Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 587/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným

súdom a na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2012 doručená sťažnosť F. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zaručeného čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ je od 15. júla 2010 navrhovateľom v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. , ktorého predmetom je zvýšenie výživného. Odporcom je K. M.,

K. (ďalej len „odporca“).

Sťažovateľov návrh z júla 2010 „bol pridelený na rozhodnutie tej istej sudkyni,

ktorá rozhodovala v januári 2007“ o návrhu sťažovateľa na určenie výživného v konaní

sp. zn. . Podľa názoru sťažovateľa v označenom konaní o určenie výživného „súd

pochybil, keď pred rozhodnutím neaktualizoval najvýznamnejšie informácie o príjmoch

povinného, aby vo veci mohol rozhodnúť spravodlivo a hlavne v záujme maloletého

dieťaťa“. V konaní napadnutom súčasnou sťažnosťou sťažovateľ „žiadal... vyhodnotiť, či je

možné... pochybenie súdu... považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a určiť riadne

výživné aj spätne za tri roky od podania návrhu“. Preto podľa jeho názoru „tá istá sudkyňa

nemôže túto vec objektívne rozhodnúť, keďže ona sama zodpovedala za pochybenie súdu,

ktoré sťažovateľ v konaní vo veci samej žiada posúdiť. Sťažovateľ je toho názoru,

že sudkyňa, ktorej bol nový návrh pridelený je a priori predpojatá pre jej pomer k veci.

Preto sťažovateľ dňa 22.07.2010 fakticky ihneď po zistení, že nový návrh bol pridelený

na rozhodnutie práve tej istej sudkyni, podal námietku predpojatosti súdu.“.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -64

z 23. februára 2011 rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania

a rozhodovania sťažovateľovej veci. Krajský súd zdôraznil, že dôvody podanej námietky

zaujatosti konajúcej sudkyne spočívali v tvrdení, že táto „v predchádzajúcom konaní

o výživnom... rozhodla bez riadneho zistenia skutkového stavu a len na základe

zavádzajúcich tvrdení otca, ktoré nemala snahu nijako preverovať, v dôsledku čoho má

pochybnosti o nezaujatosti sudkyne“. Z uvedeného zistenia krajský súd vyvodil, že „matka

maloletého svoj návrh na vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci

odôvodnila okolnosťami, ktoré spočívajú v rozhodovaní Mgr. G. P. v inej veci. Takéto

okolnosti ale zákon vylučuje ako možný dôvod uplatnenia námietky zaujatosti podľa § 14

ods. 3 Odvolací súd zdôrazňuje, že na dosiahnutie nápravy prípadného nesprávneho

postupu súdu v konaní, resp. vecnej nesprávnosti rozhodnutí súdov v občianskom súdnom

konaní slúži systém opravných prostriedkov..., nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je

zásadne odlišný.“.

Sťažovateľ podal v poradí druhú námietku zaujatosti 30. novembra 2011 potom,

„ako po 16. mesiacoch od podania návrhu na začatie konania nahliadol do súdneho spisu

a zistil, že za uvedené obdobie súd nevykonal jediný úkon smerujúci k zabezpečeniu

navrhovaných dôkazov, ktoré sťažovateľ nemá možnosť zabezpečiť sám... Sťažovateľ je

presvedčený, že dôvodom neochoty súdu zabezpečovať sťažovateľom navrhované dôkazy je

práve skutočnosť, že sudkyňa nemá záujem na konkrétnom zistení skutočných príjmov

a majetkových pomerov odporcu... Zo súdneho spisu ďalej sťažovateľ zistil, že v súdnom

spise sa už takmer rok nachádzalo vyjadrenie povinného k návrhu na začatie konania...,

ktoré ale súd sťažovateľovi vôbec nedoručil... týmto postupom súd porušuje zákon...,

resp. sťažuje sťažovateľovi výkon jeho procesných práv..., čím znemožňuje sťažovateľovi

riadne konať pred súdom a v konečnom dôsledku týmto postupom súd porušuje rovnosť

účastníkov konania. Aj tento postup súdu považuje sťažovateľ za konkrétny prejav zaujatosti

konajúcej sudkyne. Napriek tomu, že sťažovateľ pre novo zistené okolnosti porušovania jeho

procesných práv... podal druhú námietku zaujatosti súdu, konajúca sudkyňa uskutočnila

vo veci dňa 13.12.2011 pojednávanie.“.

Krajský súd o v poradí druhej námietke sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 1 NcC

1/2012-154 z 2. februára 2012 tak, že „vracia vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne

predloženú“. Zistil totiž, že „matka opäť vzniesla námietku zaujatosti z tých istých dôvodov,

o ktorých už krajský súd raz rozhodol, že neopodstatňujú vylúčenie Mgr. G. P.

z prejednávania a rozhodovania veci a doplnila ju o okolnosti týkajúce sa výlučne postupu

konajúcej sudkyne pri príprave pojednávania, pre ktoré sa podľa a

vec nepredkladá nadriadenému súdu...“. Podľa krajského súdu tak „neboli splnené

podmienky pre rozhodovanie o námietke zaujatosti“.

Sťažovateľ prostredníctvom zákonnej zástupkyne podal 6. marca 2012 dovolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu z 2. februára 2012 i sťažnosť ústavnému súdu vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci pred nestranným

a nezávislým súdom a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný súd uznesením č. k. -7 z 13. marca 2012 sťažnosť zákonnej

zástupkyne sťažovateľa odmietol ako podanú neoprávnenou osobou a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O dovolaní sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením z 31. mája 2012 v konaní sp. zn. tak, že konanie

o dovolaní zastavil. Dôvodom zastavenia dovolacieho konania bol zistený nedostatok

funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu, ktorý zdôraznil, že dovolaním možno napadnúť len

rozhodnutia odvolacieho súdu, „teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom prieskumnej

činnosti odvolacieho súdu... ani neupravuje funkčnú príslušnosť

súdu, ktorý by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané

odvolacím súdom v inštančnom postupe... Dovolanie (resp. opravný prostriedok) matky

maloletého... smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu

prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú. Krajský súd tu teda nerozhodol ako súd, ktorého

rozhodnutie by bolo spôsobilé tvoriť predmet ďalšieho dovolacieho konania,

ani odvolacieho konania...“.

Podľa názoru sťažovateľa formulovaného v predloženej sťažnosti „konajúca

sudkyňa nemá ochotu zabezpečovať sťažovateľom navrhované dôkazy, účelovo manipuluje

pojednávania a skresľuje výpovede matky sťažovateľa v jeho neprospech, len aby si

zachovala vplyv na priebeh konania a možnosť sama rozhodnúť vo veci, systematicky

porušuje zákon a sťažuje výkon procesných práv sťažovateľa, spôsobuje v konaní aj

zbytočné prieťahy. Vo veci prieťahov v konaní podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorá

bola ÚS SR prijatá na rozhodnutie (konanie v súčasnosti vedené pod sp. zn. II. ÚS

379/2012, pozn.). Podľa je súd povinný rozhodnúť vo veci starostlivosti

o maloleté dieťa do 6 mesiacov od podania návrhu. Skutočnosť, že súd nerozhodol ešte ani

po dva a pol roku, vytvára povinnému priestor opakovane získať na úkor plnenia riadnej

vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi status dlhodobo nezamestnaného. Na uvedené

poukázal sťažovateľ konajúcemu súdu. Povinný, vedomý si skutočnosti, že bol podaný návrh

na zvýšenie výživného, ukončil ku dňu 31.12.2010... pracovný pomer dohodou a súčasne

požiadal ku dňu 10.01.2011 o pozastavenie živnosti. Sťažovateľ má za to, že týmto postupom

súd vytvára v prospech povinného priestor, aby sa ten do rozhodnutia súdu dostal pomaly

do hmotnej núdze, v dôsledku čoho ho nebude možné zaviazať na platenie riadneho

výživného...“.

Na podklade citovanej súdnej judikatúry týkajúcej sa nestrannosti konajúceho súdu

sťažovateľ v závere sťažnosti formuluje svoj návrh takto:

„Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, potom čo sťažovateľ bezúspešne

využil všetky zákonné prostriedky na uplatnenie svojich práv a daný stav porušovania jeho

ústavných práv stále trvá, sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,

že boli porušené jeho základné práva a slobody obsiahnuté v článku 48 Slovenskej

republiky, v článku 38 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd – právo na spravodlivý súdny proces a právo

na prejednanie jeho veci pred nezávislým a nestranným súdom a vyslovil, že sudkyňa

Okresného súdu Košice I, Mgr. P. je vylúčená z konania a rozhodovania vo veci o určenie

výživného vedenej pod číslom konania .

Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu

trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 269,57 € za dva

úkony právnej služby, ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný nahradiť do troch dní odo

dňa vyslovenia výroku o porušení jeho práv na účet jeho advokáta.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. V prvom rade ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že sťažnostný

návrh (petit), ktorým je ústavný súd viazaný ( ), nie je

dostatočne určitý (chýba jednoznačné označenie orgánu verejnej moci a rozhodnutia,

ako aj postupu, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv). Vychádzajúc z celkového

obsahu sťažnosti (z označenia porušovateľa a uvedenia spisovej značky konania na prvej

strane sťažnosti) však možno odvodiť, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia

svojich označených práv postupom okresného súdu v konaní o zvýšenie výživného

vedenom pod sp. zn. . Na základe toho ústavný súd ustálil predmet tohto

konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

2. Predložená sťažnosť sa aj napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu

sťažovateľa vyznačuje značnou nekoncepčnosťou. Sťažovateľ neustále dôvodí v prospech

tvrdenej zaujatosti sudkyne okresného súdu konajúcej v jeho veci a súčasne chronologicky

predkladá prehľad právnych prostriedkov podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorými sa pokúšal dosiahnuť

vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania jeho označenej veci.

Pri využití týchto prostriedkov nemal úspech, a tak je toho názoru, že môže nastúpiť

subsidiárne kreovaná právomoc ústavného súdu.

Vo vzťahu k takto koncipovanej sťažnosti ústavný súd považuje za vhodné odkázať

na časť odôvodnenia svojho uznesenia č. k. -7 z 13. marca 2012 (išlo

o sťažnosť zákonnej zástupkyne sťažovateľa proti porušeniu základného práva

na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní sp. zn. a postupom

krajského súdu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti, ktorá bola odmietnutá ako podaná

zjavne neoprávnenou osobou a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí),

podľa ktorej námietky proti kvalite postupu okresného súdu sp. zn.

a zákonnej sudkyne si môže účastník tohto konania (sťažovateľ) riadne v budúcnosti

uplatniť v rámci riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti prípadnému rozsudku

okresného súdu v danej veci a krajský súd sa v odvolacom konaní bude musieť vysporiadať

aj s jeho námietkami ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Aplikácia uvedeného právneho názoru vyjadrujúceho predčasnosť podanej sťažnosti

je dôvodom na odmietnutie sťažnosti nielen z dôvodu neprípustnosti (nevyužitie účinných

prostriedkov nápravy porušených práv sťažovateľa), ale v prvom rade z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

). Podľa názoru ústavného súdu je tento prístup aplikovateľný aj pri predbežnom

prerokovaní súčasnej sťažnosti. V konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. zjavne ešte nebolo vyhlásené rozhodnutie vo veci, a ak by aj bolo,

sťažovateľ netvrdil a ani nijako nepreukázal využitie opravných prostriedkov

proti meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu.

Nemožno opomenúť, že ako protiargument tvrdenej predčasnosti podanej sťažnosti

by mohla slúžiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo

o sťažovateľových námietkach zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne okresného súdu.

Ak totiž bolo právoplatne rozhodnuté o jej nevylúčení z prerokovávania a rozhodovania

veci, potom súdy rozhodujúce o opravných prostriedkoch podaných v budúcnosti

proti meritórnemu rozhodnutiu v konaní sp. zn. budú právoplatnými

rozhodnutiami o nevylúčení konajúcej sudkyne viazané. Tento protiargument je však

v okolnostiach posudzovaného prípadu nepoužiteľný.

Sťažovateľ založil svoje námietky zaujatosti podané v priebehu konania

sp. zn. zjavne na okolnostiach, ktoré spočívali v postupe konajúcej sudkyne

v konaní o prejednávanej veci, ako aj v jej rozhodovaní v iných veciach (konanie

sp. zn. ). Uvedené okolnosti nie sú podľa dôvodom na vylúčenie

konajúcej sudkyne. Odôvodnenosť tohto záveru je daná možnosťami účastníka súdneho

konania napadnúť postup konajúceho sudcu v konaní o prejednávanej veci opravnými

prostriedkami podľa . Správne na to poukázal i krajský súd

v uznesení č. k. -64 z 23. februára 2011, a práve táto právna konštrukcia má

význam aj pre skúmanie právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažovateľovej

súčasnej sťažnosti. Sťažovateľom kritizovaný postup sudkyne okresného súdu konajúcej

vo veci sp. zn. totiž bude možné atakovať cestou opravných prostriedkov

proti rozhodnutiu vo veci. Inými slovami, právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov

o sťažovateľových námietkach zaujatosti nijako nedeterminujú účinnosť budúcej

napadnuteľnosti meritórneho výsledku posudzovaného konania o zvýšenie výživného

štandardnými opravnými prostriedkami. Sťažnosť je teda podaná predčasne a je potrebné ju

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Rovnaký postoj ústavný súd zaujal aj k návrhu sťažovateľa na vylúčenie konajúcej

zákonnej sudkyne z prerokovávania a rozhodovania jeho veci (súčasť formulácie petitu

sťažnosti), ktorý prekračuje kompetenčné hranice stanovené právnym poriadkom ústavnému

súdu. Na také rozhodnutie preto ústavný súd nemá dostatok právomoci.

3. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012