Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 208/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B:, zastúpenej JUDr. D.

A., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o. o d m i e t a ako podanú neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo

24/2012 z 31. novembra 2012 [správne má byť 30. novembra 2012, pozn.; (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“)].

Predmetom konania vedeného najvyšším súdom bolo rozhodovanie o dovolaní

obchodnej spoločnosti S. s. r. o., B. (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „obchodná spoločnosť“),

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -

365 z 29. februára 2012 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -300 zo

16. februára 2011 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“). Uvedeným rozsudkom okresného

súdu bola žaloba podaná proti obchodnej spoločnosti U., s. r. o. (ďalej aj „žalovaná“), o

zaplatenie náhrady škody v sume 475 356,96 € istiny s príslušenstvom zamietnutá.

Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol z dôvodu jeho

neprípustnosti.

Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje skutkový a právny základ veci, v ktorej

bolo vydané napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, najmä okolnosti, za ktorých mal byť jej

zmluvný vzťah so žalovaným predčasne ukončený, od čoho odvodzuje ňou uplatnené právo

na náhradu škody. K ústavnoprávnej rovine predloženého prípadu sťažovateľka uvádza:

„Dôsledky rozhodnutia Okresného súdu Košice II., Krajského súdu Košice

potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Košiciach hlboko

zasahujú do práv sťažovateľa a popierajú samotné princípy právneho štátu.

Rozsudky súdov prvého a druhého stupňa sú nepreskúmateľné a sú nedostatočne

odôvodnené. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy

rozsudku / / je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť

vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných

rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania

skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci...

Uvedené tvrdenia nie sú v súlade s požiadavkou zrozumiteľnosti a presvedčivosti

súdnych rozhodnutí, ktoré majú byť odôvodnené tak, aby boli v plnom rozsahu

preskúmateľné. Myšlienkový postup vedúci súd k záveru o naplnení všetkých pojmových

znakov mal byť v odôvodnení rozhodnutia vysvetlený tak, aby boli zodpovedané všetky tie

v konaní nastolené otázky, ktorých vyriešením je podmienené vydanie vecne správneho

rozhodnutia...“

Keďže podľa názoru sťažovateľky niet iného súdu ani iného prostriedku právnej

ochrany, ktorý by ochránil jej základné práva porušené rozhodnutiami, proti ktorým

sťažnosť smeruje, považujúc sťažnosť za prípustnú navrhuje vo veci vydať takéto

rozhodnutie:

„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. 11. 2012 sp. zn.

, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu Košice z 29. 2. 2012 sp. zn.

-365, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 11. 2012 sp. zn.

, spolu s rozhodnutím Krajského súdu Košice z 29. 2. 2012 sp. zn.

-365 a Okresného súdu Košice II. sp.zn. -300 zo 16. 2. 2011

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 323,50 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. D. A... najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Z a z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva,

že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo

právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. ,

, ).

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

Pre posúdenie splnenia procesných podmienok konania o podanej sťažnosti je

podstatné, že v prvostupňovom konaní pred okresným súdom, v odvolacom konaní pred

krajským súdom, ako aj v dovolacom konaní pred najvyšším súdom boli účastníkmi

na strane žalobcu obchodná spoločnosť a na strane žalovaného U., s. r. o. Sťažovateľka teda

až do právoplatného skončenia konania o návrhu žalobkyne v skutočnosti účastníčkou tohto

konania nebola a súčasne nie je ani jej univerzálnou právnou nástupkyňou. Sťažovateľka

pritom nepreukazovala a ani netvrdila, že by do konania vstúpila, resp. že by počas konania

urobila akýkoľvek procesný návrh, ktorý by bol predpokladom jej vstupu do konania.

V danom prípade teda napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo byť

porušené žiadne základné právo sťažovateľky, pretože táto nebola účastníčkou napadnutého

dovolacieho konania. Skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej po vydaní

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu mala byť na sťažovateľku prevedená pohľadávka

uplatnená na všeobecných súdoch v spornom konaní, ešte nepostačuje na záver,

že na sťažovateľku súčasne prešlo aj oprávnenie domáhať sa v danej veci vyslovenia

porušenia ňou označeného základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predmetom konania

pred ústavným súdom totiž nie je sporná pohľadávka (ku ktorej postúpeniu malo dôjsť), ale

ústavný prieskum sťažovateľom tvrdeného porušenia označeného základného práva alebo

slobody. Nositeľmi uvedených práv v predmetnom konaní boli len účastníci tohto konania,

t. j. obchodné spoločnosti označené ako žalobkyňa a žalovaná, nie však sťažovateľka.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne

legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že aj ak by bola sťažnosť

pre porušenie označených práv podaná oprávnenou osobou, bolo by na mieste považovať

sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Uznesenie najvyššieho súdu sa totiž nedotýka merita

sporu, ale len procesnej neprípustnosti podaného dovolania, vo vzťahu ku ktorej sťažnosť

neobsahuje žiadne relevantné argumenty svedčiace o nesprávnej aplikácii procesnoprávnych

ustanovení použitých v danom prípade. Naopak, rozhodnutie, ku ktorému najvyšší súd

dospel, je dostatočne odôvodnené a nepopiera obsah základného práva na súdnu ochranu

podľa , resp. dohovoru. Z obsahu sťažnosti pritom vyplýva,

že jej podstatou je predovšetkým nespokojnosť s výsledkom súdnych konaní iniciovaných

žalobkyňou, avšak táto okolnosť sama osebe nemôže byť právnym základom namietaného

porušenia označených práv (pozri obdobne , ). Ústavný súd

preto nenachádza žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom najvyššieho

súdu a označenými právami, ktorých porušenie bolo v sťažnosti tvrdené.

S prihliadnutím na uvedené rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013