Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 260/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. spoločnosť s r. o., M., zastúpenou advokátom JUDr. R.

S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 rozhodnutím Okresného súdu Košice – okolie

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. spoločnosť s r. o. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2013 doručená sťažnosť spoločnosti P. spoločnosť s r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Košice – okolie

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. novembra 2012.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola účastníkom exekučného

konania, ktoré sa proti nej viedlo na Exekútorskom úrade Mgr. M. Z., M., pod sp. zn. EX

403/11. Keďže sťažovateľka uhradila oprávnenému istinu dlhu aj s príslušenstvom vrátane

trov konania, ktoré mu vznikli, podal oprávnený 20. augusta 2012 návrh na zastavenie

exekúcie. Pred rozhodnutím o podanom návrhu boli 21. septembra 2012 okresnému súdu

doručené námietky povinného proti trovám exekúcie, v ktorých namietal nesprávnosť

výpočtu odmeny súdnej exekútorky. Okresný súd uznesením č. k. -40 z 20.

novembra 2012 zastavil exekúciu v rozsahu vymáhanej istiny pohľadávky spolu s

príslušenstvom. Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že námietky proti trovám exekúcie

boli podané po zákonnej lehote. Keďže trovy exekúcie zostali neuhradené, súd zastavil

exekúciu iba v rozsahu vymáhanej pohľadávky oprávneného a neuhradené trovy exekúcie

zostali naďalej predmetom exekúcie.

Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd mal predmetným uznesením rozhodnúť aj

o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V sťažnosti k tomu uvádza:

«Sťažovateľ má za to, že uznesenie Okresného súdu Košice - Okolie, ktorým

rozhodol o zastavení exekúcie v rozsahu vymáhanej istiny pohľadávky oprávneného spolu

s príslušenstvom je nesprávne a nespravodlivé a týmto uznesením bolo zasiahnuté do jeho

základných práv, ktoré sú garantované . Nakoľko proti tomuto

uzneseniu nie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku prípustné odvolanie, pretože

zastavenie exekúcie navrhol ten, kto jej vykonanie navrhol (§ 57 ods. 1 psím. c) Exekučného

poriadku). Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné proti výroku

o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, tj. ak z dôvodov tam

uvedených súd rozhodne o zastavení konania. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade súd

nerozhodol o náhrade trov konania sťažovateľ nemôže podať odvolanie, a jedinou

možnosťou sťažovateľa ako sa domáhať ochrany svojich práv je ústavná sťažnosť.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Pod pojmom rozhodne sa

rozumie, že sa s uvedenou skutočnosťou súd vysporiada vo výroku rozhodnutia, a nie len

v jeho odôvodnení.

Okresný súd Košice - Okolie správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

„... v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu na návrh oprávneného

zastavil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko oprávnený má výlučné

dispozičné právo k predmetu konania a súd v takomto prípade musí exekúciu vždy

zastaviť.“ Ak má oprávnený spoločnosť CH. a. s., so sídlom B., má výlučné dispozičné

právo k predmetu konania a podľa názoru súdu musí v takomto prípade súd exekúciu

zastaviť, tak je veľmi zarážajúce prečo tak neučinil, a ponechal v platnosti časť exekúcie

týkajúcu sa neuhradených trov exekúcie, a tým nerešpektoval výlučné dispozičné právo

oprávneného - spoločnosti CH. a. s., so sídlom B.

Podľa nášho názor Okresný súd Košice – Okolie mal v tomto prípade zastaviť

exekúciu, a v súlade s ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o tom, kto

a v akej výške platí trovy exekúcie.

V uvedenej veci bola medzi oprávneným – Ch. a. s. a Sťažovateľom uzatvorená

dohoda o postupnom splácaní sumy vo výške 57 722,30 Eur, z ktorej časť vo výške 25

030,05 Eur, mala byť splatená spoločnosťou A. s. r. o. podľa dohody uvedenej v „Dohode o

splátkach a súhlas o doblokovaní účtov“ zo dňa 31. 8. 2011 prostredníctvom exekútorského

úradu Mgr. M. Z. a druhá časť v splátkach tak, ako je uvedené v dohode, v celkovej výške

32 692,25 EUR.

Sťažovateľ, na základe dohody o postupnom splatení pohľadávky zo dňa 23. 9. 2011

splatil sumu vo výške 57 722,30 Eur tj. istinu. V zmysle uvedenej dohody sa oprávnený,

v prípade ak dôjde k uhradeniu istiny zaviazal, že nebude vymáhať úroky z omeškania tak

ako boli vyčíslené v exekučnom konaní sp. zn. Ex 403/2011. Uvedená dohoda bola zaslaná

na e-mailové adresu exekútorského úradu dňa 23. 9. 2011. Na základe uvedenej dohody

a jej priebežného plnenia boli odblokované bankové účty povinného, a tým došlo podľa § 56

ods. 9 Exekučného poriadku k odkladu exekúcie.

Vypočítaná odmena exekútora nezohľadňuje túto dohodu medzi oprávneným

a Sťažovateľom o postupnom splatení pohľadávky zo dňa 23. 9. 2011, na základe ktorého

došlo k odpusteniu úrokov z omeškania a uhradeniu sumy vo výške 25 030,05 Eur (A., spol.

s r. o.). O odpustení úrokov z omeškania bol Exekútorský úrad Mgr. M. Z. výslovne

oboznámený 12. 7. 2012, ako aj následne listom právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa 24.

8. 2012, v ktorom je táto skutočnosť uvedená.

Ďalej sa nám javí neprípustné, aby si exekútorský úrad účtoval odmenu dvakrát z tej

istej sumy. Uvedené sa týka vymáhania sumy vo výške 25 030,05 Eur, ktorú na základe

exekučného konania Ex 755/2011-25 exekútorský úrad vymohol pre Sťažovateľa od

spoločnosti A., spol. s r. o., ktorá bola následne podľa dohody s oprávneným,

prostredníctvom exekútorského úradu použitá na splatenie pohľadávky Sťažovateľa

oprávnenému – Ch. s. r. o.. V tejto súvislosti dávam do pozornosti Dohodu o splátkach a

súhlas s odblokovaním účtov podpísanú medzi Sťažovateľom a A., spol. s r. o., na základe

ktorej bola uhradená suma vo výške 25 030,05 Eur. V spomínanom exekučnom konaní (Ex

755/2011-25) bola exekútorským úradom uplatnená odmena vo výške 5011,-- Eur + DPH,

ktorá bola uhradená spoločnosťou A., spol. s r. o..

Na základe uvedeného mal Exekútorský úrad Mgr. M. Z. upraviť základ pre výpočet

svojej odmeny, a vypočítať odmenu len zo sumy po odpočítaní úrokov z omeškania a po

dopočítaní sumy vo výške 25 030,05 Eur (Vymoženú v exekučnom konaní Ex 755/2011

Sťažovateľa od povinného – A., spol. s r. o.).

Podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov je základom na určenie odmeny súdneho exekútora

za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymoženej pohľadávky.

V tomto prípade výška vymoženej pohľadávky v exekučnom konaní predstavuje sumu

vo výške 39 674,02 Eur. Na základe uvedeného suma odmeny exekútora, v zmysle

príslušných právnych predpisov, by mala predstavovať 7934,80 Eur bez DPH, a s DPH

9521,76 EUR, a nie 20832,60 EUR (s DPH) ako vypočítala exekútorka.

Uvedené skutočnosti nevzal Okresný súd Košice - Okolie pri svojom rozhodovaní

do úvahy, a odmietol uvedené s poukázaním, že Sťažovateľ mal podať námietky voči trovám

exekúcie v zákonnej trojdňovej lehote podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku. Sťažovateľ

nepodal námietky voči trovám exekúcie, ale vyjadrenie aby poukázal na uvedené

nezrovnalosti pri výpočte odmeny súdnej exekútorky.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa podľa bolo uznesením

Okresného súdu Košice - Okolie, sp. zn. zo dňa 20. 11. 2012 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice - Okolie,

sp. zn. zo dňa 20. 11. 2012 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania vo výške

323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak súd

rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podstatou námietok sťažovateľky boli jej tvrdenia, že okresný súd rozhodol v rozpore

s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vo výroku rozhodnutia o zastavení konania

nerozhodol aj o trovách exekučného konania, čím porušil právo sťažovateľky na súdnu a inú

právnu ochranu podľa .

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak nerozhodol

súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej

vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho

doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v posudzovanom

prípade nenavrhla doplnenie napadnutého uznesenia v zmysle a rovnako

nenavrhla vydanie uznesenia, ktorým by okresný súd samostatne rozhodol o trovách jej

konania podľa . Ak sťažovateľka tvrdí, že okresný súd nerozhodol

o trovách exekučného konania, mala možnosť postupovať podľa prvej vety § 166 ods. 1

. Postup podľa citovaného zákonného ustanovenia možno považovať za právny

prostriedok, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv účinne poskytoval

a na použitie ktorého bola oprávnená podľa osobitných predpisov. Primeranú aplikáciu

ustanovení v exekučnom konaní umožňuje

, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu

sa použijú ustanovenia jeho predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje

inak.

Nevyužitie tejto možnosti nemožno nahrádzať sťažnosťou podanou ústavnému súdu,

a preto je sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k tejto námietke neprípustná

(m. m. , , ). V nadväznosti na uvedené ju

ústavný súd podľa z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013