Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 307/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. Č., nar..., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 3 PP

62/2011 a jeho uznesením z 27. januára 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. apríla 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2012

doručená a 17. septembra 2012 a 10. októbra 2012 doplnená sťažnosť Ing. Ľ. Č. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práv podľa a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 PP

62/2011 a jeho uznesením z 27. januára 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. apríla

2012.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 31. augusta 2011 návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd uskutočnil o veci verejné

zasadnutie 23. septembra 2011, ktoré odročil na neurčito na účely vyžiadania rozsudku

Okresného súdu Prievidza sp. zn. . Na verejnom zasadnutí konanom

23. novembra 2011 obhajca sťažovateľa predložil kópiu zápisnice o hlavnom pojednávaní

Okresného súdu Prievidza z 9. novembra 2011, na ktorom bol vyhlásený odsudzujúci

rozsudok. Verejné zasadnutie bolo opäť odročené na neurčito. Dňa 27. januára 2012

okresný súd návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ namieta, že konanie trvalo 238 dní (od 31. augusta 2011 do 25. apríla

2012, keď mu bolo rozhodnutie doručené), pričom poukázal na § 415 ods. 3 Trestného

poriadku, podľa ktorého o návrhu súd rozhodne najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Nedodržaním zákonom ustanovenej lehoty malo byť porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa dohovoru. Týmto postupom došlo aj

k obmedzeniu možnosti sťažovateľa podať nový návrh, pretože podľa § 415 ods. 1

ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže

ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh

bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Sťažovateľ namieta, že okresný

súd porušil aj jeho základné právo na prezumpciu neviny podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru, pretože odročil verejné zasadnutie na zistenie stavu konania

v inej jeho trestnej veci (skončenej odsúdením sťažovateľa až po podaní návrhu na

podmienečné prepustenie, pozn.).

Sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu, pretože podľa

neho odporujú zákonnému zneniu, ako aj účelu a

a súdy pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy všetky skutočnosti.

Podľa sťažovateľa «V rozhodnutí súdu je rezignácia na možnú resocializáciu odsúdeného

a v podstate jediným kritériom na ďalšie trestania „recidivistov“ sú jeho predchádzajúce

odsúdenia.». Okrem toho uviedol, že rozhodnutie v jeho veci je v rozpore s rozhodovacou

praxou okresného súdu a krajského súdu v obdobných prípadoch iných odsúdených,

v súvislosti s čím poukázal na princíp právnej istoty ako súčasť práva na súdnu ochranu.

V doplnení doručenom 10. októbra 2012 sťažovateľ zhrnul svoje námietky takto:

„Moje vykonávacie konanie malo charakter trestného konania – súd ma spolu

s prokurátorkou znovu uznali vinným. Nehodnotili výkon trestu, osobné pomery, sociálnu

prognózu a ďalšie v spise uvedené skutočnosti, ktoré sa dotýkajú výkonu trestu, ale

hodnotili minulosť a aj tú nie podľa zákona, lebo prihliadali na zahladené tresty (osvedčil

sa) ako priťažujúcu okolnosť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. základné právo Ing. Ľ. Č. ustanovené Trestný

poriadok, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd – princíp prezumpcie neviny v konaní Okresného súdu

Trnava sp. zn. (správne má byť sp. zn. , pozn.) a Krajského súdu

Trnava sp. zn. (správne má byť sp. zn. , pozn.) porušené bolo.

2. základné právo Ing. Ľ. Č. ustanovené Trestný

poriadok, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd – primeraná lehota konania v konaní Okresného súdu

Trnava sp. zn. a Krajského súdu Trnava sp. zn. porušené bolo.

3. základné právo Ing. Ľ. Č. ustanovené Trestný

poriadok, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd – právo na spravodlivé súdne konanie v konaní

Okresného súdu Trnava sp. zn. a Krajského súdu Trnava sp. zn.

porušené bolo.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Trnava

sp. zn. a Krajského súdu Trnava sp. zn. a ukladá, aby vo veci znova

konal a rozhodol v intenciách návrhov a záverov ústavného súdu a zároveň zakázal

v ďalšom konaní porušovanie jeho základných práv.

5. Ústavný súd priznáva Ing. Ľ. Č. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 178

000,00 EUR (slovom stosedemdesiatosemtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť Ing. Ľ. Č. trovy právneho zastúpenia vo

vykonávacom konaní v sume 410,75 EUR (slovom štyristodesať euro a sedemdesiatpäť

centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa a práv podľa

dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. januára 2012

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, mal k dispozícii riadny

opravný prostriedok, ktorým sa mohol domáhať odstránenia pochybení, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie o jeho návrhu.

Z princípu subsidiarity vyjadreného v vyplýva, že ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv

alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (). Vzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a uznesenia

okresného súdu bol príslušný krajský súd v sťažnostnom konaní, ústavný súd sťažnosť

v časti, ktorá smerovala proti postupu a uzneseniu okresného súdu, odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a práv podľa

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. apríla 2012

Podstatou sťažnosti v tejto časti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom

krajského súdu, že neboli splnené podmienky na vyhovenie jeho návrhu na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Ústavný súd posúdil námietky sťažovateľa o porušení jeho základných práv podľa

a práv podľa dohovoru v súlade so svojou ustálenou judikatúrou, podľa ktorej nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. , ).

Podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sú

ustanovené v tak, že odsúdený musí spĺňať formálne

podmienky (zákonom ustanovená doba povinnosti vykonať určitú časť trestu odňatia

slobody) a súčasne materiálne podmienky (správanie odsúdeného počas výkonu trestu

odňatia slobody a pozitívna prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti).

Ústavný súd vo svojej judikatúre v obdobných veciach uviedol, že zmysel

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby

bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje

viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich

úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie

v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (napr.

, ).

Sťažovateľ nesúhlasí s tým, že všeobecné súdy prihliadli pri zvažovaní pozitívnej

prognózy jeho spôsobu života po prepustení aj na jeho predchádzajúce odsúdenia

a predovšetkým ostatný rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.

z 9. novembra 2011, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania troch trestných činov

podvodu a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, za

skutky spáchané od decembra 1999 do mája 2005. Krajský súd v podstate konštatoval, že

odhliadnuc od všetkých ostatných okolností, ktoré vzal do úvahy pri hodnotení, či sú

splnené materiálne podmienky na prepustenie sťažovateľa, samotné jeho konanie počas

šiestich rokov, v priebehu ktorých páchal túto trestnú činnosť, preukazuje, že nešlo

o ojedinelé porušenie spoločenských noriem postihované podľa , ale

dokazuje jeho sklony k páchaniu prevažne majetkovej trestnej činnosti, a preto nemožno

prijať záver, že došlo k naplneniu účelu trestu, a nemožno reálne predpokladať, že sa

sťažovateľ po prepustení nedopustí obdobného protiprávneho konania. Sťažovateľ nesúhlasí

s týmto záverom aj z toho dôvodu, že riaditeľ ústavu na výkon trestu vo svojej správe

odporučil jeho prepustenie.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či krajský súd pri svojom

rozhodovaní zvážil všetky skutočnosti zistené počas konania (ktoré svedčia v prospech, ako

aj v neprospech sťažovateľa) a zrozumiteľne odôvodnil, prečo v medziach legálnej

možnosti (nie povinnosti) prepustiť sťažovateľa na slobodu považoval jeho pozbavenie

osobnej slobody v rozsahu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody aj naďalej za

dôvodné.

Podľa názoru ústavného súdu sú úvahy krajského súdu vyjadrené v napadnutom

uznesení logické a legitímne. Krajský súd vychádzal z komplexného zistenia a hodnotenia

skutkového stavu, na ktorý aplikoval príslušné právne normy spôsobom zachovávajúcim ich

zmysel a účel. Ústavný súd preto nepovažuje uznesenie krajského súdu za arbitrárne ani za

zjavne neodôvodnené. Uznesenie krajského súdu nevykazuje známky svojvôle pri

rozhodovaní, a preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho základného práva alebo

slobody sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa a práv podľa

dohovoru zbytočnými prieťahmi v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní o jeho návrhu na podmienečné

prepustenie s poukazom na skutočnosť, že konanie trvalo dlhšie ako zákonom ustanovených

60 dní.

Ústavný súd, reagujúc na argumentáciu sťažovateľa, uvádza, že samotné rozhodnutie

o návrhu po uplynutí lehoty 60 dní od podania návrhu neznamená automaticky aj porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pokiaľ konajúce súdy

mali dostatočný dôvod ospravedlňujúci odročenie rozhodnutia na termín presahujúci

uvedenú lehotu.

Ústavný súd však nemohol skúmať, či okresný súd a krajský súd postupoval v konaní

v súlade s požiadavkou urýchleného prerokovania veci, a to s poukazom na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej aj zistenie, že v konaní pred príslušným orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

sťažovateľom označené základné právo alebo slobodu, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. ,

, , ), podľa ktorého sa ochrana základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo

trvať, čo je spravidla vylúčené po právoplatnom skončení konania.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy spôsobené postupom okresného súdu

a krajského súdu v konaní v čase, keď bolo konanie o jeho návrhu právoplatne skončené

a bolo mu doručené uznesenie krajského súdu, t. j. v čase, keď už postupom okresného súdu

a krajského súdu v namietanom konaní nemohlo dochádzať k porušovaniu ním označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013