Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 197/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti D. Z., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo D. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktorú jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť D. Z. trovy konania v sume 275,94 €

(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2013

doručená sťažnosť D. Z., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. D.,

Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, predmetom ktorého je rozhodovanie o návrhu na určenie spoluvlastníctva

nehnuteľnosti (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Sťažovateľka podala na Okresný súd v Žiline dňa 18. 10. 2007 návrh na určenie,

že je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 294 Správa katastra Ž. v kat. úz.

Ž.

Sťažovateľka tvrdí, že k prieťahom v konaní došlo predovšetkým v dôsledku

nekonania súdu vo veci, nakoľko do podania tejto sťažnosti nedošlo vo veci k žiadnym

podstatným produktívnym úkonom na základe ktorých by mohlo byť vo veci rozhodnuté –

vytýčenie termínu pojednávania a pod.

V snahe zjednať nápravu sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v predmetnom

súdnom konaní k rukám predsedu Okresného súdu v Žiline, ktorý na sťažnosť reagoval

písomným vyjadrením zo dňa 19. 12. 2011.

Dôkaz: vyjadrenie k sťažnosti predsedom Okresného súdu Žilina

zo dňa 19. 12. 2011.

Sťažovateľka síce so závermi predsedu súdu uvedenými vo vyjadrení k sťažnosti

nesúhlasila, avšak túto akceptovala, nakoľko očakávala, že dôjde k náprave a urýchleniu

súdneho konania.

Z ďalšieho priebehu však jednoznačne vyplýva, že naďalej dochádza

k neodôvodneným prieťahom konania a to vo väčšej miere, ako pred podaním sťažnosti

predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka je takto vystavená trvalej psychickej traume.

Na strane navrhovateľky dochádza k trvalému vzniku škody, nakoľko nemôže

profitovať na svojom vlastníctve, ktorého určenia je navrhovateľka nútená sa domáhať

súdnou cestou, i keď z predložených dokladov, ktoré predložila odporcovi ako aj súdu

jednoznačne vyplýva, že spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetom sporu jednoznačne

legálne nadobudla.

Na viac vzhľadom na neustále prieťahy v súdnom konaní, nie sú jej vyplácané

dividendy v súvislosti s jej podielmi, a ktorých sa bude musieť znova domáhať, vzhľadom na

postoj vedenia odporcu súdnou cestou, čo z hľadiska jej posudzovania súdneho konania,

vzhľadom na doterajší priebeh bude pre ňu prakticky nedosiahnuteľné.

Sťažovateľka tvrdí, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj

keby pripustila, že k prieťahom dochádza z dôvodu zaťaženosti súdu a zložitosti konania,

nemožno tým ospravedlniť častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným

konaním, či pasivitou sťažovateľka k prieťahom neprispela a ak áno, tak vzhľadom na dobu

konania v minimálnej miere.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Základné právo Z. D., nar... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a v čl. ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Z. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,

ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

275,94 € na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., vedený v T. a. s., č. účtu...“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -8

z 5. apríla 2013 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 22. apríla 2013 povereného

predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Poverený predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 13. mája 2013

(sp. zn. , doručenom ústavnému súdu 17. mája 2013) okrem iného uviedol,

že sa stotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne v označenej veci.

V priloženom vyjadrení k sťažnosti zákonná sudkyňa uviedla:

„Navrhovateľka podala návrh dňa 8. 10. 2007 proti označeným odporcom v počte

82.

Vzhľadom k tomu, že podanie nebolo úplné súd dňa 9. 11. 2007 vyzval navrhovateľku

na odstránenie vád podania.

Dňa 30. 11. 2007 navrhovateľka požiadala súd o predĺženie lehoty na odstránenie

vád podania o 20 dní – súd jej žiadosti vyhovel.

Dňa 3. 1. 2008 navrhovateľka zobrala späť návrh voči odporcom 1-81 späť

a rozšírila návrh o 120 odporcov.

O vyššie uvedených procesných podaniach bolo potrebné rozhodnúť a doručiť

účastníkom. Pri doručovaní návrhu a procesných rozhodnutí súd zistil, že niektorí

odporcovia zomreli pred podaním návrhu, niektorí po podaní návrhu, niektorým nebolo

možné doručiť na adresy označené v návrhu. V tejto súvislosti súd vykonal množstvo

procesných úkonov – zisťovanie právnych nástupcov, oznámenie o ich vstupe do konania,

zisťovanie ich pobytu aj cez dožiadané súdy v ČR, opätovné doručovanie, rozhodnutie

u niektorých účastníkov o doručovaní ukladaním do súdneho spisu, nakoľko nebolo možné

ustanoviť opatrovníka. Súd uvedené procesné úkony vykonával priebežne, avšak vzhľadom

na veľký počet odporcov pre vyššie uvedené procesné prekážky nebolo možné vytýčiť termín

pojednávania. Po ustálení okruhu účastníkov na strane odporcov, v snahe zhospodárniť

konanie vzhľadom na veľký počet účastníkov na strane odporcov (120) bolo rozhodnuté

o ustanovení spoločného zástupcu, ktoré rozhodnutie nadobudlo ppl dňom 13. 4. 2012.

Už v roku 2011 som upozorňovala v zmysle ust. § 30 ods. 4 Zákona NR SR

č. na vysoký nápad vecí v agendách v mojom senáte, že nie je možné

vybavovať veci priebežne bez zbytočných prieťahov aj napriek mojej snahe vyplývajúcej

z osobnej zodpovednosti k práci, v roku 2012 došlo ešte k výraznejšiemu nápadu oproti

predchádzajúcim rokom, na čo sme upozorňovali aj v rámci občianskoprávneho grémia,

keď navyše v septembri 2012 došlo k hromadnému podaniu žalôb vo veľkom počte, čo

spôsobilo enormné zaťaženie všetkých pracovníkov v mojom senáte, v takejto situácii,

vzhľadom na enormnú zaťaženosť nebolo v mojich silách vytýčiť termín pojednávania skôr.

Termín pojednávania som vytýčila na 26. 6. 2013.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho prerokovania sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní z 27. mája 2013 (doručenom

ústavnému súdu 31. mája 2013) na výzvu ústavného súdu uviedol, že trvá na svojej

sťažnosti v celom rozsahu a nemá čo k veci, resp. k vyjadreniu okresného súdu, dodať.

Súčasne oznámil, že sťažovateľka súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Ústavný súd v nadväznosti na vyjadrenia účastníkov konania k ústnemu

pojednávaniu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil v danej

veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky na určenie vlastníckeho podielu v majetku urbariátu (t. j. o určenie

vlastníckeho práva). Návrh smeroval pôvodne proti 82 odporcom a aktuálne smeruje proti

120 odporcom. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti; skutkovo

je však vzhľadom na meniaci sa okruh účastníkov (aj v dôsledku úmrtí niektorých odporcov

a s nimi spojených dedičských konaní) zložitá. Ústavný súd je však toho názoru, že ani tieto

skutočnosti nemôžu ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania okresného súdu (päť a pol roka)

bez nariadenia pojednávania vo veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalobkyne v napadnutom konaní v zásade

nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania, nemohol však prehliadnuť, že okresný súd musel

sťažovateľku vyzývať na upravenie jej návrhu na začatie konania, zaplatenie súdneho

poplatku a vyzývať ju aj na oznámenie ďalších skutočností relevantných na rozhodnutie.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému

súdu bol 8. októbra 2007 doručený návrh „o určenie podielov“ sťažovateľky v majetku

urbariátu smerujúci proti 82 odporcom.

Okresný súd uznesením č. k. -22 z 9. novembra 2007 vyzval

navrhovateľku (sťažovateľku), aby doplnila a spresnila svoj návrh; sťažovateľka na výzvu

okresného súdu zareagovala 3. januára 2008 tak, že vzala pôvodný návrh proti odporcom

v 1. – 81. rade späť a zároveň rozšírila svoj návrh na 120 odporcov.

Okresný súd uznesením č. k. -33 z 19. septembra 2008 rozhodol

o zastavení konania voči odporcom v 1., 2., 3., 5., 6., 9., 12., 13., 15., 18., 21., 22., 23., 29.,

32., 33., 34., 35., 36., 37., 40., 42., 46., 47., 48., 50., 51., 53., 55., 56., 57., 59., 61., 63., 67.,

69., 70., 72., 73., 76. a 81. rade s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom

rozhodnutí vo veci samej.

Okresný súd uznesením č. k. -42 z 23. februára 2009 pripustil vstup

ďalších účastníkov na strane odporcov do konania. Odporca v 2. rade (V. B.) navrhol

okresnému súdu 11. marca 2009, aby „nariadil verejné pojednávanie vo veci“. Právny

zástupca odporcov doručil okresnému súdu 12. marca 2009 „vyjadrenie vo veci podielov

k spisu “.

Okresný súd vyzval 13. mája 2009 sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

ktorý zaplatila 15. júna 2009.

Okresný súd ďalej 1. decembra 2009 vyžiadal spisy a rozhodnutia od Správy katastra

Ž. so vzťahom k listu vlastníctva č. 294 pre katastrálne územie Ž. a výzvou z 1. decembra

2009 zisťoval dátum úmrtia E. K., odporkyne v 29. rade, ktorý mu poskytol Matričný úrad

mesta Ž. 11. decembra 2009 (10. december 2008).

Okresný súd uznesením č. k. -95 z 24. marca 2010 zastavil konanie

voči odporcom v 63. a v 87. rade.

Okresný súd uznesením č. k. -95 z 18. januára 2011 rozhodol, že

písomnosti doručované odporcovi v 29b. rade sa budú doručovať uložením v súdnom spise.

Procesné úkony, ktoré okresný súd v relevantnom období vykonával, súviseli s jeho

dožiadaniami iných okresných súdov vrátane okresných súdov v Českej republike (piati

z odporcov mali trvalé bydlisko v Českej republike).

Okresný súd uznesením č. k. -191 z 23. augusta 2011 rozhodol o tom,

že písomnosti doručované odporkyni v 34h. rade z dôvodu nezistenia miesta jej pobytu sa

budú doručovať uložením v súdnom spise.

Okresný súd uznesením č. k. -195 z 21. decembra 2011 na základe jeho

výzvy z 24. marca 2010 všetkým členom urbariátu, ktorí sa k nej postupne vyjadrovali,

ustanovil (odporcom v 1. – 104. rade) spoločného zástupcu odporcu v 2. rade (V. B.),

pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2012.

Následne okresný súd bol vo veci nečinný a až na základe sťažnosti sťažovateľky

z 19. decembra 2011 adresovanej predsedovi okresného súdu následne nariadil termín

pojednávania na 26. jún 2013.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd dosiaľ v namietanom

konaní realizoval len procesné úkony spojené so zisťovaním trvalého pobytu účastníkov

konania a s rozhodovaním o zmene okruhu účastníkov konania a taktiež rozhodol aj

o ustanovení spoločného zástupcu 104 odporcom v konaní. Ústavný súd však pripúšťa, že aj

keď vec, ktorá je predmetom namietaného konania, tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, vzhľadom na počet účastníkov konania (na strane odporcov

120) a na ich meniaci sa počet je skutkovo zložitá.

Ústavný súd však nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení zákonnej

sudkyne okresného súdu, ako „... vysoký nápad vecí v agendách v mojom senáte, že nie je

možné vybavovať veci priebežne bez zbytočných prieťahov aj napriek mojej snahe

vyplývajúcej z osobnej zodpovednosti k práci, v roku 2012 došlo ešte k výraznejšiemu

nápadu oproti predchádzajúcim rokom, na čo sme upozorňovali aj v rámci

občianskoprávneho grémia, keď navyše v septembri 2012 došlo k hromadnému podaniu

žalôb vo veľkom počte, čo spôsobilo enormné zaťaženie všetkých pracovníkov v mojom

senáte, v takejto situácii, vzhľadom na enormnú zaťaženosť nebolo v mojich silách vytýčiť

termín pojednávania skôr...“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za

pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého

konania, v ktorom bolo nariadené prvé pojednávanie až na 26. jún 2013, t. j. po vyše päť

a pol roku od jeho začatia, a teda dosiaľ nebolo rozhodnuté vo veci samej, došlo v konaní

neefektívnou činnosťou okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou v dĺžke viac ako jedného

roka (najmä počas celého roka 2012) k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, čo

odôvodňuje „neúmernou dĺžkou prieťahov a psychickou ujmou, ktorá jej v dôsledku toho

vzniká“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (skutková zložitosť

veci), ale aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. D.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013