Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. S., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci

namietaného porušenia základného páva garantovaného a

Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 a 3

písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného

súdu Galanta sp. zn. z 11. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2013 doručená sťažnosť I. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

práv uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) z 11. februára 2013,

ktorým bola jej trestná vec pre prečin podvodu vrátená Okresnej prokuratúre G.

do prípravného konania z dôvodu, že nesúhlasila so zmenou výroku o náhrade škody

v rámci prokurátorom navrhnutej dohody o vine a treste.

2. Porušenie svojich základných práv označených v záhlaví tohto uznesenia videla

sťažovateľka v tom, že dohoda o vine a treste v navrhovanom znení nebola nespravodlivá,

a to aj vo vzťahu k adhéznemu výroku o náhrade škody s možnosťou poškodeného zvyšok

škody proti nej si uplatniť v civilnom konaní, preto neexistovala zákonná možnosť

na vrátenie veci opätovne do prípravného konania, v dôsledku čoho sa v predmetnej trestnej

veci vyskytli zbytočné prieťahy.

3. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou

označených práv uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie, priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v symbolickej výške 1 € a náhradu trov konania v sume 331,12 €.

4. Podľa (ďalej len „“) rozhoduje

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa ústavný súd ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,

koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd už mnohokrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval,

že nie je súčasťou všeobecnej súdnej sústavy, a neprislúcha mu preto právo vykonávať

dohľad či prieskum nad procesnými rozhodnutiami všeobecných súdov – tu okresného súdu

– proti ktorým zákon nepripúšťa žiaden riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok.

Do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je oprávnený zasiahnuť len vtedy, ak došlo

ich právoplatným rozhodnutím v konaní, v ktorom bol sťažovateľ účastníkom, k porušeniu

jeho základných práv či slobôd chránených ústavným poriadkom, proti ktorému už nemá

žiadne obranné právne prostriedky vyplývajúce z príslušných procesných noriem

upravujúcich to-ktoré konanie.

7. Jadrom sťažnosti podanej ústavnému súdu je nesúhlas sťažovateľky s procesným

postupom okresného súdu, ktorý jej trestnú vec uzavretú prokurátorom podaním návrhu

na schválenie dohody o vine a treste vrátil prokurátorovi do prípravného konania len preto,

že nechcela súhlasiť so súdom navrhnutým iným adhéznym výrokom o náhrade škody proti

poškodenému spôsobenej touto trestnou vecou, než aká bola uvedená v dohode medzi ňou

a prokurátorom.

8. Ústavná sťažnosť tvorí procesný prostriedok na ochranu zaručených základných

práv a slobôd, ktorý je vo vzťahu k ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia

tiež na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity sťažnosti

má dimenziu formálnu i materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita sťažnosti odráža

v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi verejnej moci,

ktoré právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, či nachádza výraz v inštitúte neprípustnosti

ústavnej sťažnosti. Na druhej strane má princíp subsidiarity aj dimenziu materiálnu, z ktorej

vyplýva, že dôvodom sťažnosti sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu

ochrany ústavnosti ( ), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným

právam jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli rešpektované ostatnými

orgánmi verejnej moci.

9. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že po sťažovateľkou napadnutom

uznesení okresného súdu sa jej trestná vec opätovne dostala do jednej z fáz prípravného

konania, v ktorom funkciu dozoru vykonáva prokurátor. Podľa judikatúry ústavného súdu

dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní predstavuje

aj aktívny aspekt jeho konania, ktorý zahŕňa garancie základných práv a slobôd všetkým

procesným stranám trestného konania (porov. ). Iba prokurátor je oprávnený

ukončiť v prípravnom konaní trestné stíhanie proti obvinenej sťažovateľke jedným

zo spôsobov uvedených v ( a nasl.).

10. Z uvedeného vyplýva, že keďže trestné konanie proti sťažovateľke nie je ešte

skončené, a ústavný súd nie je orgán činný v trestnom konaní či trestný všeobecný súd,

nemá ani právomoc jej zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd; túto povinnosť

majú jednak orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy potom, ako sa vec pred

ne opätovne dostane po procesnom úkone príslušného prokurátora.

11. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke v ďalšom priebehu vedeného trestného

konania v rámci predovšetkým uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom

namietať aj porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných , dospel

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky k záveru o nedostatku

svojej právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. ,

, , ).

12. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej

zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Nevyužitie niektorej z možnosti

ochrany označených práv nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu,

ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť

účinnej ochrany svojich práv ( ).

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol podľa uvedeného zákona

z dôvodu jej neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013