Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 793/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. K.,

zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o.,

Prievozská 4B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Notárskej komory Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. DK 4/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2013 doručená sťažnosť JUDr. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„ 1 . Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskej komory

Slovenskej republiky, v konaní vedenom, pod spis. zn. DK 4/2008 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 600 € (slovom,

šesťtisícšesťsto eur)...

3. Notárska komora Slovenskej republiky je povinná uhradiť JUDr. P. K. trovy

právneho zastúpenia...“

2. Z obsahu sťažnosti, ako aj príloh vyplýva, že sťažovateľ je notár a bol proti nemu

v roku 2008 podaný disciplinárny návrh vedený pred Disciplinárnou komisiou Notárskej

komory Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárna komisia“ a „notárska komora“) pod

sp. zn. DK 4/2008. Rozhodnutím disciplinárnej komisie z 29. mája 2009 bol sťažovateľ

uznaný za vinného, no toto rozhodnutie bolo rozsudkami všeobecných súdov

k 27. septembru 2010 právoplatne zrušené a vec bola disciplinárnej komisii vrátená na

ďalšie konanie. Tá však vo veci vôbec nekonala až do 8. februára 2013, keď sa konalo

pojednávanie, na ktorom navrhovateľ vzal disciplinárny návrh späť, preto disciplinárna

komisia vyhlásila rozhodnutie o zastavení konania. K jeho doručeniu však došlo až 12. júla

2013. Sťažovateľ namieta postup disciplinárnej komisie za nesúladný so základným právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

II.

3 . Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

4. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr.

, , , ).

III.

5. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. S ohľadom na námietky sťažovateľa a predostretý skutkový stav je potrebné

ustáliť, že sťažovateľovi bol v čase prebiehajúceho konania pred disciplinárnou komisiou,

resp. do právoplatného skončenia veci pred disciplinárnou komisiou primárne povolaný

poskytnúť právnu ochranu (jeho právam) v jeho veci (namietaná nečinnosť disciplinárnej

komisie) iný orgán verejnej moci (súdny orgán).

8. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

9. Konanie pred notárskou komorou (resp. disciplinárnou komisiou) je konaním,

v ktorom disciplinárna komisia rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach notára, v sťažovateľovej veci rozhodovanie o disciplinárnom previnení,

resp. o uložení sankcie (disciplinárneho opatrenia) za verejnoprávny delikt. Zákon

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov podriadil rozhodovanie disciplinárnej komisie

o disciplinárnom opatrení pod súdnu kontrolu v rámci správneho súdnictva. Podľa § 93

ods. 3 notárskeho poriadku ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 93

ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok

môže podať aj navrhovateľ; opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého

obvode má notár sídlo. Z uvedeného vyplýva, že disciplinárna komisia notárskej komory má

pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia notárovi postavenie orgánu verejnej

správy. Niet legálneho dôvodu pre vylúčenie právomoci správneho súdnictva rozhodovať

podľa aj v prípade nečinnosti disciplinárnej komisie pri rozhodovaní o uložení

disciplinárneho opatrenia.

10. Pokiaľ teda všeobecne záväzné právne predpisy upravujú právomoc orgánu

verejnej správy rozhodnúť o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb (v tomto prípade právomoc disciplinárnej komisie

notárskej komory rozhodovať o uložení disciplinárneho opatrenia notárovi za porušenie

povinností vyplývajúcich notárovi primárne z notárskeho poriadku – porov. § 91 ods. 1

notárskeho poriadku) a pokiaľ rovnako existuje zákonom upravený účinný právny

prostriedok ochrany práv dotknutého subjektu (v tomto prípade sťažovateľa) v prípade

nečinnosti príslušného orgánu verejnej správy (v tomto prípade disciplinárnej komisie)

v tomto konaní, na podanie ktorého je dotknutý subjekt (v tomto prípade sťažovateľ)

aktívne legitimovaný a o ktorom konať a rozhodovať je oprávnený všeobecný súd (vo veci

sťažovateľa pôjde o existenciu platného a účinného a nasl. ), sťažovateľ je

povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť takýto právny prostriedok ochrany

svojich práv, a teda podať návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy

podľa a nasl. pred príslušným všeobecným súdom. V tomto smere ústavný súd,

samozrejme, pripomína i právo notára (sťažovateľa) podať sťažnosť ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 3 notárskeho poriadku.

11. Čo sa týka sťažovateľovho tvrdenia, že nie je možné podradiť rozhodovanie

a právnu ochranu pred nečinnosťou disciplinárnej komisie notárskej komory pod správne

súdnictvo, keďže ide o konanie trestného charakteru (sťažovateľ na tomto mieste vychádza

z tzv. Engelovských kritérií ustálených primárne pre účely interpretácie pojmu „trestné

obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru a aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva pre

ustálenie odpovede na otázku aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda odpovede na otázku, či

konanie pred orgánmi zmluvného štátu je alebo nie je svojím charakterom trestným),

ústavný súd konštatuje, že v prípade rozhodovania disciplinárnej komisie a prípadného

uloženia disciplinárneho opatrenia ide o správne trestanie, kde samotný notársky poriadok

umožňuje rozhodnutia disciplinárnej komisie (a rovnako i postup v zmysle prípadnej

nečinnosti) súdne preskúmať v rámci správneho súdnictva a nie je bez ďalšieho vylúčená

aplikácia princípov vzťahujúcich sa na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (resp.

konania, ktoré má trestný charakter), o aplikovaní, reflektovaní alebo nerešpektovaní

ktorých rozhodne primárne správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu disciplinárnej komisie (príp. návrhu na vyslovenie povinnosti disciplinárnej

komisie vo veci konať a rozhodnúť v prípade nečinnosti disciplinárnej komisie).

12. Na základe uvedených záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

pre neprípustnosť.

13. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj k právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru je účelom uvedených práv odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania,

čím treba rozumieť predovšetkým právoplatné skončenie (rozhodnutie) príslušného konania.

Okamihom právoplatného skončenia určitého konania je právna neistota odstránená a účel

uvedených práv naplnený. Ak je sťažnosť proti „inému zásahu“ ( )

v podobe zbytočných prieťahov podaná v čase, keď už bolo konanie, v ktorom k takýmto

prieťahom malo dochádzať, právoplatne skončené, treba takú sťažnosť považovať za zjavne

neopodstatnenú (tak výslovne , , , vo výsledku

zhodne aj , č. 352/2003 ZNaU, , , z posledného obdobia

potom napríklad a ).

14. Keďže disciplinárne konanie proti sťažovateľovi bolo právoplatne skončené

13. júla 2013 a jeho sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 16. augusta 2013, teda

približne mesiac po právoplatnom skončení konania, bolo by sťažnosť potrebné bez ohľadu

na závery ústavného súdu týkajúce sa neprípustnosti sťažnosti v zmysle citovanej judikatúry

považovať za zjavne neopodstatnenú, čo by odôvodňovalo jej odmietnutie v zmysle § 25

ods. 2 pre neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014