Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 533/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

15258/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012 , sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012 a sp. zn. z 8. októbra

2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. decembra

2012 doručených 50 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na zákonného

sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

už označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Brezno

(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka domáhala svojich nárokov na náhradu škody –

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení. Žaloby

smerovali proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej

základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej

kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Brezno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu

ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým,

že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto

žalobách o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám

svojím nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa

sťažovateľky by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody,

ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak,

že z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca,

príp. sú vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami

v predmetných exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo

dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto

žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto

regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok

aj napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka svoje sťažnosti následne doplnila podaniami doručenými

ústavnému súdu 26. februára 2013, v ktorých reagovala na uznesenie ústavného súdu

sp. zn. zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti

ústavným súdom odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich prerokovanie

a rozhodnutie „s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv

uskutočňovanej systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch

súdnej moci, pričom táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej

republiky na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.“.

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv

podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie je prípustné)!

Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve

a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného

uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku

(odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval

o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší

súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení

s )...“.

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver,

že vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti,

pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí krajských súdov...,

ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu ako dôkazy v konaní a ktoré svedčia

o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy z prejednávania a rozhodovania vecí

s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné, len zo strany ústavného súdu vyhovieť

princípu legality a princípu právnej istoty a rozhodnúť podľa predloženého petitu.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie,

ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami

krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

A. Sťažovateľka v 8 sťažnostiach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. sp. zn. sp. zn.

sp. zn. sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. namieta porušenie ňou označených základných práv zaručených

a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd uzneseniami z 9. októbra 2012

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ) a uzneseniam

z 10. októbra 2012 sp. zn. (sp. zn. )

sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ) nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb

na okresnom súde nevylúčil všetkých sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda,

ktorej náhradu si sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa

jej tvrdení vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho

okresného súdu, ktorého sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne

a nezaujato.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom.

Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi

( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým

sudcom, ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 je v garantované prostredníctvom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho

názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prerokúvaní a rozhodovaní vylúčený,

je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však

nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnenej osoby (v danom prípade sťažovateľky,

ktorá podala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou

označených sudcov z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý takýto návrh oprávnenej osoby

a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa

ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje,

preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (napr. , ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ,

). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa ,

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok)

aj na podanie dovolania [ (pozri napr. , )].

Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými

uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu

v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané, keďže v ďalšom konaní o merite veci

pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným

právam sťažovateľky. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza:

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než

ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke

boli uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných

veciach sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok

smerujúcich proti označeným uzneseniam krajského súdu z 9. októbra 2012

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. )

a uzneseniam z 10. októbra 2012 sp. zn. (sp. zn. )

sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ).

ani nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci

sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní

pred všeobecnými súdmi alebo pred ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd 9 sťažností sťažovateľky vedených

pod sp. zn. , sp. zn. sp. zn.

sp. zn. sp. zn. sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

po ich predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

B. Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených práv

v ďalších 41 konaniach pred krajským súdom vedených na ústavnom súde

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že v týchto

konaniach sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012 , sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012, sp. zn.

z 10. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn.

z 8. októbra 2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn.

z 8. októbra 2012 a sp. zn. z 8. októbra 2012, ktoré v skutočnosti

krajským súdom nikdy vydané neboli a ani neexistujú, preto ústavný súd označené sťažnosti

sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (obdobne a ).

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich

sa sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach, ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia, iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013