Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 255/2013
PDF · 171.58 KB
No categories available
III. ÚS 255/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013
prerokoval vyhlásenie obchodnej spoločnosti P., a. s., Lotyšská 6, Bratislava, o odmietnutí
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť
v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut n i e je vy l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 10746/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo vo veci
vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 na základe sťažnosti obchodnej spoločnosti P., a. s., B.
(ďalej len „sťažovateľka“), doručené 24. apríla 2013 podanie označené ako „Námietka
predpojatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Sergeja Kohúta, člena
senátu č. Rvp. 10746/13“, ktoré je podľa obsahu potrebné považovať za vyhlásenie
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie
od 1. marca 2013 až do 28. februára 2014 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojom vyhlásení o predpojatosti sudcu ústavného súdu Sergeja
Kohuta okrem iného uviedla, že „JUDr. Sergej Kohút, sa v našej kauze P., a. s... zúčastnil
ako člen Dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, č. k. M-sž dov. 1/98, ktorému predsedala
JUDr. E. B. /Jeho postoj z tejto kauzy je nám známy/.
Ďalším, veľmi významným dôvodom pre jeho vylúčenie rozhodovania v tomto spore
je tá skutočnosť, že jeho syn P. K., je súdnym exekútorom na Exekútorskom úrade v B., s
ktorým naša spoločnosť... konkrétne jej predseda predstavenstva T. L., mal osobný konflikt
po tom, čo v roku 1998 tento pýtal od T. L. úplatok vo výške šiestich núl s tým, že pred
nuly si má L. vymyslieť nejakú číslovku.
O cca 10 rokov na to, JUDr. P. K. - súdny exekútor a syn JUDr. Sergeja Kohúta, po
dohode s ďalšou skorumpovanou potvorou SKP JUDr. G. M., uplatnil v konkurznej
podstate pod číslom 30 neexistujúcu pohľadávku vo výške 16 814,70.-Sk, dokonca s úrokom,
vo výške 10 363,70.- Sk len preto, aby vyhovel skorumpovanej konkurznej mafii KS v B. č.
k.: 36-24K 323/00-KL a vytvoril pre nás nežiadúcu podmienku ukončenia konkurzu, pre
neexistujúceho veriteľa.
JUDr. P. K. je korupčník a darebák toho najvyššieho rangu, aký sa v Slovenskej
republike narodil. Dôkazom jeho zvrhlosti a neopodstatnenej pomsty z dôvodu konfliktu,
ktorý mal s predsedom predstavenstva T. L. ešte v roku 1998 za požadovaný úplatok, ktorý
od spoločnosti P., a. s., a L. nedostal je tá skutočnosť, že spoločnosť v záujme intrigovaného
konkurzu a jeho ukončenia vlastníkmi, bola nútená vyplatiť všetkým vyfabrikovaným
veriteľom konkurznou mafiou KS B. všetky pohľadávky, ktoré do podstaty skorumpovaná
SKP JUDr. G. M., JUDr. P. K. - súdny exekútor z B. a ďalšie svine, museli vyrovnať. Spolu,
týchto intrigovaných pohľadávok bolo 1.007.600.- Sk, pri tom podstatná časť boli
pohľadávky z obchodného styku /platba ex Works/. Veritelia mali tovar vyrobený v Ť. v S.,
len anarchisti z obce S. spolu s políciou a súdmi SR, nedovolili odberateľom si tovar
prevziať...
Na základe hore uvedeného trváme na tom, aby predsedníčka Ústavného súdu SR
vylúčila sudcu JUDr. Sergeja Kohúta z rozhodovania vo veci č. k.: Rvp.10746/2013. Bolo
by ideálne vylúčiť z konania celý senát, z dôvodu úzkeho vzťahu k sebe, ako kolegom. Toto
rozhodnutie nechávame na samotnú predsedníčku ústavného súdu.“.
K vyhláseniu o predpojatosti sťažovateľka pripojila kópiu návrhu na zrušenie
konkurzu sťažovateľky podaného 19. decembra 2011 jej správkyňou konkurznej podstaty
JUDr. D. Ď., ďalej kópiu výpisu z listu vlastníctva č... vedeného pre katastrálne územie S.,
okres T., z 18. decembra 2012 a kópiu písomného upozornenia sťažovateľky z 15. apríla
2013 adresovaného súdnemu exekútorovi P. K.
Dotknutý sudca ústavného súdu Sergej Kohut sa k svojmu odmietnutiu
sťažovateľkou vyjadril listom z 30. apríla 2013, v ktorom uviedol, že síce nespochybňuje
tvrdenie sťažovateľky, že vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) pod sp. zn. M-Sž dov. 1/98 ako sudca rozhodoval, avšak pre „odstup času
sa nepamätám, či som vo veci konal ako sudca,... preto považujem za vhodné, aby som bol
vylúčený z konania v tejto veci ako sudca, pretože je to tak v súlade so zákonom. K ostatným
okolnostiam sa nevyjadrujem, pretože nie sú mi vôbec známe a nevzťahujú sa na predmet
konania.“.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa
§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho
hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersack
v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra
1982].
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Podľa podania sťažovateľky má teda predpojatosť označeného sudcu ústavného súdu
vyplývať z toho, že bol členom senátu najvyššieho súdu, ktorý konal a rozhodoval v jej veci
vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ako aj z toho, že syn dotknutého sudcu JUDr. P. K.
v rámci exekučnej činnosti, ktorú vykonával ako súdny exekútor, mal mať „osobný
konflikt“ s predsedom predstavenstva sťažovateľky.
Pokiaľ ide o dôvod predpojatosti spočívajúci v predchádzajúcom postupe
najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ústavný súd zistil,
že predmetom podanej sťažnosti nie je ústavný prieskum konania alebo rozhodovania
v označenej veci, ale ústavný prieskum uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 10 Ndz 1/2013
z 25. januára 2013, ktorým bolo rozhodované o zaujatosti členky senátu Krajského súdu
v Žiline JUDr. E. Š. Z okolnosti prípadu teda vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu má
byť jeho postup (rozhodovanie) v inej veci, ktorého bola sťažovateľka účastníčkou konania,
pri posúdení tohto dôvodu je však potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach“), podľa ktorej tento prezentovaný dôvod, o ktorý sťažovateľka opiera
spochybnenie nezaujatosti označeného sudcu ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca
negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu
neprihliada, a iné konkrétne okolnosti, na ktoré by v tomto konaní ústavný súd mohol
prihliadnuť, sťažovateľka neuviedla.
Podľa názoru ústavného súdu ani ostatné sťažovateľkou prezentované dôvody
dostatočne neodôvodňujú vznik objektívnych pochybností o predpojatosti sudcu Sergeja
Kohuta v predmetnej veci. Dôvodom na vylúčenie označeného sudcu totiž nemôže byť
činnosť syna označeného sudcu, ktorú v inej sťažovateľkinej veci realizoval pri výkone
verejnej moci ako súdny exekútor v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorou sťažovateľka
vyjadruje nesúhlas.
V danom prípade ústavný súd neprihliadal na písomne uvedené urážlivé výroky
sťažovateľa na syna sudcu, o ktorého vylúčenie ide, keďže pri výkone súdnictva sa má
za každých okolností zachovať vecný prístup, ktorého súčasťou je tiež schopnosť vyrovnať
sa vnútorne s prípadnými urážlivými námietkami účastníkov v priebehu konania, a to aj
vtedy, keď „údajná kritika“ má ospravedlniť priame urážky. Okrem toho ústavný súd
poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej návrh, ktorý obsahuje neslušný a urážlivý
obsah, môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy
ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (napr. II. ÚS 86/2011). Vo vzťahu k takémuto
správaniu účastníka súčasne ústavný súd pripomína aj judikatúru ESĽP, ktorý už vyslovil,
že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru,
pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako používa útočný, resp.
hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája
2004). Snahu o vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci bez toho,
aby bola podložená objektívne dokázateľnými relevantnými skutočnosťami, možno
hodnotiť ako snahu porušiť základné právo na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, pretože sleduje cieľ odňať protistrane jej zákonného sudcu.
Pochybnosti o predpojatosti sudcu založené na opísaných skutočnostiach
z objektívneho hľadiska preto nedosahujú takú intenzitu, aby boli bez ďalšieho spôsobilé
odôvodniť vylúčenie označeného sudcu z ďalšieho konania pre jeho pomer k veci,
sťažovateľke alebo k jej zástupcovi.
Ústavný súd pri posudzovaní subjektívneho hľadiska vychádzal z vyjadrenia
namietaného sudcu, ktorý okrem pripustenia možnosti, že mohol byť členom senátu
najvyššieho sudu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, nevyslovil, že sa subjektívne
cíti byť zaujatým pri prerokovaní a rozhodovaní sťažovateľkinej veci pre jeho pomer k veci,
sťažovateľke alebo k jej zástupcovi, a ani jeho doterajšie správanie vznik takýchto
pochybností o nezaujatosti neodôvodňuje.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré
by viedli k vylúčeniu sudcu Sergeja Kohuta z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 10746/2013, a preto výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že uvedený
sudca ústavného súdu v danej veci nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2013