lehoty právo na vyrubenie súdneho

poplatku zaniklo, pretože nebolo uplatnené v určenom čase. V dôsledku uplynutia

prekluzívnej lehoty právo na vyrubenie súdneho poplatku zaniklo, prekludovalo sa.

Na uvedenú skutočnosť musí súd prihliadať aj keď to dlžník, v našom prípade odporca,

nenamietne.

V rovnakej lehote zanikla aj možnosť prenosu poplatkovej povinnosti na účastníka,

ktorý nebol od poplatku oslobodený, teda na odporcu.

Na tejto okolnosti nemení nič ani fakt, že konanie začaté na návrh sa skončilo

zmierom, nakoľko v samotnom spore nešlo o zmierovacie konanie podľa a súv.

v spojení s § 5 ods. 1, písm. b) zákona, ale o zmier účastníkov uzatvorený po viacerých

pojednávaniach. Pritom súd vo veci samej rozhodol uznesením, č. k. -301,

zo dňa 25. 04. 2012, ktorým schválil zmier účastníkov, kde v samotnom výroku náhradu trov

konania nikomu nepriznal.

Ďalej v ako základ súdneho poplatku pre daný

predmet konania stanovuje sumu podielu, ktorú navrhovateľ v žalobe žiadal. Navrhovateľka

žiadala podiel odporcu za sumu stanovenú podľa znaleckého posudku znalca Ing. E. N. č.

53/2006 zo dňa 24. 10. 2006, vo výške 700 000 Sk, t. j. 23 235,74 €, čo by aj po 50 %-nej

korekcií z dôvodu ukončenia konania podľa , znamenalo sumu poplatku iba

697,00,- €.

Potom aj keby bol poplatok vyrubený včas, čo nebol, aj tak nebol vypočítaný

v správnej výške.“

Podľa sťažovateľa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezodpovedal

relevantne všetky vyvstávajúce otázky, ktoré uviedol sťažovateľ v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho

sťažnosti takto rozhodol:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že uznesením Okresného súdu

v Trenčíne, č. -305 zo dňa 15. 08. 2012, ktorým súd uložil sťažovateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva a uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. , zo dňa 7. 11.

2012, ktorým uznesenie Okresného súdu v Trenčíne potvrdil, došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Trenčíne

č. -305 zo dňa 15. 08. 2012, ktorým súd uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. ., zo dňa 7. 11. 2012, ktorým

uznesenie Okresného súdu v Trenčíne potvrdil.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 331,12 € (hodnota úkonu 130,16 €, za 2 úkony právnej služby + 2 x

paušál po 7,81 € + DPH (20 %) 55,18 €).

4. Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne vydáva dočasné opatrenie, ktorým

odkladá vykonateľnosť ( určenú na deň 26. 9. 2012) uznesenia Okresného súdu v Trenčíne

č. -305 zo dňa 15. 08. 2012, ktorým súd uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

a to až do rozhodnutia vo veci samej.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podstatou námietok sťažovateľa boli jeho tvrdenia o uložení poplatkovej povinnosti

napriek uplynutiu prekluzívnej lehoty práva na vyrubenie tohto poplatku a tiež

o nesprávnom vypočítaní poplatku.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu, ústavný súd uvádza, že jeho preskúmaniu bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , , ). Sťažovateľ

takýto dostupný prostriedok aj využil a vo veci rozhodoval vecne krajský súd.

2. Ústavný súd po zoznámení sa s argumentáciou sťažovateľa preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu podľa § 219

ods. 1 , pretože ho považoval za vecne správne. Krajský súd

vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol:

„Kto je poplatníkom, t. j. kto má povinnosť platiť súdne poplatky v Občianskom

súdnom poriadku, je vymedzené v ust. 2 Podľa odseku 2 v prípade,

ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

O takýto prípad ide v prejednávanej veci, pretože navrhovateľka bola rozhodnutím súdu

oslobodená od súdnych poplatkov a jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené schválením

zmieru, podľa ktorého došlo ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov

k nehnuteľnostiam takým spôsobom, ako to navrhovateľka v konaní žiadala. Splatnosť

poplatku je upravená v ust. § 8 citovaného zákona tak, že poplatok za podanie návrhu alebo

žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní a poplatok

za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ako to aj cituje odporca

vo svojom odvolaní.

V prejednávanej veci však odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

súdnym rozhodnutím podľa , v ktorom prípade je

poplatok splatný do 3 dni po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila

povinnosť zaplatiť súdny poplatok alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods. 4 Zákona

o súdnych poplatkoch). Pri zmieri, ktorý bol uzavretý a schválený po začatí konania podľa

§ 99 sa aplikuje pravidlo o splatnosti, podľa ktorého poplatok je splatný do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, ak súd neurčí dlhšiu lehotu.

Zo spisu vyplýva, že zmier podľa bol schválený uznesením okresného súdu

zo dňa 25. apríla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 05. 2012. V tomto uznesení bolo

rozhodnuté aj o trovách konania, avšak nebola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

a stalo sa tak následným rozhodnutím, ktorý bol aj napadnutý odvolaním zo strany odporcu.

Splatnosť súdneho poplatku tak nastala v zmysle ust. § 8 ods. 4 Zákona o súdnych

poplatkoch do 3 dní od právoplatnosti práve napadnutého uznesenia. Vzhľadom na to, že

navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov a povinnosť zaplatiť súdny poplatok

tak vznikla odporcovi podľa § 2 ods. 2 zákona, nemožno splatnosť poplatku počítať odo dňa

podania návrhu na začatie konania, v dôsledku čoho by mala uplynúť lehota na jeho

vyrubenie v zmysle ust, § 13 ods. 1 citovaného zákona.

Súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku súdneho poplatku a to v súlade

s ustanovením § 7 ods. 9 citovaného zákona, podľa ktorého v konaní o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného

navrhovateľom.

V prejednávanej veci vyplýva z návrhu na začatie konania a rovnako aj

z uznesenia o schválení zmieru, že účastníci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

každý v 1/2-ici. Navrhovateľka sa tak domáhala zrušením podielového spoluvlastníctva

podielu 1/2-ice. Cenu k podielu uviedla v návrhu na začatie konania (nie v petite) tak, ako

táto vyplývala zo znaleckého posudku, podaného na objednávku navrhovateľky. V konaní

však bol podaný ďalší znalecký posudok a uznesením o schválení zmieru sa navrhovateľka

zaviazala zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý

predstavoval 1/2-icu, sumu 32.900 Eur tak; ako vyplývala z obsahu znaleckého posudku,

podaného v konaní. Keď súd prvého stupňa vypočítal súdny poplatok podľa položky č. 1

písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k a od

takto vypočítaného poplatku podľa § 11 ods. 7 veta druhá a štvrtá odpočítal 50 %, správne

ustálil výšku súdneho poplatku sumou 987 Eur.“

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie malo

byť porušené nesprávnou interpretáciou a aplikáciou príslušných noriem zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Platenie súdnych poplatkov je imanentnou súčasťou občianskeho súdneho konania

a právne je upravené a tiež Občianskym súdnym

poriadkom. Zaplatenie súdneho poplatku je v prípadoch ustanovených zákonom o súdnych

poplatkoch predpokladom toho, aby súd vo veci konal a o uplatnenom nároku meritórne

rozhodol. Zákonodarca ustanovil, ktoré úkony a konania

súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami ( a

a sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ).

Zákonodarca zároveň ustanovil druhy konaní, ktoré sú od poplatkov oslobodené, a taktiež

osoby, ktoré sú od poplatkov oslobodené ( a ).

Podľa ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho

pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca

nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania

poplatníkovi.

Podľa ostatné poplatky sú splatné do troch

dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť

poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa, ktorá vyplynula z § 13 ods. 1

, podľa ktorého „poplatok nie je možné vyrubiť po uplynutí

troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným“.

Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ústavný súd

konštatuje, že krajský súd reagoval na námietky sťažovateľa týkajúce sa ním tvrdenej

nesprávnej aplikácie noriem jednoduchého práva. Odôvodnenie vyvodeného právneho

záveru považuje ústavný súd za stručné, avšak dostatočné, pričom má nesporne oporu

v aplikovanej právnej úprave, a preto výsledok interpretácie uskutočnenej krajským súdom

nemožno považovať za zjavne svojvoľný. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej o svojvôli

pri výklade alebo aplikácii právnych noriem všeobecným súdom by bolo možné uvažovať

vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho

predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,

resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím okresného súdu ani

krajského a sťažovateľom označeným základným právom, jeho sťažnosť odmietol podľa

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti

namietaného uznesenia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14 . mája 2013