Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 370/2013
PDF · 118.2 KB
No categories available
I. ÚS 370/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť I. S., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci
namietaného porušenia základného páva garantovaného čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 a 3
písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1 T 288/2012 z 11. februára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla
2013 doručená sťažnosť I. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich
práv uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) z 11. februára 2013,
ktorým bola jej trestná vec pre prečin podvodu vrátená Okresnej prokuratúre G.
do prípravného konania z dôvodu, že nesúhlasila so zmenou výroku o náhrade škody
v rámci prokurátorom navrhnutej dohody o vine a treste.
2. Porušenie svojich základných práv označených v záhlaví tohto uznesenia videla
sťažovateľka v tom, že dohoda o vine a treste v navrhovanom znení nebola nespravodlivá,
a to aj vo vzťahu k adhéznemu výroku o náhrade škody s možnosťou poškodeného zvyšok
škody proti nej si uplatniť v civilnom konaní, preto neexistovala zákonná možnosť
na vrátenie veci opätovne do prípravného konania, v dôsledku čoho sa v predmetnej trestnej
veci vyskytli zbytočné prieťahy.
3. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou
označených práv uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie, priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie
v symbolickej výške 1 € a náhradu trov konania v sume 331,12 €.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje
ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,
koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd už mnohokrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval,
že nie je súčasťou všeobecnej súdnej sústavy, a neprislúcha mu preto právo vykonávať
dohľad či prieskum nad procesnými rozhodnutiami všeobecných súdov – tu okresného súdu
– proti ktorým zákon nepripúšťa žiaden riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok.
Do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je oprávnený zasiahnuť len vtedy, ak došlo
ich právoplatným rozhodnutím v konaní, v ktorom bol sťažovateľ účastníkom, k porušeniu
jeho základných práv či slobôd chránených ústavným poriadkom, proti ktorému už nemá
žiadne obranné právne prostriedky vyplývajúce z príslušných procesných noriem
upravujúcich to-ktoré konanie.
7. Jadrom sťažnosti podanej ústavnému súdu je nesúhlas sťažovateľky s procesným
postupom okresného súdu, ktorý jej trestnú vec uzavretú prokurátorom podaním návrhu
na schválenie dohody o vine a treste vrátil prokurátorovi do prípravného konania len preto,
že nechcela súhlasiť so súdom navrhnutým iným adhéznym výrokom o náhrade škody proti
poškodenému spôsobenej touto trestnou vecou, než aká bola uvedená v dohode medzi ňou
a prokurátorom.
8. Ústavná sťažnosť tvorí procesný prostriedok na ochranu zaručených základných
práv a slobôd, ktorý je vo vzťahu k ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia
tiež na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity sťažnosti
má dimenziu formálnu i materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita sťažnosti odráža
v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi verejnej moci,
ktoré právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, či nachádza výraz v inštitúte neprípustnosti
ústavnej sťažnosti. Na druhej strane má princíp subsidiarity aj dimenziu materiálnu, z ktorej
vyplýva, že dôvodom sťažnosti sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným
právam jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli rešpektované ostatnými
orgánmi verejnej moci.
9. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že po sťažovateľkou napadnutom
uznesení okresného súdu sa jej trestná vec opätovne dostala do jednej z fáz prípravného
konania, v ktorom funkciu dozoru vykonáva prokurátor. Podľa judikatúry ústavného súdu
dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní predstavuje
aj aktívny aspekt jeho konania, ktorý zahŕňa garancie základných práv a slobôd všetkým
procesným stranám trestného konania (porov. III. ÚS 126/05). Iba prokurátor je oprávnený
ukončiť v prípravnom konaní trestné stíhanie proti obvinenej sťažovateľke jedným
zo spôsobov uvedených v Trestnom poriadku (§ 214 a nasl.).
10. Z uvedeného vyplýva, že keďže trestné konanie proti sťažovateľke nie je ešte
skončené, a ústavný súd nie je orgán činný v trestnom konaní či trestný všeobecný súd,
nemá ani právomoc jej zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd; túto povinnosť
majú jednak orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy potom, ako sa vec pred
ne opätovne dostane po procesnom úkone príslušného prokurátora.
11. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna
úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke v ďalšom priebehu vedeného trestného
konania v rámci predovšetkým uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom
namietať aj porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou, dospel
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky k záveru o nedostatku
svojej právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02,
III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej
zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Nevyužitie niektorej z možnosti
ochrany označených práv nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu,
ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť
účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).
13. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona
z dôvodu jej neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2013