Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 231/2013
PDF · 138.73 KB
No categories available
III. ÚS 231/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 predbežne
prerokoval sťažnosť A. Z., H., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1
ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 65/2012 z 5. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Z. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013
doručená sťažnosť A. Z., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 65/2012
z 5. júna 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola navrhovateľkou v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 215/2010 pred Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“),
ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd
v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 13. februára 2012 tak, že žalobu sťažovateľky
zamietol a uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť trov konania v sume 388,14 €.
Sťažovateľka, ako aj žalovaná podali proti označenému rozsudku okresného súdu
odvolanie, sťažovateľka vo veci samej, ako aj proti výroku o trovách konania a žalovaná
proti výroku o trovách konania. Krajský súd o podaných odvolaniach rozhodol napadnutým
uznesením tak, že vzhľadom na späťvzatie návrhu sťažovateľkou pripustil späťvzatie
návrhu, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil a zároveň zmenil
výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania tak, že sťažovateľke uložil povinnosť
nahradiť trovy konania v sume 2 228,77 €.
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu krajskému súdu vytýka, že
nesprávne právne posúdil – stanovil základ tarifnej odmeny pre účely rozhodnutia o trovách
konania. Poukazovala na to, že krajský súd vychádzal pri stanovovaní hodnoty predmetu
konania nie zo skutočnej hodnoty pozemkov, ale vychádzal len zo zákona č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení
neskorších predpisov. Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež namietala, že krajský súd
pri ukladaní povinnosti nahradiť trovy konania nezohľadnil jej nepriaznivé majetkové
pomery, ako aj predmet konania a okolnosti, za ktorých došlo k podaniu jej návrhu.
Z uvedených dôvodov považovala napadnuté uznesenie krajského súdu za porušujúce jej
označené práva.
V závere sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd meritórne nálezom takto
rozhodol:
„Právo A. Z. na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove
z 5. júna 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 65/2012 porušené bolo.“
Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého
uznesenia krajského súdu z dôvodu, že „nariadením exekúcie by mi vznikla nenapraviteľná
a neprimerane väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti“.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského
súdu nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2012.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu.
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 9. júla 2012. Súčasne
z príloh sťažnosti (poštová obálka s prijímacou pečiatkou pošty H.) vyplýva,
že sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 3. apríla 2013.
Posledným dňom dvojmesačnej lehoty v prípade napadnutého uznesenia krajského
súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. júla 2012, bol 10. september 2012.
Keďže sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu až 3. apríla 2013, dostala sa
zjavne do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno
odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez
právneho dôvodu zaoberať sa návrhom na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu (podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ako aj návrhom na zrušenie
napadnutého uznesenia uvedeným v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2013