Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 355/2013
PDF · 219.69 KB
No categories available
II. ÚS 355/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 6 Er 466/08 z 10. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn. 14 Er 731/09 z 24.
apríla 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn. 6 Er 489/2010 zo 17. februára 2012 (sp. zn.
Rvp 14446/2012), sp. zn. 6 Er 976/2010 zo 14. decembra 2011 (sp. zn. Rvp 14447/2012),
sp. zn. 8 Er 339/09 z 9. marca 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn. 8 Er 264/09 z 27.
februára 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 12 Er 993/08 z 27. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 14450/2012), sp. zn. 13 Er 896/04 z 24. februára 2012 (sp. zn. Rvp 11257/2013), sp.
zn. 17 Er 388/2011 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013, sp. zn. Rvp 11261/2013), sp.
zn. 13 Er 305/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013) a sp. zn. 13 Er 307/08 z 27.
januára 2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013), ako aj vo veci namietaného porušenia základného
práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn. 43
CoE 227/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn. 43 CoE 209/2012 z 28.
augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn. 41 CoE 80/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 14447/2012), sp. zn. 2 CoE 400/2012 z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn.
14 CoE 255/2012 z 13. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 43 CoE 197/2012
z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 2 CoE 455/2012 z 28. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 11257/2013), sp. zn. 1 CoE 519/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp
11258/2013, sp. zn. Rvp 11261/2013), sp. zn. 15 CoE 182/2012 z 29. novembra 2012 (sp.
zn. Rvp 11259/2013) a sp. zn. 41 CoE 275/2012 z 21. novembra 2012 (sp. zn. Rvp
11260/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14444/2012 –
sp. zn. Rvp 14450/2012 a pod sp. zn. Rvp 11257/2013 – sp. zn. Rvp 11261/2012 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14444/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. decembra
2012 doručených sedem sťažností a 8. marca 2013 bolo doručených ďalších päť sťažností
obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením
ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v
spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu
Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Er 466/08 z 10. februára 2012 (sp. zn. Rvp
14444/2012), sp. zn. 14 Er 731/09 z 24. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn. 6 Er
489/2010 zo 17. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn. 6 Er 976/2010 zo 14.
decembra 2011 (sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn. 8 Er 339/09 z 9. marca 2012 (sp. zn. Rvp
14448/2012), sp. zn. 8 Er 264/09 z 27. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 12
Er 993/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 13 Er 896/04 z 24. februára
2012 (sp. zn. Rvp 11257/2013), sp. zn. 17 Er 388/2011 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp
11258/2013, sp. zn. Rvp 11261/2013; sťažovateľka dvakrát podala ústavnému súdu
identickú sťažnosť, ktorá je tak vedená pod dvoma spisovými značkami, pozn.), sp. zn. 13
Er 305/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013) a sp. zn. 13 Er 307/08 z 27. januára
2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013), ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva
a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu,
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27.
augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn. 43 CoE 227/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 14445/2012), sp. zn. 43 CoE 209/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012),
sp. zn. 41 CoE 80/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn. 2 CoE
400/2012 z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn. 14 CoE 255/2012 z 13. augusta
2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 43 CoE 197/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp
14450/2012), sp. zn. 2 CoE 455/2012 z 28. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11257/2013), sp.
zn. 1 CoE 519/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013, sp. zn. Rvp
11261/2013; sťažovateľka dvakrát podala ústavnému súdu identickú sťažnosť, ktorá je tak
vedená pod dvoma spisovými značkami, pozn.), sp. zn. 15 CoE 182/2012 z 29. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013) a sp. zn. 41 CoE 275/2012 z 21. novembra 2012 (sp. zn. Rvp
11260/2013).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť
podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola
priamo v úverových zmluvách (sp. zn. Rvp 14444/2012, sp. zn. Rvp 14445/2012, sp. zn.
Rvp 14446/2012, sp. zn. Rvp 14447/2012, sp. zn. Rvp 14448/2012, sp. zn. Rvp 14449/2012,
sp. zn. Rvp 14450/2012, sp. zn. Rvp 11258/2013, sp. zn. Rvp 11259/2013, sp. zn.
Rvp 11260/2013 a sp. zn. Rvp 11261/2013) dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou bola
v prípade sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „rozhodcovský súd“). V jednom
prípade (sp. zn. Rvp 11257/2013) však na zabezpečenie úveru dlžník priamo v úverovej
zmluve splnomocnil tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len
„splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplní,
mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá
mala mať povahu exekučného titulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv
dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené
sťažovateľka v prípade, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, na
podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučného
konania, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začala
rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého
rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľka
iniciovala začatie exekučných konaní.
Potom, čo v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkou
zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napádanými uzneseniami
sp. zn. 6 Er 466/08 z 10. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn. 14 Er 731/09
z 24. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn. 6 Er 489/2010 zo 17. februára 2012
(sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn. 6 Er 976/2010 zo 14. decembra 2011 (sp. zn.
Rvp 14447/2012), sp. zn. 8 Er 339/09 z 9. marca 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn.
8 Er 264/09 z 27. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 12 Er 993/08
z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 13 Er 896/04 z 24. februára 2012
(sp. zn. Rvp 11257/2013), sp. zn. 17 Er 388/2011 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013,
sp. zn. Rvp 11261/2013), sp. zn. 13 Er 305/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013),
sp. zn. 13 Er 307/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013), tieto exekučné konania
ex offo zastavil.
Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označeným rozhodnutiam
okresného súdu, tieto svojimi uzneseniami sp. zn. sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27. augusta
2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn. 43 CoE 227/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 14445/2012), sp. zn. 43 CoE 209/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012),
sp. zn. 41 CoE 80/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn.
2 CoE 400/2012 z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn. 14 CoE 255/2012
z 13. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 43 CoE 197/2012 z 28. augusta 2012
(sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 2 CoE 455/2012 z 28. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11257/2013), sp. zn. 1 CoE 519/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013,
sp. zn. Rvp 11261/2013), sp. zn. 15 CoE 182/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11259/2013) a sp. zn. 41 CoE 275/2012 z 21. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013)
ako vecne správne potvrdil.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii
namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou
označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore a dodatkovom protokole,
pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatého
a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný súd už raz udelil
súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako súdu
exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie
exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,
keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať
pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto
rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,
pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedené
pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný
súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im
to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 9. augusta
2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej
právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „smernica Rady“), pretože sa podľa sťažovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadali
s tým, prečo buď dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie
splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice
o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky
súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu
„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore a dodatkovom protokole, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné
zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska
zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 14444/2012 – sp. zn. Rvp 14450/2012 a pod sp. zn. Rvp 11257/2013 – sp. zn.
Rvp 11261/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského súdu,
proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne
normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a uzneseniami
okresného súdu sp. zn. 6 Er 466/08 z 10. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14444/2012), sp. zn.
14 Er 731/09 z 24. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn. 6 Er 489/2010
zo 17. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn. 6 Er 976/2010 zo 14. decembra 2011
(sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn. 8 Er 339/09 z 9. marca 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012),
sp. zn. 8 Er 264/09 z 27. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 12 Er 993/08
z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 13 Er 896/04 z 24. februára 2012
(sp. zn. Rvp 11257/2013), sp. zn. 17 Er 388/2011 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013,
sp. zn. Rvp 11261/2013), sp. zn. 13 Er 305/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013),
sp. zn. 13 Er 307/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013), ako aj postupom
a uzneseniami krajského súdu sp. zn. sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 14444/2012), sp. zn. 43 CoE 227/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012),
sp. zn. 43 CoE 209/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn.
41 CoE 80/2012 z 27. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn. 2 CoE 400/2012
z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn. 14 CoE 255/2012 z 13. augusta 2012
(sp. zn. Rvp 14449/2012), sp. zn. 43 CoE 197/2012 z 28. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 14450/2012), sp. zn. 2 CoE 455/2012 z 28. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11257/2013),
sp. zn. 1 CoE 519/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11258/2013, sp. zn.
Rvp 11261/2013), sp. zn. 15 CoE 182/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11259/2013)
a sp. zn. 41 CoE 275/2012 z 21. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11260/2013).
1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
okresného súdu
V súvislosti s napádanými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný súd
v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred
súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napádaných uznesení okresného súdu sp. zn. 6 Er 466/08 z 10. februára 2012 (sp. zn.
Rvp 14444/2012), sp. zn. 14 Er 731/09 z 24. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 14445/2012), sp. zn.
6 Er 489/2010 zo 17. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14446/2012), sp. zn. 6 Er 976/2010
zo 14. decembra 2011 (sp. zn. Rvp 14447/2012), sp. zn. 8 Er 339/09 z 9. marca 2012
(sp. zn. Rvp 14448/2012), sp. zn. 8 Er 264/09 z 27. februára 2012 (sp. zn. Rvp 14449/2012),
sp. zn. 12 Er 993/08 z 27. januára 2012 (sp. zn. Rvp 14450/2012), sp. zn. 13 Er 896/04
z 24. februára 2012 (sp. zn. Rvp 11257/2013), sp. zn. 17 Er 388/2011 z 23. júla 2012
(sp. zn. Rvp 11258/2013, sp. zn. Rvp 11261/2013), sp. zn. 13 Er 305/08 z 27. januára 2012
(sp. zn. Rvp 11259/2013), sp. zn. 13 Er 307/08 z 27. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 11260/2013), a to podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré
napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj účinne využila. Na
základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd odvolací v odvolacích
konaniach vedených pod sp. zn. 41 CoE 194/2012, sp. zn. 43 CoE 227/2012, sp. zn.
43 CoE 209/2012, sp. zn. 41 CoE 80/2012, sp. zn. 2 CoE 400/2012, sp. zn.
14 CoE 255/2012, sp. zn. 43 CoE 197/2012, sp. zn. 2 CoE 455/2012, sp. zn.
1 CoE 519/2012, sp. zn. 15 CoE 182/2012 a sp. zn. 41 CoE 275/2012 musel v podstate
vysporiadať s identickými námietkami proti rozhodnutiam okresného súdu, aké
sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto
ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti
s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch
základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že (2.1) krajský súd
nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako súd exekučný podľa sťažovateľky nad
rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly potom, čo už raz tieto
exekučné tituly preskúmal pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.
Okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.2) krajský súd nenapravil ani pochybenie
okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky
a notárske zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom
práva, okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.3) krajský súd a tiež pred ním okresný súd
hoci mali, neprerušili exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady
a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú
jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností
zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie
udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu
v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta (2.4), že tak krajský súd, ako ani pred ním
okresný súd nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie
§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá
argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,
ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom
období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne
neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie č. k.
II. ÚS 78/2013-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje identické rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13
zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento
medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ
by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických
prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu
má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia
so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre
sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.
V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj
takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich
vybavenia v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového
a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,
dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS 3/2013).
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013