Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 108/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. K., zákonnej zástupkyne maloletého F. M., obaja

bytom K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci pred

nestranným a nezávislým súdom podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vedenom pod sp. zn. 21

a Krajského súdu v Košiciach pri rozhodovaní o jej námietkach zaujatosti

sudcov a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. I. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012

doručená sťažnosť JUDr. I. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci pred nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 46

(ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní o určenie výživného na

maloleté dieťa vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Návrhom zo dňa 15. júla 2010, č. k.: , sa navrhovateľka domáha na

Okresnom súde... zvýšenia výživného na svojho maloletého syna F. Pri písaní návrhu

navrhovateľka prostredníctvom internetu zistila, že súd, ktorý rozhodoval v obsadení

samosudkyňou Mgr. P. dňa 21. 2. 2007, č. k.: o aktuálnom výživnom, ktoré

predstavuje 50,- € mesačne, vychádzal z informácii, že otec maloletého je dlhodobo

nezamestnaný, pričom v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že od 01. 08. 2004 do 29. 01.

2006 bol evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, prvých šesť mesiacov poberal

podporu v nezamestnanosti a následne už len dávku sociálnej pomoci vo výške 2.900,- Sk.

Z listu vlastníctva č. 1517 uverejneného na internetovom katastrálnom portály

navrhovateľka zistila, že otcovi maloletého bol len 4 mesiace pred vyhlásením rozsudku

poskytnutý hypotekárny úver na kúpu ďalších nehnuteľností. V nadväznosti na túto

informáciu navrhovateľka zo živnostenského registra na internete ďalej zistila, že otec

maloletého získal v januári 2006 živnostenské oprávnenie a teda v čase rozhodovania súdu

už viac ako rok podnikal. Zhodou okolností sa navrhovateľke v čase písania návrhu dostal

do rúk aj výtlačok novín ... zo dňa 12. 01. 2007 (cca mesiac pred vyhlásením rozsudku), v

ktorom sa otec maloletého v článku na celú polovicu strany prezentuje ako „odborník“ na

fitnes a zdravú výživu. Vychádzajúc z týchto informácii má navrhovateľka za to, že súd bol v

čase rozhodovania prinajmenšom úmyselne uvedený otcom maloletého do omylu ohľadom

svojich majetkových pomerov a svojich príjmov, resp. bol v omyle zo strany otca úmyselne

ponechaný, aj keď sa nedá vylúčiť, že súd o týchto informáciách vedel a úmyselne ich pri

rozhodovaní opomenul...

Z uvedených dôvodov má navrhovateľka za to, že okolnosti, za akých došlo k

dosiahnutiu rozsudku dňa 21. 2. 2007 vo veci výživného na maloleté dieťa, č. k. , sú

dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby ich súd v novom konaní zohľadnil a pri

rozhodovaní o výživnom aplikoval ustanovenia § 77 ZOR, ktorý hovorí, že právo na výživné

sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre

maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia

konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nové konanie o určenie výživného, č. k. bolo pridelené znovu Mgr. P.,

t. j. tej iste sudkyni, ktorá rozhodovala o výživnom v roku 2007...

Preto okamžite po zistení, že vec bola pridelená sudkyni Mgr. P., podala

navrhovateľka dňa 22. 07. 2010 námietku zaujatosti súdu pre pomer sudkyne Mgr. P. k

časti prejednávanej veci.

Sudkyňa Mgr. P. predložila námietku Krajskému súdu v Košiciach až dňa 17. 12.

2010 (5 mesiacov po jej podaní - v zmysle zákona tak mala urobiť do 10 dní) Krajský súd o

nej rozhodol až v marci 2011 (t. j. rozhodoval takmer 3 mesiace, pričom rovnako bol

povinný rozhodnúť do 10 dní).

Druhú námietku zaujatosti sudkyne Mgr. P. navrhovateľka doručila súdu dňa 30.

novembra 2011 potom, čo po nahliadnutí do súdneho spisu zistila, že sudkyňa Mgr. P. jej

ako účastníčke konania systematicky odopiera procesné práva a vo veci fakticky vôbec

nekoná. Napriek tomu, že pomaly rok bolo v spise založené vyjadrenie otca maloletého k jej

návrhu, toto vyjadrenie jej vôbec nebolo doručené. Napriek tomu, že od podania návrhu na

začatie konania uplynulo už 15 mesiacov a súd po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

vytýčil vo veci konečne prvé pojednávanie na 13. 12. 2011, súd nezabezpečil jediný

relevantný dôkaz, ktorý by mohol byť reálnym podkladom pre rozhodnutie o návrhu.

Napriek tomu, že bola podaná námietka zaujatosti, sudkyňa Mgr. P. vo veci pojednávala.

Na pojednávaní nútila navrhovateľku, aby jej opakovane verbálne konkretizovala dôvody

podania námietky zaujatosti. Navrhovateľka rámcovo uviedla dôvody a ďalej radšej len

odkázala na svoje písomné podanie. Sudkyňa Mgr. P. následne nadiktovala do zápisnice, že

sa matka domáha revízie predchádzajúceho rozsudku. Absolútne totožná formulácia takto

účelovo skresleného odôvodnenia druhej námietky je obsiahnutá aj v uznesení Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 2. 2. 2012, ktorý o druhej námietke navrhovateľky vôbec

nerozhodol a vrátil ju Okresnému súdu Košice I ako bezdôvodne predloženú.

Ďalej navrhovateľka k veci uvádza, že napriek tomu, že počas pojednávania dňa

13. 12. 2011 žiadala doručiť zápisnicu z pojednávania, súd jej ju doručil až po jej písomnej

výzve. Po zistení totožnosti obsahu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola

vrátená námietka ako bezdôvodne podaná, s obsahom zápisnice, ktorú z pojednávania dňa

13. 12. 2012 diktovala sudkyňa Mgr. P. má navrhovateľka za to, že pojednávanie dňa

13.12.2011, v čase keď ešte nebolo rozhodnuté o druhej námietke navrhovateľky, bolo

sudkyňou Mgr. P. účelovo zmanipulované s cieľom deformovať jej výpoveďou na

pojednávaní dôvody podaných námietok a vytvoriť tým základ pre odmietnutie námietky

Krajským súdom v Košiciach.

Postup súdov oboch stupňov a vôbec konania o oboch námietkach zaujatosti boli po

celý čas realizované v rozpore s ustanoveniami , a to ako z hľadiska lehôt, ako boli

Krajskému súdu v Košiciach predkladané a tiež lehôt v akých o nich bolo rozhodované, tak

aj z hľadiska ďalších úkonov sudkyne Mgr. P., ktoré vykonávala, keďže podľa názoru

navrhovateľky za žiadnych okolností nemožno pojednávanie dňa 13. 12. 2011 považovať za

úkon, ktorý nepripúšťal odklad, pričom práve táto účelovo vykonštruovaná zápisnica bola

podľa všetkého podkladom pre odmietnutie námietky, osobitne ak uvážime, že výrokmi

obsiahnutými v nej odôvodňoval Krajský súd v Košiciach svoje uznesenie ojej vrátení.

Odôvodnenia zamietnutia námietky a vrátenia veci sa v skutočnosti nezaoberajú podstatou

námietok a nereagujú na jej jadro, ktorého podstata spočíva v tom, že nemôže ten istý sudca

nezávisle posudzovať určitú okolnosť, ak ju on sám spôsobil.

Krajský súd v Košiciach sa s týmto vôbec nevysporiadava a rieši všetko iné, len k

tomuto sa nijako nevyjadruje. V tejto súvislosti má navrhovateľka za to, že aj samotným

rozhodovaním Krajského súdu v Košiciach o jej námietkach zaujatosti sudkyne Mgr. P.,

ktoré nebolo náležité odôvodnené, pretože absolútne nereaguje na podstatu námietok a

práve naopak, vyslovene sa im účelovo vyhýba a z odôvodnenia vôbec nie je jasné, z čoho

pramení istota Krajského súdu v Košiciach, že táto sudkyňa nemôže byť zaujatá, keďže niet

pochybností o existencii jej pomeru k časti prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu má

navrhovateľka za to, že Krajský súd v Košiciach týmto porušil aj právo navrhovateľky na

spravodlivý proces.

Ďalej navrhovateľka poukazuje na to, že mimoriadnou zhodou náhod sa sudkyňa

JUDr. M. H. pravidelne podieľa a aj v minulosti podieľala na rozhodovaní o opravných

prostriedkoch navrhovateľky, pričom v odôvodneniach svojich rozhodnutí si vyslovene

vymýšľa skutočnosti, ktoré nikdy neboli prejednávané a vôbec sa nezakladajú na pravde.

Skutočnosť, že sudkyňa Mgr. P. systematicky upiera a sťažuje navrhovateľke

v konaní výkon jej procesných práv, účelovo skresľuje výpovede navrhovateľky (čo napokon

robila po celý čas aj v konaní , v ktorom sedem rokov rozhodovala o zvýšení

výživného na maloleté dieťa) a podľa názoru navrhovateľky účelovo vykonaným

pojednávania dňa 13. 12. 2011 zneužila táto sudkyňa svoju právomoc, nezabezpečuje

relevantné dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej, spôsobuje v konaní prieťahy a to aj

potom, čo bola z tohto dôvodu podaná sťažnosť predsedovi súdu a ten listom zo dňa 6. 11.

2011 uznal sťažnosť ako dôvodnú a navrhovateľke sa za prieťahy ospravedlnil, považuje

navrhovateľka za prejavy subjektívnej zaujatosti sudkyne Mgr. P. voči nej, ako účastníčke

konania, ktoré existujú popri objektívnych dôvodoch predpojatosti tejto sudkyne pre jej

pomer k časti prejednávanej veci.

Konkrétne navrhovateľka odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 3. 8. 2009, ktorým sudkyňa JUDr. H. rozhodovala o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I, ktorým tento súd zaviazal dňa 23. 1. 2009, t. j. dva roky

po právoplatnosti rozsudku vo veci samej navrhovateľku na náhradu trov konania štátu vo

výške 974,84 € a otca maloletého na 102,90 €, čo odôvodnil tým, že pri rozhodovaní

zohľadnil výsledok sporu, závery znaleckých posudkov, osobné a majetkové pomery matky

maloletého, ako aj jej negatívne stanovisko k stretávaniu sa otca s maloletým. Voči tomuto

uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie predovšetkým z dôvodu prekážky res iudicata,

keďže súd o trovách konania už rozhodoval rozsudkom vo veci samej a tiež skutočnosťou, že

v samotnom odôvodnení rozsudku súd uvádza, že počas celého 8 rokov vedeného konania

navrhovateľka mala od roku 2000 do roku 2002 príjem vo výške 2.750,- Sk [rodičovský

príspevok] a od roku 2003 a ešte aj v čase ukončenia konania študovala na dennom

štúdiu ..., pričom od zahájenia štúdia nemala vlastné príjmy, z čoho nepochybne vyplýva, že

voči navrhovateľke nemá štát právo na náhradu trov konania, keďže ako zo samotného

rozsudku vyplýva, že sú u nej nepochybne dané predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov...

Od podania návrhu do dňa podania tejto sťažnosti uplynulo v konaní starostlivosti

súdu o maloletých už viac ako 19 mesiacov, pričom súd nielenže nerozhodol o výživnom na

maloleté dieťa, ale vo veci nevykonal jediný relevantný úkon, ktorý by reálne smeroval

k rozhodnutiu vo veci samej...

K odstráneniu zbytočných prieťahov nedošlo ani potom, čo predseda súdu uznal

sťažnosť navrhovateľky dňa 6. 11. 2011 za plne opodstatnenú a prisľúbil, že vec bude až do

jej právoplatného skončenia sledovať.

Osobitne v tejto súvislosti navrhovateľka zdôrazňuje, že zo strany Okresného súdu

Košice I sa jedná o opakované a systematické porušovanie tohto práva, keďže už dňa 6. 11.

2011 bola uznaná jej sťažnosť ako opodstatnená a od vtedy uplynulo ďalších aj v minulosti

o návrhu na určenie výživného rozhodoval 8 rokov.

Vzhľadom na to, že rozsudok vo veci samej sa týka výživy maloletého dieťaťa, ktoré

ju v primeranom rozsahu potrebuje dostávať každodenne, pričom súd má navyše vedomosť

o tom, že navrhovateľka je od septembra 2011 evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o

zamestnanie, keďže v auguste 2011 jej skončil pracovný pomer advokátskeho koncipienta

dohodnutý na dobu určitú a max 6 mesiacov mohla poberať len dávku v nezamestnanosti vo

výške cca 300,- € (od 15. 02. 2012 je zapísaná v zozname advokátov, čo ale z praktického

hľadiska, kým si nevybuduje vlastnú klientelu, zatiaľ len znamená predovšetkým výrazné

zvýšenie jej výdavkov - o tomto súd v čase podania sťažnosti nemali vedomosť) a napriek

tomu súd vo veci nekoná, dostáva sa navrhovateľka do zložitej finančnej situácie a výživa

maloletého je závislá na tretích osobách, ktoré nemajú a nikdy nemali voči maloletému F.

vlastnú vyživovaciu povinnosť. Nekonanie súdu vo veci a systematické porušovanie

základných práv a slobôd navrhovateľky navyše vyvoláva v navrhovateľke stratu v dôveru

právneho štátu...».

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala vydať takéto rozhodnutie:

„Vzhľadom na okolnosti uvedené v tejto sťažnosti navrhovateľka žiada, aby Ústavný

súd... vyslovil, že boli porušené základné práva a slobody navrhovateľky obsiahnuté v

článku 46 ..., článku 36 Listiny... a článku 6 Dohovoru... - právo na prejednanie veci

pred nestranným a nezávislým súdom, právo na spravodlivý súdny proces a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote.

Zároveň navrhovateľka žiada, aby jej Ústavný súd... priznal za porušovanie týchto

práv náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- €, ktorú jej sú do troch dní odo dňa

vyslovenia výroku o porušení práv povinný spoločne a nerozdielne nahradiť oba všeobecné

súdy.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

1. Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že sťažovateľka musí namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníčkou konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv ().

Ústavný súd tiež pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky doručenej 7. marca 2012

konštatuje, že táto sťažnosť, ako vyplýva z jej označenia v záhlaví sťažnosti a tiež návrhu

na rozhodnutie (petitu), nie je podaná malotetým dieťaťom v zastúpení matkou ako

zákonnou zástupkyňou, ale je podaná takou osobou, ktorá nemá procesné postavenie

účastníčky konania v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Vyplýva to aj z toho, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

je navrhovateľom, a teda účastníkom konania jej maloletý syn F. M, a v

tomto konaní vystupuje sťažovateľka (matka dieťaťa) iba ako jeho zákonná zástupkyňa,

teda nie je považovaná v tomto konaní za účastníčku tohto konania.

Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť mohol odmietnuť ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou ( ).

2. K tomu ústavný súd tiež poznamenáva, že sťažnosť mohol odmietnuť tiež aj pre

oneskorenosť vo vzťahu ku konaniu o zvýšenie výživného a úpravu styku vedenému pod

sp. zn. , pretože toto konanie bolo právoplatne skončené ešte v roku 2009 a podľa

možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Týka

sa to aj rozhodnutia krajského súdu sp. zn. z 23. februára 2011, ktorým bola

sudkyňa nevylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

, a tiež uznesenia okresného súdu sp. zn. z 23. januára 2009,

ktorým bola sťažovateľka zaviazaná nahradiť trovy štátu v sume 974, 84 €.

3. Pokiaľ ide o posledné rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 2. februára 2012 o nevylúčení sudkyne z prejednávania veci pod sp. zn. ,

ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľka podala proti tomto rozhodnutiu 6. marca 2012

dovolanie, o ktorom bude rozhodovať najvyšší súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu

konať v súčasnosti o nezákonnosti tohto rozhodnutia, pretože systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. právomoc

ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov

(m. m. ).

To isté sa týka aj námietok proti kvalite postupu okresného súdu sp. zn.

a zákonnej sudkyne, pretože tie si môže účastník tohto konania riadne

v budúcnosti uplatniť v rámci riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti prípadnému

rozsudku okresného súdu v danej veci a krajský súd sa v odvolacom konaní bude musieť

vysporiadať aj s jeho námietkami ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd mohol sťažnosť v tejto časti už pri jej

predbežnom prerokovaní odmietnuť aj pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Predmetné rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci, ak

nový návrh účastníka konania bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti

ustanovené v a , a to vo vzťahu k porušeniu základného

práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, pozn.) v konaní vedenom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012