Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí _________ v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti V. Ď., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo V. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť V. Ď. trovy právneho zastúpenia v

sume 275,94 (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. D. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

faxom a 5. marca 2013 poštou doručená sťažnosť V. Ď., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 29. októbra 2008 Okresnému súdu

Košice – okolie návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru voči Matici slovenskej (ďalej len „žalovaná“).

Po postúpení veci je konanie okresným súdom vedené pod sp. zn. .

Prvýkrát bolo vo veci sťažovateľky meritórne rozhodnuté rozsudkom sp. zn.

z 10. februára 2010 po dvoch uskutočnených pojednávaniach. Predmetný rozsudok

bol Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušený uznesením

sp. zn. z 29. septembra 2010 z dôvodu vád konania podľa § 221 ods. 1

písm. f) a h) (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie

konanie bolo vo veci nariadených päť pojednávaní (na 26. január 2011, 30. marec 2011,

27. apríl 2011, 25. máj 2011 a 13. september 2011), na ktorých sa sťažovateľka z dôležitých

dôvodov nezúčastnila. Na pojednávania nariadené na 5. október 2011 a 2. november 2011

bola sťažovateľka predvolaná z nesprávnej adresy bydliska, teda sa ich nemohla zúčastniť.

Z účasti na pojednávaní nariadenom na 8. december 2011 sa sťažovateľka ospravedlnila

z dôležitého dôvodu. Následne na pojednávaní konanom 12. januára 2012 okresný súd

vyhlásil rozsudok sp. zn. , ktorý bol opätovne krajským súdom zrušený

uznesením sp. zn. z 31. júla 2012 podľa .

Po opakovanom vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie bolo

pojednávanie v právnej veci sťažovateľky nariadené na 25. október 2012, ktoré bolo

odročené na 21. november 2012. Z účasti na tomto pojednávaní sa sťažovateľka

z dôležitých dôvodov ospravedlnila.

Podľa sťažovateľky sa ďalšie pojednávanie malo uskutočniť 7. marca 2013

na okresnom súde, pričom časté a zbytočné predvolávania na okresný súd značne vzdialený

od miesta jej bydliska sťažovateľku zaťažujú nákladmi na cestovnom. Sťažovateľka si ako

príslušný súd preto zvolila Okresný súd Košice – okolie.

Prieťahy v konaní podľa sťažovateľky spôsobuje okresný súd, ktorý je „miestne

a vecne nezákonný“ a konanie pred ním trvá už 4 roky.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo V. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedených pod sp. zn. , pôvodne vedené pred

Okresným súdom Košice – okolie porušené bolo.

V. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2. 500.- Eur /slovom

dvetisícpäťsto eur/, ktoré je jej Okresný súd Martin povinný vyplatiť v lehote do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Martin je povinný zaplatiť V. Ď. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 Eur na účet advokátky

sťažovateľky JUDr. D. S., advokátke, K. “

V rámci prípravy predbežného prerokovania veci ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 294/13 z 2. apríla

2013, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 10. apríla 2013, chronologicky opísala priebeh

napadnutého konania takto:

„- 01. 06. 2009 referát – navrhovateľke zaslať podania odporcu (vyjadrenia

k návrhu), nakoľko vec bola podaná na Okresnom súde v Košiciach – okolie, kde boli

urobené prvotné úkony,

- 15. 06. 2009 vytýčený termín na 26. 08. 2009,

- 26. 08. 2009 pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila, termín si

v mieste bydliska neprevzala,

- termín pojednávania dňa 08. 10. 2009 – vykonaný výsluch účastníkov,

pojednávanie odročené na neurčito s tým, že zo strany účastníkov musia byť doložené

žiadané listinné doklady,

- podanie navrhovateľky zo dňa 13. 10. 2009 doručené súdu 14. 10. 2009, v ktorom

žiadala predĺženie lehoty na podanie dôkazov do 20. 10. 2009,

- listinné doklady predložené 21. 10. 2009,

- 03. 11. 2009 referát, aby listinné doklady, ktoré predložili účastníci konania

do spisu od posledného pojednávania, boli zaslané účastníkom za účelom oboznámenia sa

s nimi, výzva právnemu zástupcovi odporcu doložiť pracovníkov vykonávajúcich prácu

v mieste – M.,

- 12. 11. 2009 predložené listinné doklady právnym zástupcom odporcu,

- 25. 11. 2009 vytýčený termín pojednávania na 20. 01. 2010,

- 20. 01. 2010 rozhodnutie vo veci – návrh navrhovateľky zamietnutý, rozsudok

doručený účastníkom konania – navrhovateľke 18. 02. 2010, právnemu zástupcovi odporcu

10. 02. 2010,

- 04. 03. 2010 odvolanie podané navrhovateľkou,

- po vykonaní odvolacích úkonov spis predložený Krajskému súdu Žilina dňa 20.

04. 2010,

- 29. 09. 2010 odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil na ďalšie konanie, okresnému

súdu doručený 15. 11. 2010,

- 16. 11. 2010 vyžiadané doklady od právneho zástupcu odporcu a predsedu Matice

slovenskej v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu,

- 13. 12. 2010 vytýčený termín pojednávania na 26. 01. 2011,

- na pojednávaní 26. 01. 2011 zistené, že sa nedostavila predvolaná svedkyňa Mgr.

D., navrhovateľka na výsluchu svedka, ktorého žiadala vypočuť – F. M. – netrvala,

- podaním zo dňa 28. 01. 2011 navrhovateľka vzniesla námietku zaujatosti voči

zákonnej sudkyni, z tohto dôvodu bol zrušený termín pojednávania vytýčený na 02. 03. 2011

a spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2011 nevylúčil

sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci,

- 03. 3. 2011 vytýčený termín pojednávania na 30. 3. 2011,

- na pojednávanie konané dňa 30. 3. 2011 navrhovateľka zaslala faxové vyjadrenie,

že medzi účastníkmi prebieha mimosúdne jednanie, ktoré bolo posunuté na 01. 04. 2011

a z tohto dôvodu žiadala ospravedlnenie (tvrdenie o mimosúdnom jednaní po oboznámení

odporcu s týmto dôvodom ospravedlnenie bolo nepravdivé),

- 30. 03. 2011 vytýčené pojednávanie na 27. 04. 2011,

- na pojednávanie 27. 04. 2011 sa nedostavila navrhovateľka, ktorá sa

na pojednávanie ospravedlnila z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde

v Košiciach vo veci č. k. a to faxovým podaním zo dňa 26. 04. 2011,

- pojednávania bolo odročené na 25. 05. 2011,

- na pojednávaní 25. 05. 2011 bola vypočutá svedkyňa Mgr. D., pojednávanie bolo

odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania si potvrdení z Matice slovenskej o zaradení jej

zamestnancov F. M. a H. Z. a preukázanie zrušenia Domu Matice slovenskej v M.,

- 14. 06. 2011 vytýčené pojednávanie na 13. 09. 2011,

- 12. 9. 2011 sa navrhovateľka ospravedlnila na pojednávanie z dôvodu, že mala

zlomenú nohu a nie je možné, aby sa takto dostavila na pojednávanie, súdu mala doložiť

potvrdenie o práceneschopnosti,

- ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 05. 10. 2011, navrhovateľka si neprevzala

predvolanie na adrese, ktorú uviedla ako svoju kontaktnú adresu M. (zásielka jej tam bola

uložená),

- ďalšie pojednávanie vytýčené na 02. 11. 2011 – navrhovateľka si na adrese M.

neprevzala zásielku, ostala jej uložená,

- ďalšie pojednávanie 08. 12. 2011 – navrhovateľka opakovane neprevzala zásielku,

bola jej uložená,

- pojednávanie vytýčené na 12. 01. 2012, požiadaná polícia o doručenie zásielky

navrhovateľke a zistené, že navrhovateľka bytom M., okres K. sa toho času zdržiava a býva

na adrese K. Tu jej bola doručené zásielka dňa 02. 1. 2012. Navrhovateľka tvrdila, že v

mieste doručovacej adresy si zásielky preberá a chybu urobila pošta,

- 09. 1. 2012 doručené súdu podanie navrhovateľky zo dňa 05. 01. 2012 – žiadosť

o odročenie pojednávania, ktoré odôvodnila navrhovateľka tým, že požiadala Centrum

právnej pomoci o pridelenie právneho zástupcu a z tohto dôvodu žiadala o vytýčenie

neskoršieho termínu pojednávania (v záhlaví navrhovateľka na čl. 244 uviedla, že je bytom

K., adresa pre doručovanie pošty M.), tvrdené skutočnosti nedoložila,

- 12. 01. 2012 vo veci rozhodnuté a návrh navrhovateľky zamietnutý, rozsudok

účastníkom konania doručený – právnemu zástupcovi odporcu 06. 02. 2012, navrhovateľke

16. 02. 2012 na kontaktnej adrese,

- 06. 03. 2012 podané odvolanie, odvolací súd rozhodnutím z 31. 07. 2012 zrušil

rozhodnutie prvostupňového súdu, spis doručený dňa 03. 09. 2012,

- 11. 09. 2012 vytýčený termín pojednávania na 25. 10. 2012,

- 25. 10. 2012 sa zúčastnili účastníci pojednávania a žiadali, aby do spisu boli

pripojené ďalšie doklady a to na strane odporcu uznesenie z výboru Matice slovenskej,

ktorý sa konal 27. 10. 2012 (rozhodnutie podstatné pre posúdenie pracoviska Matice

slovenskej v M.), navrhovateľka chcela predložiť doklad o pracovisku Matice slovenskej

v M. z obdobia, kedy dostala výpoveď, toto na pojednávaní nemala. Pojednávanie bolo

odročené na 21. 11. 2012,

- podaním zo dňa 14. 11. 2012 navrhovateľka žiadala pojednávanie odročiť

z dôvodu kolízie súdnych konaní s tým, že sa má zúčastniť 21. 11. 2012 pojednávania na

Okresnom súde Košice 2 (doložené predvolanie na pojednávanie). Navrhovateľka sa

ospravedlnila ústne a následne ospravedlnenie zaslala písomne,

- 20. 11. 2012 súd zaslal účastníkom konania výzvu, aby doplnili všetky listinné

doklady, na ktoré poukázali na pojednávaní dňa 25. 10. 2012, pretože súdu zatiaľ

predložené neboli.

- 21. 11. 2012 bola právnym zástupcom odporcu zaslaná súdu zápisnica

z 10. riadneho zasadnutia Výboru Matice slovenskej, konaného dňa 27. 10. 2012

a dôvodová správa k návrhu na zrušenie oblastného pracoviska v M. Zároveň bola súdu

doručená kópia sťažnosti na Ústavný súd SR zo dňa 09. 11. 2012, sťažovateľka – Matica

slovenská žiadala, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vedené pod

spisovou značkou zo dňa 31. 07. 2012,

- dňa 19. 11. 2012 bola doručená sťažnosť navrhovateľky na postup v konaní,

odpoveď daná predsedom súdu po vyjadrení zákonného sudcu dňa 26. 11. 2012,

- odporkyňa listom zo dňa 12. 12. 2012 žiadala predložiť listinné doklady, ktoré sa

do toho času v spise nenachádzali (čl. 331),

- dňa 08. 01. 2013 súdom vyžiadané od právneho zástupcu odporcu, či bola prijatá

sťažnosť Ústavným súdom SR, z Okresného súdu Košice – okolie vyžiadané listinné doklady

navrhnuté navrhovateľkou,

- dňa 17. 01. 2013 oznámené právnym zástupcom odporkyne, že ústavná sťažnosť

bola odmietnutá dňa 12. 12. 2012,

- podaním zo dňa 22. 01. 2013 doručené listinné doklady z Okresného súdu Košice

– okolie,

- dňa 23. 01. 2013 vytýčený termín pojednávania na deň 07. 03. 2013 s osobitným

prípisom pre predsedu Matice slovenskej,

- termín zrušený na základe ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a vytýčený

na deň 27. 03. 2013.“

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v tomto konaní predsedníčka okresného súdu

uviedla:

„V uvedenej právnej veci zo strany navrhovateľky bola od začiatku konania

uvádzaná adresa pre účely doručovania v M., kde však navrhovateľka nemala žiadne miesto

bydliska, ani trvalé, ani prechodné. Ako sama uviedla, išlo o miesto, kde predtým sídlil Dom

Matice slovenskej, budova bola navrhovateľkou prenajatá inému subjektu, pričom

navrhovateľka pre tento subjekt vykonávala aj práce na dohodu (tvrdenie uvedené

navrhovateľkou dňa 25. 10. 2012). Na tejto adrese navrhovateľka prestala preberať súdne

zásielky v roku 2011. Následne boli navrhovateľke zasielané súdne zásielky do miesta

bydliska a to K.

Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2012 č. k.

zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 01. 2012 s tým, že uložil okresnému súdu

zabezpečiť si zápisnicu zo zasadnutia Výboru Matice slovenskej konaného dňa 02. 6. 2012,

na tomto zasadnutí malo dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľky k zrušeniu oblastného

pracoviska Matice slovenskej v M.

Pre odstránenie rozpornosti v rozhodnutiach Výboru Matice slovenskej sa súd

obrátil priamo na predsedu Matice slovenskej, ktorý listom zo dňa 06. 02. 2013 oznámil, že

Výbor Matice slovenskej dňa 02. 06. 2012 prijal uznesenie o zrušení oblastného pracoviska

Matice slovenskej v M., ale kontrolou bolo zistené, že oblastné pracovisko Matice

slovenskej v M. pred rokovaním Výboru Matice slovenskej dňa 02. 06. 2012 neexistovalo a

preto ho Výbor Matice slovenskej nemohol zrušiť. Matica slovenská v M. nemala vlastné

pracovisko v zmysle Stanov Matice slovenskej, lebo v roku 2005 došlo k zrušeniu Domu

Matice slovenskej v M. rozhodnutím predsedníctva Matice slovenskej zo dňa 19. 09. 2005

na základe poverenia Výboru Matice slovenskej zo dňa 12. 03. 2005.

Na túto skutočnosť poukazujem preto, lebo rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 31.

07. 2012 poukazovalo práve na zasadnutie Výboru Matice slovenskej zo dňa 02. . 2012,

ktoré sa konalo až po rozhodnutí prvostupňového súdu (rozhodnutie zo dňa 12. 01. 2012)

a následne bolo zistené, že toto rozhodnutie bolo Výborom Matice slovenskej v októbri 2012

zrušené.

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného

súdu SR, ktorý zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci

pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci

postupoval.“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -17

zo 17. apríla 2013 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky

a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení zo 14. mája 2013, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, uviedla:

«Ak odporca uvádza, že zo stany sťažovateľky bola od začiatku konania uvádzaná

adresa pre účely doručovania v M., tak sťažovateľka uvádza, že tam mala svoje pracovisko,

kde zásielky súdu preberala a ak si ich niekedy neprevzala tak sa mohlo stať iba vtedy ak

doručovateľka mala dovolenku a túto zastupovala iná, ktorá sťažovateľku nepoznala vtedy

sa mohlo stať že zásielka sťažovateľke nebola doručená.

Nakoniec ak odporca doručoval zásielky na obe adresy sťažovateľky tak si ich

sťažovateľka obe prevzala, keďže má na niektoré pojednávanie dva originály predvolaní.

Nesústredenosť sudcu odporcu pri predvolávaní na pojednávanie sa taktiež

podieľala na neúmernom počte pojednávaní, čo možno zistiť zo spisu súdu.

Sťažovateľka si taktiež nemohla prevziať zásielky zo súdu vtedy keď mala zlomenú

nohu. Ako dôvod zrušenia Oblastného pracoviska mali byť finančné nezrovnalosti

sťažovateľky (mala niečo zle urobiť, asi niečo ukradnúť, požiadala preto súd, aby uložil MS

aby predložila súdu túto správu aj s uvedením dôvodov a aby jej následne súd zaslal túto

správu. Súd jej zaslal len správu a prílohy ale dôkazy o tzv. „kšeftoch“ nie. Členovia

výboru to dostali. Sťažovateľka vie o tom. Asi to bolo preto, lebo finančné nezrovnalosti

mali byť z roku 1999 keď sa dom opravoval. Ak by to bola pravda, tak by sťažovateľka mala

dostať 1. výpoveď z dôvodu porušenia finančnej disciplíny a nie z dôvodu zrušenia,

pracoviska. Tiež sťažovateľka má dôkaz, že p. E. bol poverený vedením oblastného

pracoviska v M. po jej odchode.

Žiadala tiež ako svedka vypočuť ex riaditeľa DMS v K. p. M. Súd ju na pojednávaní

informoval, že p. M. má vážne zdravotné problémy a ide na operáciu a následne na liečenie.

Tak od jeho výpovede na základe tvrdenia súdu ustúpila.

Sťažovateľka si v Sociálnej poisťovni ale zistila, že p. M. sa žiadnej operácie

nezúčastnil.

Vo výpovedi, v spore, odporca uvádza, že v blízkej budúcnosti MS v K. neplánuje

vytvoriť ďalšie pracovné miesto. Po ukončení poverenia riaditeľa p. M. mu ale bolo toto

vytvorené.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určení neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru sťažovateľky. Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom a ani

z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá

by odôvodňovala záver o skutkovej alebo právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Navyše, vzhľadom na povahu

sporu (pracovnoprávny spor) je potrebné k rozhodovaniu v tejto veci pristupovať

s osobitnou starostlivosťou.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v napadnutom konaní

urobila sťažovateľka (odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 10. februára 2010 podané

4. marca 2010, vznesenie námietky predpojatosti voči zákonnej sudkyni podané 28. januára

2011, odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo 12. januára 2012 podané 6. marca 2012),

objektívne vplývali na priebeh a dĺžku namietaného konania, keďže vo veci konajúci

okresný súd sa s nimi musel vyrovnať. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že išlo

o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnili celkovú dĺžku namietaného konania, ale na ktorých

uplatnenie má sťažovateľka právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jej ťarchu.

Ústavný súd pri preskúmaní predloženého súdneho spisu však súčasne zistil niekoľko

skutočností, ktoré spôsobili predĺženie namietaného konania a ktoré možno pripísať

na ťarchu sťažovateľky:

- pojednávanie nariadené na 30. marec 2011 bolo odročené z dôvodu doručeného

faxového oznámenia sťažovateľky o prebiehajúcom mimosúdnom rokovaní so žalovanou,

čo bolo vyvrátené podaním žalovanej zo 6. apríla 2011.

- z celkového počtu pätnástich okresným súdom uskutočnených pojednávaní v

danej veci sa sťažovateľka nezúčastnila desiatich, pričom v štyroch prípadoch jej okresný

súd nevedel doručiť zásielku na ňou uvedenú adresu pre doručovanie pošty v M. Až na

pojednávaní konanom 25. októbra 2012 sťažovateľka požiadala o doručovanie zásielok na

adresu svojho bydliska, a to K.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

O nesústredenom a neefektívnom postupe okresného súdu svedčí

dvojnásobné zrušenie jeho rozhodnutí v odvolacom konaní. Rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 10. februára 2010 bol odvolacím súdom zrušený ako predčasný

a čiastočne nepreskúmateľný, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav,

čo mohlo mať za následok nesprávne právne posúdenie. Súčasne procesný postup

okresného súdu pri vykonávaní dokazovania bol odvolacím súdom vyhodnotený ako taký,

ktorým mohla byť odňatá možnosť konať pred súdom. Rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 12. januára 2012 bol zrušený odvolacím súdom opätovne ako

predčasný, pretože okresný súd neodstránil všetky nedostatky vytýkané mu

predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu. V tejto súvislosti ústavný súd

prihliadol aj na argumentáciu uvedenú predsedníčkou okresného súdu vo svojom vyjadrení

sp. zn. Spr 294/13 z 2. apríla 2013, v ktorej poukazovala na rozpornosť predložených

rozhodnutí žalovanej v súvislosti s existenciou jej oblastného pracoviska v M., ktoré malo

byť miestom výkonu práce sťažovateľky, ako aj dátum konania zasadnutia výboru žalovanej

2. júna 2012 až po vyhlásení rozsudku z 12. januára 2012, na ktoré odvolací súd vo svojom

zrušujúcom uznesení poukazoval. Súčasne ústavný súd pripomína, že uvedená okolnosť

nebola jediným dôvodom opätovného zrušenia rozsudku okresného súdu z 12. januára 2012.

Ústavný súd uvádza, že obdobia, počas ktorých bol spis okresného súdu na krajskom

súde, a to obdobie od 22. apríla 2010 do 15. novembra 2010 v trvaní takmer 7 mesiacov,

obdobie od 15. februára 2011 do 2. marca 2011 v trvaní 2 týždňov a obdobie od 19. apríla

2012 do 3. septembra 2012 v trvaní takmer 5 mesiacov, nemožno pričítať na vrub

okresnému súdu. Opakované zrušenie rozsudkov okresného súdu krajským súdom však

svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu, a to predovšetkým vo vzťahu k ním

vykonanému dokazovaniu.

Ústavný pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že posudzované súdne

konanie bolo ku dňu jeho rozhodovania zatiaľ neprávoplatne skončené rozsudkom

sp. zn. z 27. marca 2013, ktorým bol návrh sťažovateľky opätovne

zamietnutý.

Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť úkonov a ktorý v konečnom

dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke

namietaného konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom neefektívnou činnosťou okresného súdu, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 € argumentujúc povahou a charakterom namietaného konania,

ktorého predmetom je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, v rámci ktorého

boli vydané už dve nezákonné rozhodnutia, čím pretrváva stav jej právnej neistoty.

Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie

podľa v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje ani

nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje

ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie

v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné

prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný

potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej

ochrany ani akýmsi paralelným dôvodom na domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto

dôvodom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa

a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení prihliadol

na to, že sťažovateľka sa vlastným konaním – neúčasťou na väčšine okresným súdom

nariadených pojednávaniach, nepreberaním poštových zásielok na adrese ňou určenej ako

doručovacej sama pričinila o predĺženie namietaného súdneho konania. Vzhľadom

na správanie sťažovateľky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti okresný súd vo veci opätovne meritórne rozhodol rozsudkom

z 27. marca 2013, ústavný súd považuje za dostatočné konštatovanie porušenia označených

práv sťažovateľky, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu, a preto jej primerané

finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzal

pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je

odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2013 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 781 €, čo predstavuje

za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 130,16 € a 7,81 € režijný paušál, teda za dva

úkony právnej služby sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013