Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 594/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod spisovými značkami: až Rvp

15636/2013, až , až ,

Rvp 15690/2013, a až vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 9. októbra 2012 ( a Rvp

15765/2013), sp. zn. z 9. októbra 2012 ( a Rvp

15766/2013), sp. zn. z 9. októbra 2012 ( a Rvp

15767/2013), sp. zn. z 9. októbra 2012 ( a Rvp

15764/2013), sp. zn. z 8. októbra 2012 (), sp. zn. 14 NcC

103/2012 z 8. októbra 2012 (), sp. zn. z 11. októbra 2012

( a ), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. sp. zn. zo 17. októbra 2012 (),

sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

z 11. októbra 2012 () a sp. zn. z 8. októbra 2012

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 15630/2013 až , až ,

Rvp 15669/2013 až , , ,

a až s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na zákonného sudcu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) už

označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

(ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Žiar nad

Hronom (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka domáhala svojich nárokov na náhradu

škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení –

smerujúcimi proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným

zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom

predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Žiar nad Hronom sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer

k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka

požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej

zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade

neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu

škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym

úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak

okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd

aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak, že

z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú

vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami v predmetných

exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, avšak

ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách

sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto

regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv

podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie je prípustné)!

Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto súvislosti

sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , v ktorých preskúmaval

rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa

sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka

taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998)

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom tento súd vyslovil:

,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu

nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je

daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom

prostriedku zastaví ( v spojení s )...“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že

vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami

krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: až , až ,

Rvp 15669/2013 až , , ,

a až a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

Sťažovateľka v sťažnostiach namieta porušenie ňou označených základných práv

zaručených a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými

uzneseniami nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde

nevylúčil sudcu, resp. sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu

si sťažovateľka týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve tohto okresného súdu, ktorého sudcovia

tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu

sťažností vo vzťahu k uzneseniam krajského súdu sp. zn. z 9. októbra 2012

( a ), sp. zn. z 8. októbra 2012

() a sp. zn. zo 17. októbra 2012 () dospel

k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate

identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností,

ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti pre

nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka

odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. z 19. júna 2013,

sp. zn. z 12. septembra 2013 a sp. zn. z 12. septembra

2013)

Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených práv uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 9. októbra 2012 (

a ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (

a ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (

a ), sp. zn. z 8. októbra 2012 (), sp. zn.

16 NcC 102/2012 z 11. októbra 2012 ( a ), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. z 11. októbra 2012

() a sp. zn. z 8. októbra 2012 (), ktoré

v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli a ani neexistujú, ústavný súd označené

sťažnosti sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2

(obdobne a ), a to bez

odôvodnenia (posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013