Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 255/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

prerokoval vyhlásenie obchodnej spoločnosti P., a. s., Lotyšská 6, Bratislava, o odmietnutí

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť

v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut n i e je vy l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo vo veci

vedenej pod sp. zn. na základe sťažnosti obchodnej spoločnosti P., a. s., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), doručené 24. apríla 2013 podanie označené ako „Námietka

predpojatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Sergeja Kohúta, člena

senátu č. Rvp. 10746/13“, ktoré je podľa obsahu potrebné považovať za vyhlásenie

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie

od 1. marca 2013 až do 28. februára 2014 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojom vyhlásení o predpojatosti sudcu ústavného súdu Sergeja

Kohuta okrem iného uviedla, že „JUDr. Sergej Kohút, sa v našej kauze P., a. s... zúčastnil

ako člen Dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, č. k. M-sž dov. 1/98, ktorému predsedala

JUDr. E. B. /Jeho postoj z tejto kauzy je nám známy/.

Ďalším, veľmi významným dôvodom pre jeho vylúčenie rozhodovania v tomto spore

je tá skutočnosť, že jeho syn P. K., je súdnym exekútorom na Exekútorskom úrade v B., s

ktorým naša spoločnosť... konkrétne jej predseda predstavenstva T. L., mal osobný konflikt

po tom, čo v roku 1998 tento pýtal od T. L. úplatok vo výške šiestich núl s tým, že pred

nuly si má L. vymyslieť nejakú číslovku.

O cca 10 rokov na to, JUDr. P. K. - súdny exekútor a syn JUDr. Sergeja Kohúta, po

dohode s ďalšou skorumpovanou potvorou SKP JUDr. G. M., uplatnil v konkurznej

podstate pod číslom 30 neexistujúcu pohľadávku vo výške 16 814,70.-Sk, dokonca s úrokom,

vo výške 10 363,70.- Sk len preto, aby vyhovel skorumpovanej konkurznej mafii KS v B. č.

k.: 36-24K 323/00-KL a vytvoril pre nás nežiadúcu podmienku ukončenia konkurzu, pre

neexistujúceho veriteľa.

JUDr. P. K. je korupčník a darebák toho najvyššieho rangu, aký sa v Slovenskej

republike narodil. Dôkazom jeho zvrhlosti a neopodstatnenej pomsty z dôvodu konfliktu,

ktorý mal s predsedom predstavenstva T. L. ešte v roku 1998 za požadovaný úplatok, ktorý

od spoločnosti P., a. s., a L. nedostal je tá skutočnosť, že spoločnosť v záujme intrigovaného

konkurzu a jeho ukončenia vlastníkmi, bola nútená vyplatiť všetkým vyfabrikovaným

veriteľom konkurznou mafiou KS B. všetky pohľadávky, ktoré do podstaty skorumpovaná

SKP JUDr. G. M., JUDr. P. K. - súdny exekútor z B. a ďalšie svine, museli vyrovnať. Spolu,

týchto intrigovaných pohľadávok bolo 1.007.600.- Sk, pri tom podstatná časť boli

pohľadávky z obchodného styku /platba ex Works/. Veritelia mali tovar vyrobený v Ť. v S.,

len anarchisti z obce S. spolu s políciou a súdmi SR, nedovolili odberateľom si tovar

prevziať...

Na základe hore uvedeného trváme na tom, aby predsedníčka Ústavného súdu SR

vylúčila sudcu JUDr. Sergeja Kohúta z rozhodovania vo veci č. k.: Rvp.10746/2013. Bolo

by ideálne vylúčiť z konania celý senát, z dôvodu úzkeho vzťahu k sebe, ako kolegom. Toto

rozhodnutie nechávame na samotnú predsedníčku ústavného súdu.“.

K vyhláseniu o predpojatosti sťažovateľka pripojila kópiu návrhu na zrušenie

konkurzu sťažovateľky podaného 19. decembra 2011 jej správkyňou konkurznej podstaty

JUDr. D. Ď., ďalej kópiu výpisu z listu vlastníctva č... vedeného pre katastrálne územie S.,

okres T., z 18. decembra 2012 a kópiu písomného upozornenia sťažovateľky z 15. apríla

2013 adresovaného súdnemu exekútorovi P. K.

Dotknutý sudca ústavného súdu Sergej Kohut sa k svojmu odmietnutiu

sťažovateľkou vyjadril listom z 30. apríla 2013, v ktorom uviedol, že síce nespochybňuje

tvrdenie sťažovateľky, že vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. M-Sž dov. 1/98 ako sudca rozhodoval, avšak pre „odstup času

sa nepamätám, či som vo veci konal ako sudca,... preto považujem za vhodné, aby som bol

vylúčený z konania v tejto veci ako sudca, pretože je to tak v súlade so zákonom. K ostatným

okolnostiam sa nevyjadrujem, pretože nie sú mi vôbec známe a nevzťahujú sa na predmet

konania.“.

II.

Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ). V prípade subjektívneho

hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersack

v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra

1982].

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Podľa podania sťažovateľky má teda predpojatosť označeného sudcu ústavného súdu

vyplývať z toho, že bol členom senátu najvyššieho súdu, ktorý konal a rozhodoval v jej veci

vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ako aj z toho, že syn dotknutého sudcu JUDr. P. K.

v rámci exekučnej činnosti, ktorú vykonával ako súdny exekútor, mal mať „osobný

konflikt“ s predsedom predstavenstva sťažovateľky.

Pokiaľ ide o dôvod predpojatosti spočívajúci v predchádzajúcom postupe

najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ústavný súd zistil,

že predmetom podanej sťažnosti nie je ústavný prieskum konania alebo rozhodovania

v označenej veci, ale ústavný prieskum uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. januára 2013, ktorým bolo rozhodované o zaujatosti členky senátu Krajského súdu

v Žiline JUDr. E. Š. Z okolnosti prípadu teda vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu má

byť jeho postup (rozhodovanie) v inej veci, ktorého bola sťažovateľka účastníčkou konania,

pri posúdení tohto dôvodu je však potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14

ods. 3 („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach“), podľa ktorej tento prezentovaný dôvod, o ktorý sťažovateľka opiera

spochybnenie nezaujatosti označeného sudcu ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca

negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu

neprihliada, a iné konkrétne okolnosti, na ktoré by v tomto konaní ústavný súd mohol

prihliadnuť, sťažovateľka neuviedla.

Podľa názoru ústavného súdu ani ostatné sťažovateľkou prezentované dôvody

dostatočne neodôvodňujú vznik objektívnych pochybností o predpojatosti sudcu Sergeja

Kohuta v predmetnej veci. Dôvodom na vylúčenie označeného sudcu totiž nemôže byť

činnosť syna označeného sudcu, ktorú v inej sťažovateľkinej veci realizoval pri výkone

verejnej moci ako súdny exekútor v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorou sťažovateľka

vyjadruje nesúhlas.

V danom prípade ústavný súd neprihliadal na písomne uvedené urážlivé výroky

sťažovateľa na syna sudcu, o ktorého vylúčenie ide, keďže pri výkone súdnictva sa má

za každých okolností zachovať vecný prístup, ktorého súčasťou je tiež schopnosť vyrovnať

sa vnútorne s prípadnými urážlivými námietkami účastníkov v priebehu konania, a to aj

vtedy, keď „údajná kritika“ má ospravedlniť priame urážky. Okrem toho ústavný súd

poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej návrh, ktorý obsahuje neslušný a urážlivý

obsah, môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy

ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (napr. ). Vo vzťahu k takémuto

správaniu účastníka súčasne ústavný súd pripomína aj judikatúru ESĽP, ktorý už vyslovil,

že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru,

pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako používa útočný, resp.

hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája

2004). Snahu o vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci bez toho,

aby bola podložená objektívne dokázateľnými relevantnými skutočnosťami, možno

hodnotiť ako snahu porušiť základné právo na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1

, pretože sleduje cieľ odňať protistrane jej zákonného sudcu.

Pochybnosti o predpojatosti sudcu založené na opísaných skutočnostiach

z objektívneho hľadiska preto nedosahujú takú intenzitu, aby boli bez ďalšieho spôsobilé

odôvodniť vylúčenie označeného sudcu z ďalšieho konania pre jeho pomer k veci,

sťažovateľke alebo k jej zástupcovi.

Ústavný súd pri posudzovaní subjektívneho hľadiska vychádzal z vyjadrenia

namietaného sudcu, ktorý okrem pripustenia možnosti, že mohol byť členom senátu

najvyššieho sudu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, nevyslovil, že sa subjektívne

cíti byť zaujatým pri prerokovaní a rozhodovaní sťažovateľkinej veci pre jeho pomer k veci,

sťažovateľke alebo k jej zástupcovi, a ani jeho doterajšie správanie vznik takýchto

pochybností o nezaujatosti neodôvodňuje.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré

by viedli k vylúčeniu sudcu Sergeja Kohuta z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej

pod sp. zn. , a preto výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že uvedený

sudca ústavného súdu v danej veci nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013