Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 231/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 predbežne

prerokoval sťažnosť A. Z., H., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v spojení s

ods. 1 a a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 5. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013

doručená sťažnosť A. Z., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) v spojení s a a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. júna 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola navrhovateľkou v konaní vedenom

pod sp. zn. pred Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“),

ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd

v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 13. februára 2012 tak, že žalobu sťažovateľky

zamietol a uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť trov konania v sume 388,14 €.

Sťažovateľka, ako aj žalovaná podali proti označenému rozsudku okresného súdu

odvolanie, sťažovateľka vo veci samej, ako aj proti výroku o trovách konania a žalovaná

proti výroku o trovách konania. Krajský súd o podaných odvolaniach rozhodol napadnutým

uznesením tak, že vzhľadom na späťvzatie návrhu sťažovateľkou pripustil späťvzatie

návrhu, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil a zároveň zmenil

výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania tak, že sťažovateľke uložil povinnosť

nahradiť trovy konania v sume 2 228,77 €.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu krajskému súdu vytýka, že

nesprávne právne posúdil – stanovil základ tarifnej odmeny pre účely rozhodnutia o trovách

konania. Poukazovala na to, že krajský súd vychádzal pri stanovovaní hodnoty predmetu

konania nie zo skutočnej hodnoty pozemkov, ale vychádzal len zo

o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení

neskorších predpisov. Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež namietala, že krajský súd

pri ukladaní povinnosti nahradiť trovy konania nezohľadnil jej nepriaznivé majetkové

pomery, ako aj predmet konania a okolnosti, za ktorých došlo k podaniu jej návrhu.

Z uvedených dôvodov považovala napadnuté uznesenie krajského súdu za porušujúce jej

označené práva.

V závere sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd meritórne nálezom takto

rozhodol:

„Právo A. Z. na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s a uznesením Krajského súdu v Prešove

z 5. júna 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.“

Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia krajského súdu z dôvodu, že „nariadením exekúcie by mi vznikla nenapraviteľná

a neprimerane väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti“.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského

súdu nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2012.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 9. júla 2012. Súčasne

z príloh sťažnosti (poštová obálka s prijímacou pečiatkou pošty H.) vyplýva,

že sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 3. apríla 2013.

Posledným dňom dvojmesačnej lehoty v prípade napadnutého uznesenia krajského

súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. júla 2012, bol 10. september 2012.

Keďže sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu až 3. apríla 2013, dostala sa

zjavne do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno

odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa návrhom na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu (podľa ), ako aj návrhom na zrušenie

napadnutého uznesenia uvedeným v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013