Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 81/2017
PDF · 182.7 KB
No categories available
I. ÚS 81/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným
funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskej komory Slovenskej
republiky vo veci vyčiarknutia zo zoznamu notárov a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovým
podaním zo 7. marca 2016 (doplneným o písomnú formu v zákonnej lehote; pozn.)
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným
funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Notárskej komory Slovenskej
republiky (ďalej len „notárska komora“) vo veci jej vyčiarknutia zo zoznamu notárov.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke vymenovanej
rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
č. 580/1996-30 z 21. marca 1996 za notárku bez časového obmedzenia bolo zo strany
ministerstva listom č. 27934/2015/52 z 25. júna 2015 oznámené, že výkon jej notárskeho
úradu zo zákona zaniká k 31. decembru 2015.
Ako ďalej sťažovateľka udáva, „... po doručení tohto listu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave došlo k zmene Notárskeho poriadku.
Dôvodom bola skutočnosť, že zákonodarca... si bol vedomý, že platná právna úprava
je neurčitá. Zákonodarca s účinnosťou odo dňa 1.12.2015 novelou vykonanou zákonom NR
SR č. 267/2015 vykonal zmenu právnej úpravy tak, že podľa § 32 písm. c/ zákona SNR
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/, prezídium komory
/t.j. Notárskej komory Slovenskej republiky/ vyčiarkne zo zoznamu notárov toho,
kto dosiahol vek 67 rokov k 31. decembru kalendárneho roka. Toto zákonné ustanovenie
je platné a účinné odo dňa 1.12.2015...
Odporca ma podľa mojich informácií vyčiarol zo zoznamu notárov podľa § 32
písm. c/ Notárskeho poriadku k mne neznámemu dňu. Ja, sťažovateľka, som dňa 10.3.2015
dovŕšila vek 67 rokov.
To znamená, že i po dni 1.1.2016 som stále notárkou, som členkou Notárskej komory
Slovenskej republiky v Bratislave /odporca/, ale nemám notársky úrad. Výkon môjho
notárskeho úradu mi zanikol ku dňu 31.12.2015 podľa 14 ods. 1 písm. d/ Notárskeho
poriadku.
Odporca mi do dnešného dňa nedoručil žiadne rozhodnutie a ani žiadne oznámenie
podľa § 32 písm. c/ Notárskeho poriadku o mojom vyčiarknutí zo zoznamu notárov.
Odporca takto koná účelovo v snahe znemožniť mi podať na všeobecný súd žalobu proti
odporcovi. Odporca voči mne postupuje neústavným spôsobom, lebo nekoná zákonom
predpísaným spôsobom, a tým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Odporca týmto svojim
2
nekonaním porušuje moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a moje právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.“.
3. S poukazom na judikatúru ústavného súdu, ako aj na príslušné ustanovenia zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) sťažovateľka
v závere podanej sťažnosti zdôrazňuje, že „... platné a účinné ustanovenia § 14 ods. 1
písm. d/ a § 32 písm. c/ Notárskeho poriadku si navzájom odporujú. Naviac nie je možné,
aby som bola v roku 1996 vymenovaná Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
v Bratislave za notárku na dobu neurčitú a počas výkonu mojej notárskej činnosti
sa Notársky poriadok zmenil tak, že z doby neurčitej sa stala doba určitá. Novely
Notárskeho poriadku platia retroaktívne, čo je v právnom štáte neprípustné.
Ja, sťažovateľka som samostatne zárobkovo činná osoba a zákonodarca /NR SR/ mi
prijatou právnou úpravou zakázal podnikať, t. j. vykonávať notársku činnosť. Spĺňala som
a naďalej spĺňam všetky zákonné kritériá na notárku a na výkon notárskej činnosti.
Odporca porušuje moje základné právo na prístup k voleným a iným verejným
funkciám za rovnakých podmienok podľa článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
a tým ma diskriminuje vo vzťahu k iným osobám.“.
4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej práv (bod 1) postupom notárskej komory,
notárskej komore prikázal vo veci jej vyčiarknutia zo zoznamu notárov konať
bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške
5 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
4
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej nespokojnosti ako s postupom
notárskej komory v súvislosti s jej vyčiarknutím zo zoznamu notárov, ktorému vyčíta
prieťahovosť, tak aj so samotným znením dikcie ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) a § 32
písm. c) Notárskeho poriadku, ktoré si podľa názoru sťažovateľky vzájomne odporujú.
Sťažovateľka v kontexte druhej sťažnostnej námietky zároveň poukazuje i na rektoaktivitu
novely Notárskeho poriadku vykonanú zákonom č. 267/2015 Z. z., ktorá mala podľa jej
názoru výkon jej notárskej činnosti zmeniť z doby neurčitej na dobu určitú.
9. Postavenie a činnosť notárov vrátane ich samosprávy upravuje Notársky poriadok.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku výkon notárskeho úradu zaniká
ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov.
Podľa § 32 písm. c) Notárskeho poriadku prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu
notárov toho, kto dosiahol vek 67 rokov k 31. decembru kalendárneho roka.
Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo.
(§ 89 ods. 3 Notárskeho poriadku).
II.A K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom notárskej komory
10. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti s poukazom na znenie
ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (bod 6) zaoberal aj otázkou, či účinnú
ochranu práv, ktorých porušenie sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú
iné orgány verejnej moci na základe takých právnych prostriedkoch nápravy, ktoré je možné
súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jej práv
zaručených ústavou, ako i dohovorom.
11. Ak bola sťažovateľka toho názoru, že využila všetky zákonné možnosti
na domáhanie sa ochrany svojich v sťažnosti označených práv a nemá inú možnosť domôcť
sa nápravy než prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu, nie je tomu tak, pretože
bola oprávnená, ale aj povinná [vzhľadom na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy)]
pred podaním sťažnosti na prieťahy ústavnému súdu využiť právne prostriedky, ktoré
jej zákon na jej ochranu poskytuje. Preto ak sťažovateľka tvrdí nečinnosť notárskej komory
a prieťahovosť jej postupu v súvislosti s jej vyčiarknutím zo zoznamu notárov, bolo
jej povinnosťou ešte pred tým, ako sa obrátila na ústavný súd, požiadať podľa § 89 ods. 3
druhej vety Notárskeho poriadku ministerstvo o prešetrenie jej sťažnosti.
12. Nevyužitie právneho prostriedku ochrany v sťažnosti označených práv postupom
podľa § 89 ods. 3 druhej vety Notárskeho poriadku nemožno nahradzovať sťažnosťou
podanou ústavnému súdu, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti (bod II.A) odmietol
pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
13. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že podľa jeho ustálenej judikatúry
k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru účelom uvedených práv je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka
konania, čím treba rozumieť predovšetkým právoplatné skončenie (rozhodnutie) príslušného
konania. Okamihom právoplatného skončenia určitého konania je právna neistota
odstránená a účel uvedených práv naplnený. Ak je sťažnosť proti „inému zásahu“ (čl. 127
ods. 1 ústavy) v podobe zbytočných prieťahov podaná v čase, keď už bolo konanie,
v ktorom k takýmto prieťahom malo dochádzať, právoplatne skončené, treba takú sťažnosť
považovať za zjavne neopodstatnenú (tak výslovne II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 104/03, vo výsledku zhodne aj I. ÚS 235/03, I. ÚS 6/03, I. ÚS 16/04, z posledného
obdobia napr. III. ÚS 557/2013, IV. ÚS 307/2013).
14. Keďže k samotnému vyčiarknutiu sťažovateľky zo zoznamu notárov došlo
zo strany prezídia notárskej komory k 31. decembru 2015 a ústavná sťažnosť sťažovateľky
6
bola ústavnému súdu doručená 7. marca 2016, bolo by jej sťažnosť v tejto časti potrebné
bez ohľadu na závery ústavného súdu týkajúce sa nedostatku jeho právomoci
na prerokovanie sťažnosti (bod 12) v zmysle citovanej judikatúry považovať za zjavne
neopodstatnenú, čo by odôvodňovalo i jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.
II.B K namietanému porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy postupom notárskej komory
15. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti taktiež žiadala, aby ústavný súd
vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.
16. Jedným zo spôsobov zániku výkonu notárskeho úradu v zmysle ustanovenia § 14
ods. 1 Notárskeho poriadku je i jeho zánik ex lege bez ingerencie štátu na základe
objektívnej právnej skutočnosti, t. j. v dôsledku dosiahnutia veku 67 rokov.
V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že predmetná skutočnosť – zánik
výkonu notárskeho úradu v dôsledku dosiahnutia veku 67 rokov – bola sťažovateľke
zo strany ministerstva listom č. 27934/2015/52 z 25. júna 2016 riadne oznámená. Samotné
„administratívne“ vyčiarknutie sťažovateľky zo zoznamu notárov prezídiom notárskej
komory podľa § 32 písm. c) Notárskeho poriadku má len evidenčný charakter uložený
prezídiu notárskej komory zákonom a notárska komora pri tomto administratívnom postupe
nevykonáva žiadnu rozhodovaciu činnosť, a teda ani nevydáva žiadnu formu rozhodnutia,
ktorá by sa následne mala sťažovateľke doručovať.
17. Podľa názoru ústavného súdu je obsahom základného práva zaručeného čl. 30
ods. 4 ústavy iba prístup k voleným a iným verejným funkciám, t. j. možnosť
nediskriminačného uchádzania sa o takéto funkcie, a nie aj právo na zotrvanie v týchto
funkciách (II. ÚS 796/00).
Základné právo sťažovateľky priznané jej čl. 30 ods. 4 ústavy na prístup k funkcii
notárky za rovnakých podmienok bolo teda naplnené momentom jej vymenovania do tejto
funkcie. Podľa názoru ústavného súdu vyčiarknutie sťažovateľky zo zoznamu notárov
v dôsledku zániku výkonu notárskeho úradu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c)
Notárskeho poriadku v tomto zmysle nemožno považovať za akt odopretia prístupu k tejto
funkcii, a preto ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi v tomto smere nosnou
argumentáciou sťažovateľky a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľky
zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (bod II.B) v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
18. Nad rámec uvedeného ústavný súd – v nadväznosti na sťažovateľkou tvrdenú
argumentáciu ohľadom vzájomného nesúladu ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) a § 32
písm. c) Notárskeho poriadku – dodáva, že podľa čl. 125 ods. 1 ústavy má ústavný súd
právomoc konať o súlade právnych predpisov v osobitnom type konania v prípadoch tam
uvedených, a nie v inom type konania, ako je napríklad konanie o sťažnostiach podľa čl.
127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto odmietol túto časť sťažnosti (bod II.B) v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde i z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
20. Ústavný súd na záver taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľky advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným
súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,
že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom
splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,
v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo
i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným
8
súdom) týka, a teda tu bol daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2017