Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 309/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., t. č. vo výkone trestu Ž., zastúpeného advokátom

JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v

Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. marca 2012, ako

aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo

54/2012 a jeho uznesením z 3. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2013

doručená sťažnosť M. P., t. č. vo výkone trestu Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. marca 2012, ako aj postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo

54/2012 a jeho uznesením z 3. októbra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 22. decembra 2011 bol sťažovateľ uznaný vinným

z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a

ods. 2 písm. c) v spojení s a , za čo mu

bol uložený súhrny trest odňatia slobody na 15 rokov a 1 mesiac nepodmienečne.

Na základe sťažovateľom podaného odvolania krajský súd svojím rozsudkom sp. zn.

z 27. marca 2012 zmenil právnu kvalifikáciu skutku ustálenú okresným

súdom, keď konštatoval, že „... nedošlo k naplneniu kvalifikačného znaku podľa § 138

písm. j) Tr. zák.“ a nedošlo ani k naplneniu ďalšieho kvalifikačného pojmu, a to „po dlhší

čas“ podľa , a napokon podľa krajského súdu nedošlo ani

k naplneniu kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného

zákona. Preto vzhľadom na uvedené závery krajský súd označeným rozsudkom uznal

sťažovateľa vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c) a d) , za čo mu bol uložený súhrny trest odňatia slobody na

6 rokov nepodmienečne.

Dovolanie sťažovateľa proti označenému rozsudku krajského súdu bolo ako

nedôvodné odmietnuté uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 3. októbra

2012.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že tak krajský súd, ako ani

najvyšší súd sa nevysporiadali s jeho námietkou, ktorou spochybnil zákonnosť dôkazu, na

základe ktorého malo byť proti nemu začaté trestné stíhanie. Podľa sťažovateľa mal byť

totiž v čase predvedenia pod hrozbou poriadkovej pokuty prinútený na vydanie dôkazu proti

sebe (tablety, pozn.), t. j. mal byť prinútený k tzv. samoobvineniu.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ bol nezákonným spôsobom, hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

donútený predložiť proti sebe dôkaz, na základe ktorého došlo následne k jeho obvineniu

a vykonávaniu vyšetrovacích úkonov (zápisnica o vydaní veci zo dňa 15. 7. 2010, č. l. 154).

Sťažovateľ bol v tomto čase ešte v postavení osoby predvedenej na podanie

vysvetlenia podľa (úradný záznam zo dňa 15. 7. 2010, č. l. 8).

Po vykonaní úkonu vydania veci došlo k zadržaniu sťažovateľa (zápisnica o zadržaní

podozrivej osoby zo dňa 15. 7. 2010, č. l. 9).

Zabezpečenie dôkazu proti obžalovanému naznačeným spôsobom je v rozpore

s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu. ...

Krajský súd v Nitre považoval zápisnicu o vydaní veci zo dňa 15. 7. 2010 za formálny

úkon, spisovaný dodatočne, ktorý nemá žiadnu výpovednú a procesnú hodnotu.

S týmto sťažovateľ nemôže súhlasiť, pretože už takýmto postupom vyšetrovateľa, ak

je pravdou, že bola zápisnica urobená dodatočne, sa spochybnila zákonnosť zabezpečenia

tohto dôkazu proti sťažovateľovi do takej miery, že ho nemožno považovať za zabezpečený

zákonným spôsobom ani v prípade, že tak došlo spôsobom naznačenom odvolacím súdom.

... Sťažovateľ poukazuje na to, že i v prípade, ak by nastala situácia predpokladaná

odvolacím súdom, že zápisnica o vydaní veci zo dňa 15. 7. 2010 je o vyšetrovacom úkone,

ktorý sa neuskutočnil, tak by policajné orgány nemohli voči sťažovateľovi postupovať pri

zásahu dňa 15. 7. 2010 o 13.00 hod. (č. l. 8) podľa ,

pretože už od 8.30 hod. bolo vo veci začaté trestné stíhanie (uznesenie z č. l. 1), a preto

mohli voči sťažovateľovi postupovať len a len podľa príslušných ustanovení

Cieľom policajných orgánov bolo zabezpečiť dôkaz pre účely trestného konania, čím

obchádzali ustanovenia ..

S postupom odvolacieho súdu sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí

o dovolaní, z ktorého odôvodnenia rozhodnutia sťažovateľ poukazuje na záver, že trestné

stíhanie bolo začaté nie proti sťažovateľovi, ale proti osobe menom „Rocky“, a preto

polícia mohla postupovať podľa , čo je právne neudržateľné

stanovisko a celkom odlišné od stabilizovanej judikatúry NS SR.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR v trestnej veci sťažovateľa

vedenej na Krajskom súde v Nitre pod č. k. a na Najvyššom súde SR pod č. k.

v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa

27. 3. 2012 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 3. 10. 2012,

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 a k porušeniu ústavného práva na spravodlivé

súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený

pod č. )

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 27. 3. 2012 a uznesenie

Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 3. 10. 2012 sa zrušujú.“

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil aj nárok na úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. marca 2012, ako aj

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 3. októbra 2012 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru a v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. marca 2012

Ústavný súd v súvislosti s napádaným postupom a rozsudkom krajského súdu

poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“),

ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. , dohovoru,

čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny, k porušeniu ktorých malo dôjsť postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. marca 2012,

neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov

predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého postupu a rozhodnutia krajského súdu

využitím opravného prostriedku (dovolania) podľa , ktoré dovolanie

sťažovateľ napokon (tak ako to vyplýva aj z jeho sťažnosti, pozn.) aj využil. V dovolacom

konaní sa tak najvyšší súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu

musel v podstate vysporiadať s rovnakými argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu

a rozhodnutiu krajského súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ sa tak

vo vzťahu k ním namietanému postupu a rozhodnutiu krajského súdu mohol domôcť

účinnej ochrany namietaných základných práv už aj v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. októbra 2012

Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom a rozhodnutím

najvyššieho súdu vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom

rade pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody ().

Najvyšší súd svoje uznesenie odôvodnil takto:

«V odôvodnení dovolania obvinený predovšetkým namietol, že bol v čase

predvedenia na podanie vysvetlenia prinútený pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty

vydať proti sebe dôkaz - tabletky, o čom je spísaná zápisnica o vydaní veci zo dňa 15. júla

2010, pričom aj krajský súd posúdil túto zápisnicu o vydaní veci zo dňa 15. júla 2010 za

dodatočne spísaný formálny úkon. Takýmto postupom vyšetrovateľa sa však spochybnila

zákonnosť zabezpečenia tohto dôkazu.

Zároveň v prípade, že zápisnica je iba formálna, policajti pri zásahu voči

dovolateľovi, vykonanom dňa 15. júla 2010, nemohli postupovať podľa § 21 ods. 1 zákona

č. , ale podľa príslušných ustanovení , nakoľko v tento deň

ráno bolo vo veci začaté trestné stíhanie.

Vzhľadom na uvedené, dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby tento rozsudkom

vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach , podľa

zrušil napadnutý rozsudok a podľa Krajskému súdu v Nitre

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra sa písomne vyjadril k dovolaniu podaného

obvineným, pričom vyjadril názor, že spochybňované vydanie plátu tabletiek S. sa

uskutočnilo zákonným spôsobom a bez hrozby uloženia poriadkovej pokuty. Z vykonaných

dôkazov nebolo preukázané nútenie obvineného zo strany policajta, keďže tento mu

nevykonal ani osobnú prehliadku, nakoľko obvinený vydal veci dobrovoľne sám. Podľa

názoru prokurátora, vykonaným dokazovaním oboma súdmi nižšieho stupňa bol dostatočne

objasnený skutkový stav veci, pričom bolo preukázané, že predmetný skutok sa stal,

vykazuje znaky príslušného trestného činu a dopustil sa ho obvinený M. P. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti navrhol dovolaciemu súdu, dovolanie podané obvineným M. P.,

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným M. P. nie je dôvodné.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal, či podané

dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané

oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa ods. I dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým

rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu

rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom

obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa a

Dovolanie bolo podané na Okresnom súde Nitra, t. j. v mieste uvedenom

v ustanovení

V dovolaní musí byt' ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené

v

Obvinený považoval postup policajtov pri získavaní dôkazov za nezákonný, nakoľko

ho mali pod hrozbou poriadkovej pokuty prinútiť vydať tabletky S., a tým samého seba

donútiť sa obviniť.

Uvedenú námietku dovolateľa nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. Ako už správne

konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd, z vykonaného dokazovania, ani

z predloženého spisového materiálu, nevyplýva skutočnosť, že by niektorý

zo službukonajúcich príslušníkov Policajného zboru nútil obvineného k vydaniu predmetnej

veci. Na tejto skutočnosti nič nemení ani namietaná zápisnica o vydaní veci, ktorá bola

zjavne spísaná po predvedení obvineného na Okresné riaditeľstvo PZ Nitra. Z poučenia síce

vyplýva možnosť uloženia poriadkovej pokuty, avšak obvinený už predtým vydal predmetné

tabletky dobrovoľne, čo aj potvrdil pri výsluchu vykonanom na hlavnom pojednávaní dňa

28. januára 2011.

Pokiaľ sa jedná o námietky ohľadne postupu podľa ustanovení zákona o Policajnom

zbore, resp. pri zákroku vykonanom voči obvinenému, najvyšší súd

považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 15. júla 2010 začal vyšetrovateľ

trestné stíhanie vo veci zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/ Tr. zák., avšak proti nestotožnenej osobe vystupujúcej pod menom „Rocky“. Proti

obvinenému M. P. bolo vznesené obvinenie až dňa 16. júla 2010. Vzhľadom na to,

príslušníci policajného zboru postupovali správne v súlade so

o Policajnom zbore. Zaistený plát tabletiek S. bol ako dôkaz získaný zákonne.

Dovolací dôvod podľa teda nie je daný.»

Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd ustálil záver o zákonnosti postupu

pri zabezpečovaní dôkazu proti sťažovateľovi v prípravnom konaní, ktorý sa opiera

o zistenie, že trestné stíhanie bolo podľa proti

nestotožnenej osobe vystupujúcej pod prezývkou „Roky“ začaté ráno 15. júla 2010,

t. j. predtým, ako bol sťažovateľ predvedený podľa

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) na

podanie vysvetlenia. Z uvedeného teda najvyšší súd dospel k záveru, že policajt, ako aj

vyšetrovateľ mohli voči sťažovateľovi postupovať podľa ustanovení zákona o Policajnom

zbore, a nie podľa ustanovení , pretože v čase policajného zákroku

nebolo proti nemu ešte vznesené obvinenie, k čomu došlo až 16. júla 2010.

Uvedené závery najvyššieho súdu považuje ústavný súd za odôvodnené a ústavne

udržateľné, majúce oporu v aplikovanej právnej úprave, pričom na doplnenie argumentácie

najvyššieho súdu ústavný súd poznamenáva, že je nevyhnutné rozlišovať medzi začatím

trestného stíhania podľa na jednej strane a vznesením obvinenia

podľa na strane druhej. Keďže trestné stíhanie podľa

nebolo 15. júla 2010 začaté proti sťažovateľovi, policajné orgány mohli

v tom čase postupovať proti nemu podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore.

Citované závery najvyššieho súdu možno považovať za ústavne akceptovateľné, aj

pokiaľ ide o jeho konštatovanie o zákonnosti postupu policajných orgánov a vyšetrovateľa

15. júla 2010 pri zaistení dôkazu (tabliet) u sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd na

doplnenie argumentácie ešte poznamenáva, že sťažovateľ bol policajným orgánom

predvedený na podanie vysvetlenia podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore, keďže

v tom čase, ako už bolo uvedené, nebolo proti nemu začaté trestné stíhanie a ani vznesené

obvinenie, avšak následne po zistení, že činnosť, o ktorej sťažovateľ podal vysvetlenie,

súvisí s trestnou činnosťou, v súvislosti s ktorou už bolo podľa § 199 ods. 2 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie, vyšetrovateľ mohol a mal vykonávať všetky procesné

úkony proti sťažovateľovi už podľa ustanovení , preto aj v zmysle

zápisnice o vydaní veci z 15. júla 2010 (ktorú si ústavný súd vyžiadal, pozn.) bol sťažovateľ

vyzvaný na vydanie veci podľa .

Okrem toho ústavný súd podotýka, že v prípade, ak sťažovateľ bol toho názoru, že

skutočnosti uvedené v predmetnej zápisnici z 15. júla 2010 o vydaní veci nezodpovedajú

skutočnosti, t. j. ak bol toho názoru, že k vydaniu veci (tabliet, pozn.) bol donútený, mohol

podpísanie zápisnice odmietnuť, čo však neučinil, a contrario v zápisnici nie je záznam

o tom, že by ju sťažovateľ odmietol podpísať.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

O arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu právny výklad najvyššieho súdu tieto znaky nevykazuje, a preto ústavný súd dospel

k záveru, že k porušeniu sťažovateľom označených práv nedošlo, a z tohto dôvodu ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta

), ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľ domáhal ich priznania,

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013