Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 358/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v , základného práva na

zákonného sudcu zaručeného v a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2012

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 16 NcC

342/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 16 NcC

383/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 324/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 359/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 362/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 368/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 378/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

15 NcC 348/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

15673/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. decembra

2012 doručených 95 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“), základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) už označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajský súd“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu

Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka v konaniach vedených pod

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ) domáhala voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorá

jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom okresného súdu v iných,

v predmetných žalobách označených exekučných konaniach, pričom za tento nesprávny

úradný postup sťažovateľka považovala postup okresného súdu, ktorý v tom-ktorom

exekučnom konaní buď nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej

lehote, alebo o udelení poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej

lehoty.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho

pohľadu)“. Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému

súdu z dôvodu ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne

odôvodnila tým, že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude

o týchto žalobách o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení

sťažovateľky sám svojím nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými

slovami, podľa sťažovateľky by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na

náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky

neprípustné.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach z 11. októbra 2012 sp. zn.

16 NcC 326/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 355/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 356/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 331/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 330/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 391/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 381/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

) „mal“ rozhodnúť tak, že z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach

je buď vylúčený iba sudca, príp. sú vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli

zákonnými sudcami v predmetných exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu

úradnému postupu malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania

a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu

túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného tiež uviedla:

«Z vyššie uvedených skutočností, bez ohľadu na konkrétnosti skutkového deja, je

zrejmé, že exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota), ktorý v minulosti uskutočnil

vo vzťahu k sťažovateľovi nesprávny úradný postup, sa po podaní žaloby sťažovateľom

v režime stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody

spôsobenej tým istým, teda totožný, nesprávnym úradným postupom. Formulovaná

konštatácia sa stáva zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti. ...

Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť

spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne

a miestne príslušný súd podľa ust. (Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený

vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu

práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Rimavská Sobota zapríčinil svojim

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu,

a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. ...

Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota by porušilo

právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu

práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý. ...

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi. ...

Sťažovateľ v spore vedenom pred okresným súdom žiada, aby súd rozhodol

o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným

postupom tohto okresného súdu. V spore bude nevyhnutné na základe vykonaného

dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného

postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd,

ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade

preto existuje legitímny dôvod pochybovať o nestranností okresného súdu, ako aj

nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia. ...

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna

skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa

sťažovateľ žalobou domáha, mala byť spôsobená rozhodovaním sudcu Okresného súdu

Rimavská Sobota, ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu na

tomto súde, pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto

i priateľský vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého

možno vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo sudcov Okresného súdu

Rimavská Sobota. Žiaden zo sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota sa vzhľadom na

dane okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť

dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou

nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten

súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie, nálezom vyslovil, že

už označenými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu zaručené v , základné právo na zákonného sudcu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v dohovoru.

V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd zrušil označené

uznesenia krajského súdu a aby mu veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby

sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po 500 € v každom

jednotlivom z označených 95 prípadov a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami

krajského súdu (A.) z 11. októbra 2012 sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn. ), ako aj

sťažovateľkou napádanými „uzneseniami“ (v týchto prípadoch o uznesenia nejde, pozri

ďalej, pozn.) krajského súdu (B.) sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 361/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 360/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 331/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 359/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 323/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 339/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 351/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 369/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

15 NcC 348/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ) došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva na

zákonného sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K spojeniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy,

tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Obdobne s prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

a sp. zn. – sp. zn. a z ich obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného

konania, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

A. Sťažovateľka v prvom rade namieta porušenie ňou označených základných práv

zaručených a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd uzneseniami

z 11. októbra 2012 sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn. ) nevyhovel

jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil všetkých

sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu si sťažovateľka na

okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého sudcovia

tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 je v garantované prostredníctvom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho

názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prerokúvaní a rozhodovaní vylúčený, je

dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie je

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnenej osoby (v danom prípade sťažovateľky, ktorá

podala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou

označených sudcov z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý takýto návrh oprávnenej osoby

a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa

ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje,

preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (napr. , ). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ,

). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa ,

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na

podanie dovolania [ (pozri napr. , )]. Pokiaľ

podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými

uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu

v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané, keďže v ďalšom konaní o merite veci

pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným

právam sťažovateľky. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza:

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli

uvedené nové skutočnosti.“. Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach

sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich

proti uzneseniam krajského súdu z 11. októbra 2012 sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 324/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

).

ani nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa

ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred

všeobecnými súdmi alebo pred ústavným súdom. Naopak, z zjavne

vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky

riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. už po ich predbežnom prerokovaní

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci, tak

ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

B. Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených práv v konaniach

vedených ústavným súdom pod sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

Rvp 15674/2012 – sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

, ústavný súd konštatuje, že v týchto konaniach sťažovateľka namieta

porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s „uzneseniami“ krajského súdu, ktoré

v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.

Podľa zistenia ústavného súdu napríklad v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. októbra 2012, ktoré však

neexistuje. V skutočnosti krajský súd pripojil vec vedenú pod sp. zn.

k veci ním vedenej pod sp. zn. a spojené konanie ďalej viedol pod sp. zn.

16 NcC 326/2012 a v tejto veci napokon aj rozhodol uznesením z 11. októbra 2012.

Podľa zistenia ústavného súdu tak krajský súd uznesením sp. zn.

z 11. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn.

(vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil vo svojom prvom výroku na

spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn.

16 NcC 357/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 386/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

) a sp. zn. (sp. zn. ), pričom ďalšími

výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu

v týchto veciach.

Obdobne krajský súd uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012,

o ktorom sa na ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už

v bode A., pozn.), spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

) a sp. zn. (sp. zn. ), pričom ďalším

výrokom tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu

v týchto veciach.

Uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom

súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil

krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti

pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 330/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 391/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 381/2012 (sp. zn. ), pričom ďalším výrokom tohto uznesenia

krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom

súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil

krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti

pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ), pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia

krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Podobne uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012, o ktorom sa na

ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A.,

pozn.), spojil krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

), pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke

zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Napokon uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012, o ktorom sa na

ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A.,

pozn.), spojil krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

), pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke

zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedených prípadoch sťažovateľka namieta porušenie

svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú,

resp. ktoré krajský súd nikdy nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto

ústavný súd mohol označené sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené

podľa .

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok

ich odmietnutie v súlade s .

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že z dôvodu identickosti

predmetu konaní, ako aj účastníkov konaní vedených pred krajským súdom, ktoré sú

označené v tomto vyhodnocovanom bode „B.“, s konaniami vyhodnotenými v bode „A.“,

a to konkrétne s konaniami vedenými pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 324/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

), ku ktorým boli tieto konania z bodu „B.“ podľa uvedených zistení

pripojené na spoločné konania, bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky vedené pod už v bode

„B.“ uvedenými spisovými značkami odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach, ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013