Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok podľa

v spojení s a základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskej komory Slovenskej

republiky vo veci vyčiarknutia zo zoznamu notárov a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovým

podaním zo 7. marca 2016 (doplneným o písomnú formu v zákonnej lehote; pozn.)

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok podľa (ďalej

len „ústava“) v spojení s a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Notárskej komory Slovenskej

republiky (ďalej len „notárska komora“) vo veci jej vyčiarknutia zo zoznamu notárov.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke vymenovanej

rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

č. 580/1996-30 z 21. marca 1996 za notárku bez časového obmedzenia bolo zo strany

ministerstva listom č. 27934/2015/52 z 25. júna 2015 oznámené, že výkon jej notárskeho

úradu zo zákona zaniká k 31. decembru 2015.

Ako ďalej sťažovateľka udáva, „... po doručení tohto listu Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave došlo k zmene Notárskeho poriadku.

Dôvodom bola skutočnosť, že zákonodarca... si bol vedomý, že platná právna úprava

je neurčitá. Zákonodarca s účinnosťou odo dňa 1.12.2015 novelou vykonanou zákonom NR

SR č. 267/2015 vykonal zmenu právnej úpravy tak, že podľa § 32 písm. c/ zákona SNR

č. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/, prezídium komory

/t.j. Notárskej komory Slovenskej republiky/ vyčiarkne zo zoznamu notárov toho,

kto dosiahol vek 67 rokov k 31. decembru kalendárneho roka. Toto zákonné ustanovenie

je platné a účinné odo dňa 1.12.2015...

Odporca ma podľa mojich informácií vyčiarol zo zoznamu notárov podľa § 32

písm. c/ Notárskeho poriadku k mne neznámemu dňu. Ja, sťažovateľka, som dňa 10.3.2015

dovŕšila vek 67 rokov.

To znamená, že i po dni 1.1.2016 som stále notárkou, som členkou Notárskej komory

Slovenskej republiky v Bratislave /odporca/, ale nemám notársky úrad. Výkon môjho

notárskeho úradu mi zanikol ku dňu 31.12.2015 podľa 14 ods. 1 písm. d/ Notárskeho

poriadku.

Odporca mi do dnešného dňa nedoručil žiadne rozhodnutie a ani žiadne oznámenie

podľa § 32 písm. c/ Notárskeho poriadku o mojom vyčiarknutí zo zoznamu notárov.

Odporca takto koná účelovo v snahe znemožniť mi podať na všeobecný súd žalobu proti

odporcovi. Odporca voči mne postupuje neústavným spôsobom, lebo nekoná zákonom

predpísaným spôsobom, a tým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Odporca týmto svojim

2

nekonaním porušuje moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a moje právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“.

3. S poukazom na judikatúru ústavného súdu, ako aj na príslušné ustanovenia zákona

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) sťažovateľka

v závere podanej sťažnosti zdôrazňuje, že „... platné a účinné ustanovenia § 14 ods. 1

písm. d/ a § 32 písm. c/ Notárskeho poriadku si navzájom odporujú. Naviac nie je možné,

aby som bola v roku 1996 vymenovaná Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

v Bratislave za notárku na dobu neurčitú a počas výkonu mojej notárskej činnosti

sa Notársky poriadok zmenil tak, že z doby neurčitej sa stala doba určitá. Novely

Notárskeho poriadku platia retroaktívne, čo je v právnom štáte neprípustné.

Ja, sťažovateľka som samostatne zárobkovo činná osoba a zákonodarca /NR SR/ mi

prijatou právnou úpravou zakázal podnikať, t. j. vykonávať notársku činnosť. Spĺňala som

a naďalej spĺňam všetky zákonné kritériá na notárku a na výkon notárskej činnosti.

Odporca porušuje moje základné právo na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok podľa článku 30 ods. 4

a tým ma diskriminuje vo vzťahu k iným osobám.“.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej práv (bod 1) postupom notárskej komory,

notárskej komore prikázal vo veci jej vyčiarknutia zo zoznamu notárov konať

bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

4

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej nespokojnosti ako s postupom

notárskej komory v súvislosti s jej vyčiarknutím zo zoznamu notárov, ktorému vyčíta

prieťahovosť, tak aj so samotným znením dikcie ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) a § 32

písm. c) Notárskeho poriadku, ktoré si podľa názoru sťažovateľky vzájomne odporujú.

Sťažovateľka v kontexte druhej sťažnostnej námietky zároveň poukazuje i na rektoaktivitu

novely Notárskeho poriadku vykonanú , ktorá mala podľa jej

názoru výkon jej notárskej činnosti zmeniť z doby neurčitej na dobu určitú.

9. Postavenie a činnosť notárov vrátane ich samosprávy upravuje Notársky poriadok.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku výkon notárskeho úradu zaniká

ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov.

Podľa § 32 písm. c) Notárskeho poriadku prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu

notárov toho, kto dosiahol vek 67 rokov k 31. decembru kalendárneho roka.

Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo.

(§ 89 ods. 3 Notárskeho poriadku).

II.A K namietanému porušeniu a dohovoru

postupom notárskej komory

10. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti s poukazom na znenie

ustanovenia (bod 6) zaoberal aj otázkou, či účinnú

ochranu práv, ktorých porušenie sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú

iné orgány verejnej moci na základe takých právnych prostriedkoch nápravy, ktoré je možné

súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jej práv

zaručených , ako i dohovorom.

11. Ak bola sťažovateľka toho názoru, že využila všetky zákonné možnosti

na domáhanie sa ochrany svojich v sťažnosti označených práv a nemá inú možnosť domôcť

sa nápravy než prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu, nie je tomu tak, pretože

bola oprávnená, ale aj povinná [vzhľadom na princíp subsidiarity ( )]

pred podaním sťažnosti na prieťahy ústavnému súdu využiť právne prostriedky, ktoré

jej zákon na jej ochranu poskytuje. Preto ak sťažovateľka tvrdí nečinnosť notárskej komory

a prieťahovosť jej postupu v súvislosti s jej vyčiarknutím zo zoznamu notárov, bolo

jej povinnosťou ešte pred tým, ako sa obrátila na ústavný súd, požiadať podľa § 89 ods. 3

druhej vety Notárskeho poriadku ministerstvo o prešetrenie jej sťažnosti.

12. Nevyužitie právneho prostriedku ochrany v sťažnosti označených práv postupom

podľa § 89 ods. 3 druhej vety Notárskeho poriadku nemožno nahradzovať sťažnosťou

podanou ústavnému súdu, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti (bod II.A) odmietol

pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

13. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že podľa jeho ustálenej judikatúry

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru účelom uvedených práv je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania, čím treba rozumieť predovšetkým právoplatné skončenie (rozhodnutie) príslušného

konania. Okamihom právoplatného skončenia určitého konania je právna neistota

odstránená a účel uvedených práv naplnený. Ak je sťažnosť proti „inému zásahu“ (čl. 127

ods. 1 ) v podobe zbytočných prieťahov podaná v čase, keď už bolo konanie,

v ktorom k takýmto prieťahom malo dochádzať, právoplatne skončené, treba takú sťažnosť

považovať za zjavne neopodstatnenú (tak výslovne , ,

, vo výsledku zhodne aj , , , z posledného

obdobia napr. , ).

14. Keďže k samotnému vyčiarknutiu sťažovateľky zo zoznamu notárov došlo

zo strany prezídia notárskej komory k 31. decembru 2015 a ústavná sťažnosť sťažovateľky

6

bola ústavnému súdu doručená 7. marca 2016, bolo by jej sťažnosť v tejto časti potrebné

bez ohľadu na závery ústavného súdu týkajúce sa nedostatku jeho právomoci

na prerokovanie sťažnosti (bod 12) v zmysle citovanej judikatúry považovať za zjavne

neopodstatnenú, čo by odôvodňovalo i jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

II.B K namietanému porušeniu postupom notárskej komory

15. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti taktiež žiadala, aby ústavný súd

vyslovil porušenie jej základného práva podľa .

16. Jedným zo spôsobov zániku výkonu notárskeho úradu v zmysle ustanovenia § 14

ods. 1 Notárskeho poriadku je i jeho zánik ex lege bez ingerencie štátu na základe

objektívnej právnej skutočnosti, t. j. v dôsledku dosiahnutia veku 67 rokov.

V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že predmetná skutočnosť – zánik

výkonu notárskeho úradu v dôsledku dosiahnutia veku 67 rokov – bola sťažovateľke

zo strany ministerstva listom č. 27934/2015/52 z 25. júna 2016 riadne oznámená. Samotné

„administratívne“ vyčiarknutie sťažovateľky zo zoznamu notárov prezídiom notárskej

komory podľa § 32 písm. c) Notárskeho poriadku má len evidenčný charakter uložený

prezídiu notárskej komory zákonom a notárska komora pri tomto administratívnom postupe

nevykonáva žiadnu rozhodovaciu činnosť, a teda ani nevydáva žiadnu formu rozhodnutia,

ktorá by sa následne mala sťažovateľke doručovať.

17. Podľa názoru ústavného súdu je obsahom základného práva zaručeného čl. 30

ods. 4 iba prístup k voleným a iným verejným funkciám, t. j. možnosť

nediskriminačného uchádzania sa o takéto funkcie, a nie aj právo na zotrvanie v týchto

funkciách ().

Základné právo sťažovateľky priznané jej na prístup k funkcii

notárky za rovnakých podmienok bolo teda naplnené momentom jej vymenovania do tejto

funkcie. Podľa názoru ústavného súdu vyčiarknutie sťažovateľky zo zoznamu notárov

v dôsledku zániku výkonu notárskeho úradu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c)

Notárskeho poriadku v tomto zmysle nemožno považovať za akt odopretia prístupu k tejto

funkcii, a preto ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi v tomto smere nosnou

argumentáciou sťažovateľky a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľky

zaručeného .

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (bod II.B) v zmysle

ustanovenia odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd – v nadväznosti na sťažovateľkou tvrdenú

argumentáciu ohľadom vzájomného nesúladu ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) a § 32

písm. c) Notárskeho poriadku – dodáva, že podľa má ústavný súd

právomoc konať o súlade právnych predpisov v osobitnom type konania v prípadoch tam

uvedených, a nie v inom type konania, ako je napríklad konanie o sťažnostiach podľa čl.

127 ods. 1 . Ústavný súd preto odmietol túto časť sťažnosti (bod II.B) v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou podľa i z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

20. Ústavný súd na záver taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20

ods. 2 sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľky advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,

že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

8

súdom) týka, a teda tu bol daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2017