Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 594/2013
PDF · 182.83 KB
No categories available
II. ÚS 594/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod spisovými značkami: Rvp 15630/2013 až Rvp
15636/2013, Rvp 15658/2013 až Rvp 15661/2013, Rvp 15669/2013 až Rvp 15687/2013,
Rvp 15690/2013, Rvp 15750/2013 a Rvp 15764/2013 až Rvp 15767/2013 vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13 NcC 103/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15630/2013 a Rvp
15765/2013), sp. zn. 13 NcC 93/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15631/2013 a Rvp
15766/2013), sp. zn. 13 NcC 89/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15632/2013 a Rvp
15767/2013), sp. zn. 13 NcC 85/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15633/2013 a Rvp
15764/2013), sp. zn. 14 NcC 110/2012 z 8. októbra 2012 (Rvp 15634/2013), sp. zn. 14 NcC
103/2012 z 8. októbra 2012 (Rvp 15635/2013), sp. zn. 16 NcC 102/2012 z 11. októbra 2012
(Rvp 15636/2013 a Rvp 15756/2013), sp. zn. 5 NcC 406/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15658/2013), sp. zn. 5 NcC 403/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15659/2013), sp. zn.
5 NcC 400/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15660/2013), sp. zn. 5 NcC 399/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15661/2013), sp. zn. 5 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15669/2013), sp. zn. 5 NcC 345/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15670/2013), sp. zn.
5 NcC 350/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15671/2013), sp. zn. 5 NcC 353/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15672/2013), sp. zn. 5 NcC 355/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15673/2013), sp. zn. sp. zn. 5 NcC 373/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15674/2013),
sp. zn. 5 NcC 366/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15675/2013), sp. zn. 5 NcC 358/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15676/2013), sp. zn. 5 NcC 360/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15677/2013), sp. zn. 5 NcC 361/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15678/2013), sp. zn.
5 NcC 362/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15679/2013), sp. zn. 5 NcC 383/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15680/2013), sp. zn. 5 NcC 396/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15681/2013), sp. zn. 5 NcC 380/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15682/2013), sp. zn.
5 NcC 377/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15683/2013), sp. zn. 5 NcC 389/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15684/2013), sp. zn. 5 NcC 387/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15685/2013), sp. zn. 5 NcC 386/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15686/2013), sp. zn.
5 NcC 385/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15687/2013), sp. zn. 24 NcC 339/2012
z 11. októbra 2012 (Rvp 15690/2013) a sp. zn. 13 NcC 86/2012 z 8. októbra 2012
(Rvp 15750/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 15630/2013 až Rvp 15636/2013, Rvp 15658/2013 až Rvp 15661/2013,
Rvp 15669/2013 až Rvp 15687/2013, Rvp 15690/2013, Rvp 15750/2013, Rvp 15756/2013
a Rvp 15764/2013 až Rvp 15767/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 15630/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) už
označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
(ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Žiar nad
Hronom (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka domáhala svojich nárokov na náhradu
škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení –
smerujúcimi proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným
zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom
predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,
aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania
o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Žiar nad Hronom sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer
k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka
požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej
zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade
neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu
škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym
úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak
okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd
aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.
Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak, že
z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú
vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami v predmetných
exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, avšak
ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách
sťažovateľky vylúčení neboli.
Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné
právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil
objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne
symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,
ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí
ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu
nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto
regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj
napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická
závislosť okresného súdu od štátu).
Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv
podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)!
Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto súvislosti
sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998)
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil:
,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu
nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je
daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom
prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.)...“
Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že
vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti
krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania
dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení
krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami
krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného
v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
II. A
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 15630/2013 až Rvp 15636/2013, Rvp 15658/2013 až Rvp 15661/2013,
Rvp 15669/2013 až Rvp 15687/2013, Rvp 15690/2013, Rvp 15750/2013, Rvp 15756/2013
a Rvp 15764/2013 až Rvp 15767/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac
citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II. B
K namietanému porušeniu práv sťažovateľky
Sťažovateľka v sťažnostiach namieta porušenie ňou označených základných práv
zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými
uzneseniami nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde
nevylúčil sudcu, resp. sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu
si sťažovateľka týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve tohto okresného súdu, ktorého sudcovia
tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.
V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu
sťažností vo vzťahu k uzneseniam krajského súdu sp. zn. 13 NcC 85/2012 z 9. októbra 2012
(Rvp 15633/2013 a Rvp 15764/2013), sp. zn. 14 NcC 103/2012 z 8. októbra 2012
(Rvp 15635/2013) a sp. zn. 5 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15669/2013) dospel
k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate
identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností,
ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti pre
nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka
odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 356/2013 z 19. júna 2013,
sp. zn. II. ÚS 447/2012 z 12. septembra 2013 a sp. zn. II. ÚS 448/2013 z 12. septembra
2013)
Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených práv uzneseniami
krajského súdu sp. zn. 13 NcC 103/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15630/2013
a Rvp 15765/2013), sp. zn. 13 NcC 93/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15631/2013
a Rvp 15766/2013), sp. zn. 13 NcC 89/2012 z 9. októbra 2012 (Rvp 15632/2013
a Rvp 15767/2013), sp. zn. 14 NcC 110/2012 z 8. októbra 2012 (Rvp 15634/2013), sp. zn.
16 NcC 102/2012 z 11. októbra 2012 (Rvp 15636/2013 a Rvp 15756/2013), sp. zn.
5 NcC 406/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15658/2013), sp. zn. 5 NcC 403/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15659/2013), sp. zn. 5 NcC 400/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15660/2013), sp. zn. 5 NcC 399/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15661/2013), sp. zn.
5 NcC 345/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15670/2013), sp. zn. 5 NcC 350/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15671/2013), sp. zn. 5 NcC 353/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15672/2013), sp. zn. 5 NcC 355/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15673/2013), sp. zn.
5 NcC 373/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15674/2013), sp. zn. 5 NcC 366/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15675/2013), sp. zn. 5 NcC 358/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15676/2013), sp. zn. 5 NcC 360/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15677/2013), sp. zn.
5 NcC 361/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15678/2013), sp. zn. 5 NcC 362/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15679/2013), sp. zn. 5 NcC 383/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15680/2013), sp. zn. 5 NcC 396/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15681/2013), sp. zn.
5 NcC 380/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15682/2013), sp. zn. 5 NcC 377/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15683/2013), sp. zn. 5 NcC 389/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 15684/2013), sp. zn. 5 NcC 387/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15685/2013), sp. zn.
5 NcC 386/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 15686/2013), sp. zn. 5 NcC 385/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 15687/2013), sp. zn. 24 NcC 339/2012 z 11. októbra 2012
(Rvp 15690/2013) a sp. zn. 13 NcC 86/2012 z 8. októbra 2012 (Rvp 15750/2013), ktoré
v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli a ani neexistujú, ústavný súd označené
sťažnosti sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde (obdobne II. ÚS 356/2013 a II. ÚS 358/2013), a to bez
odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013