Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 219/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., N., zastúpeného advokátom JUDr. T. E., N., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv a

slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012

doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľovi bol

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 12. februára 2009 sp. zn. uložený

trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov; označený rozsudok nadobudol právoplatnosť

28. februára 2009. Sťažovateľ doručil 25. novembra 2010 okresnému súdu návrh

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. O tomto návrhu sťažovateľa

rozhodol okresný súd na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. z 24. februára

2011 tak, že ho zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu

sťažnosť, ktorá bola okresnému súdu doručená 15. apríla 2011. Okresný súd pre účely

rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa odstúpil spis 19. apríla 2011 Krajskému súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením

č. k. -30 z 28. apríla 2011 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Spis bol

okresnému súdu vrátený 12. mája 2011.

Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu okresný súd nariadil na 16. jún

2011 verejné zasadnutie, ktoré bolo následne z dôvodu, že okresnému súdu neboli doručené

správy potrebné pre rozhodnutie, odročené. O návrhu sťažovateľa okresný súd opätovne

rozhodol na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. z 8. novembra 2011 tak, že

návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu

7. decembra 2011 sťažnosť. V ten istý deň podal predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na

prieťahy pri vyhotovovaní rozhodnutia (podľa , pozn.).

Krajský súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 8.

novembra 2011 uznesením sp. zn. z 20. decembra 2011 tak, že sťažnosť

sťažovateľa zamietol. Uznesenie okresného súdu z 8. novembra 2011 v spojení s uznesením

krajského súdu z 20. decembra 2011 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

«Po vykonaní dvoch tretín trestu odňatia slobody uloženého Rozsudkom Okresného

súdu v Nových Zámkoch sp. zn. , ... požiadal príslušný súd o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Návrh na podmienečné prepustenie bol Okresnému súdu v Leviciach doručený

dňa 25. 11. 2010. Senát Okresného súdu v Leviciach na verejnom zasadnutí

sp. zn. , konanom dňa 24. 02. 2011 môj návrh na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodoval

Krajský súd v Nitre sp. zn. . Nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie

a prikázal súdu prvého stupňa znovu konať a rozhodnúť.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu sa v predmetnej veci konalo verejné zasadnutie

až 08. 11. 2011, na ktorom bol môj návrh opätovne zamietnutý.

Proti tomuto Rozhodnutiu som znova podal sťažnosť a paralelne som podal aj

sťažnosť pre prieťahy v konaní na nadriadený súd. Krajský súd v Nitre sp. zn. 4

Tos/84/2011 dňa 20. 12. 2011 zamietol moju sťažnosť proti Uzneseniu a vec tak definitívne

uzavrel.

V uznesení nadriadeného súdu sa nachádza aj konštatovanie, že sťažnosť pre

prieťahy v konaní nevzal nadriadený súd do úvahy, pretože súd prvého stupňa už vo veci

rozhodol, a teda vykonanie ďalších úkonov už nie je potrebné nariadiť.

... Podľa ustanovenia , o návrhu na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musí súd rozhodnúť do 60-tich /kalendárnych/

dní od prijatia návrhu.

Chronológia postupu konania Okresného súdu v Leviciach jednoznačne potvrdzuje,

že v predmetnej veci boli prieťahy. Preštudovaním spisu je preukázané, že

po vrátení veci z Krajského súdu v Nitre na opätovné rozhodnutie dňa 28. 04. 2011 Okresný

súd v Leviciach vo veci nekonal. Moje právo na práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote boli zmarené zbytočnými prieťahmi.

Túto skutočnosť potvrdzuje uznesenie zo dňa 24. 02. 2011. Podľa výroku, ktorý sa

nachádza v tomto uznesení, „Je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, aby odsúdený vykonal

trest v pôvodne uloženej výmere“. Logicky tak z nečinnosti súdu vyplýva, že vykonanie

zvyšnej tretiny trestu odňatia slobody u odsúdeného sa dosiahlo tak, že v tejto veci sa začali

robiť prieťahy.

Okresný súd v Leviciach nekonal o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného

takmer sedem mesiacov od vrátenia spisu z nadriadeného súdu. Súd zadovažoval za toto

obdobie len jediný dôkaz - spis Okresného súdu v Nových Zámkoch, podľa vedomosti p. M.

S. Nedodržanie zákonnej lehoty majúce za následok spôsobenie prieťahov v konaní a tým aj

jeho neprimerane dlhé trvanie, považujem za opodstatnené porušenie môjho ústavného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyjadreného v a

čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd.»

Sumarizujúc svoju argumentáciu sťažovateľ uvádza, že „O návrhu na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 25. 11. 2010, súd právoplatne rozhodol

po 391 dňoch, a to 20. 12. 2011.

Bez pochybností možno konštatovať, že toto právoplatné rozhodnutie nemá význam,

vzhľadom na predošlý postup Okresného súdu a jeho obštrukcie.

Faktom zostáva, že som vykonal celý trest až do konca, ku ktorému došlo 14. 01.

2012. Konečné rozhodnutie v danej veci, 24 dní pred riadnym ukončením výkonu trestu bolo

len formalitou, a z hľadiska naplnenia podstaty, pre ktorú sa žiada o podmienečné

prepustenie úplne bez významu.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Leviciach v konaní porušil právo odsúdeného M. S.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných ľudských práv a slobôd.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie /za porušenie jeho

práva vyjadreného v / vo výške 13.800,- EUR, ktoré je Okresný súd

v Leviciach povinný poukázať na účet sťažovateľa do troch dní od doručenia nálezu

Ústavného súdu SR.

3. Ústavný súd priznáva advokátovi sťažovateľa trovy právneho zastúpenia pred

Ústavným súdom, ktoré je Okresný súd v Leviciach povinný zložiť na účet advokáta do

troch dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania vyzval predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu

reagoval prípisom sp. zn. Spr. 406/2012 z 29. marca 2012, v ktorom po prehľade

procesných úkonov v napadnutom konaní uviedol: „S poukazom na horeuvedenú

chronológiu úkonov zákonného sudcu vo veci Okresného súdu Levice sp. zn.

udávam, že v predmetnej veci som konal priebežne, zabezpečoval som podklady potrebné

k spravodlivému rozhodnutiu a v žiadnom prípade sa nejednalo o úmyselné konanie z mojej

strany, aby vec nebola rozhodnutá. Preto namietam tvrdenia odsúdeného. Poukazujem tiež

na dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn. ,

ktoré dôvody sa podrobne zaoberajú, z akého dôvodu bolo I. st. rozhodnutie krajským

súdom potvrdené.

Opätovne tvrdím, že z mojej strany v žiadnom prípade nedošlo k úmyselnému

konaniu, ktoré by škodilo odsúdenému pri rozhodovaní ním podaného návrhu

na podmienečné prepustenie.“

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní

pred príslušným orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval sťažovateľom označené základné právo alebo

slobodu, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. ,

, , ), podľa ktorého sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež podľa

čl. 38 ods. 2 listiny) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v danom prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť

ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu tohto

základného práva, ústavný súd ju zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , je požiadavka, aby smerovala proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

k neprípustnému zásahu do základných práv, a v prípade, že k takému zásahu už došlo

a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je

zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom

v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo

právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy spôsobené postupom okresného súdu

v namietanom konaní, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o jeho návrhu

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to v období od podania

návrhu (25. novembra 2010) do 20. decembra 2011, keď uznesenie okresného súdu

z 8. novembra 2011, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, nadobudlo právoplatnosť (v spojení

s uznesením krajského súdu z 20. decembra 2011). Sťažnosť sťažovateľa však bola

ústavnému súdu doručená až 12. marca 2012, t. j. v čase, keď už postupom okresného súdu

v namietanom konaní zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu ním označeného

základného práva podľa a listiny.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012