Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 429/2013
PDF · 158.6 KB
No categories available
I. ÚS 429/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. L., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/2000
a sp. zn. 29 C 167/2011, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Co 393/2001, sp. zn. 2 Co 363/2004, sp. zn. 2 Co 429/2005,
sp. zn. 3 Co 134/2007, sp. zn. 2 Co 77/2008 a sp. zn. 2 CoPr 8/2012 a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004
a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. A. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára
2013 doručená a podaním doručeným 14. februára 2013 doplnená sťažnosť JUDr. A. L., P.
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/2000 a sp. zn. 29 C 167/2011, postupom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 393/2001,
sp. zn. 2 Co 363/2004, sp. zn. 2 Co 429/2005, sp. zn. 3 Co 134/2007, sp. zn. 2 Co 77/2008
a sp. zn. 2 CoPr 8/2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou
doručenou okresnému súdu 12. mája 2000 domáhal „aby súd žalovanej Krajskej
prokuratúre Prešov určil povinnosť zaradiť ma do 11. platového stupňa v zmysle
zák. č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov... Okresný súd v Prešove žalobu
registroval pod sp. zn. 13 C 158/00... 5. 3. 2001 pojednávanie na OS a vyhlásený rozsudok
– žaloba zamietnutá... 10. 5. 2002 KS na pojednávaní rozhodol uznesením – zrušil rozsudok
OS a vec vrátil na ďalšie konanie... 27. 1. 2003 pojednávanie na OS + rozsudok – žaloba
opäť zamietnutá... 12. 3. 2003 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku OS... 10. 10. 2003
pojednávanie na KS – rozsudok – KS zrušil rozsudok OS a vec mu vrátil na nové konanie...
18. 2. 2004 sťažovateľ podal dovolanie; 5. 3. 2004 dovolanie podala aj žalovaná... 30. 11.
2004 NS SR rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 – zrušil rozsudok KS a vec mu
vrátil na nové konanie... 18. 3. 2005 KS vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného
návrhu; Uznesenie KS spolu so spisom doručené na OS 14. 4. 2005... 26. 10. 2005 OS vydal
uznesenie o pribratí znalca... 30. 11. 2005 KS uznesením pod sp. zn. 2 Co 429/05 odvolanie
sťažovateľa odmietol... 30. 10. 2006 OS na pojednávaní rozhodol rozsudkom – žalobe
vyhovel; rozsudok OS doručený sťažovateľovi 15. 12. 2006 (sudca 20. 11. 2006 požiadal
predsedu OS o predĺženie lehoty); 22. 12. 2006 žalovaná KP podala odvolanie; 10. 1. 2007
predložený spis na KS, ktorý vec registroval pod sp. zn. 2 Co 4/07; 5. 2. 2007 sťažovateľ
podal KS vyjadrenie k odvolaniu žalovanej... pretože sudca OS opomenul vydať uznesenie
o trovách štátu, KS uznesením z 26. 4. 2007 nariadil OS rozhodnúť o trovách. OS 5. 6. 2007
nariadil pojednávanie na 25. 6. 2007 s tým, že na pojednávaní bude vyhlásený doplňujúci
rozsudok; 25. 6. 2007 OS vydal doplňujúci rozsudok o trovách pre štát; 11. 7. 2007
žalovaná KP podala odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku; 8. 8. 2007 predložený spis
na KS; 28. 5. 2008 pojednávanie na KS pod sp. zn. 3 Co 134/07, 2 Co 77/08 – rozhodnuté
rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok OS spolu s doplňujúcim rozsudkom... 27. 10. 2008
žalovaná podala na GP SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania... 2. 6. 2009
generálny prokurátor podal na NS SR mimoriadne dovolanie... 20. 6. 2011 NS SR
uznesením rozsudky OS i KS zrušil a vec vrátil sudu prvého stupňa na ďalšie konanie; 4. 7.
2011 spis vrátený na OS... 28. 11. 2011 OS rozsudkom vyhovel žalobnému návrhu... 10. 1.
2012 žalovaná KP podala odvolanie... 26. 11. 2012 KS Prešov pod sp. zn. 2 CoPr 8/2012
verejným vyhlásením rozsudkom potvrdil rozsudok OS.“.
Sťažovateľ ďalej uvádza: „Dôvodom podania tejto sťažnosti je skutočnosť, že doba
trvania samotného konania v právnej veci vedenej Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 13 C 158/00 a 29 C 167/2011, Krajským súdom v Prešove
pod sp. zn. 2 Co 393/01, 2 Co 363/04, 2 Co 429/05, 3 Co 134/07, 2 Co 77/08
a 2 CoPr 8/2012 a Najvyšším súdom SR v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004
a 5 M Cdo 9/2009 prebiehajúceho od roku 2000 bola neprimerane dlhá.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo JUDr. A. L. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/00
a 29 C 167/2011, Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 2 Co 393/01, 2 Co 363/04,
2 Co 429/05, 3 Co 134/07, 2 Co 77/08 a 2 CoPr 8/2012 a Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a 5 M Cdo 9/2009 porušené bolo.
2. JUDr. A. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- € (slovom
dvanásťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť v sume 5.000,- €
(slovom päťtisíc eur), Krajský súd v Prešove v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc eur) a
Najvyšší súd Slovenskej republiky v sume 3.000,- € (slovom tritisíc eur) a to do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu.“
Sťažnosť sťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi.
Dňa 13. februára 2013 sudca spravodajca namietal svoju predpojatosť. Uznesením
č. k. II. ÚS 152/2013-6 z 21. februára 2013 bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci
v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 29. februára 2013 do 28. februára
2013. Dňa 30. apríla 2013 bola vec pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne
Mochnáčovej.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu
sťažovateľových práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/00
a sp. zn. 29 C 167/2011, postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Co 393/01, sp. zn. 2 Co 363/04, sp. zn. 2 Co 429/05, sp. zn. 3 Co 134/07,
sp. zn. 2 Co 77/08 a sp. zn. 2 CoPr 8/2012 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009 malo dôjsť tým, že celková doba
konania v sťažovateľovej veci, ktorá začala žalobou podanou na okresnom súde 12. mája
2000, bola neprimerane dlhá.
Podľa judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 89/02,
I. ÚS 47/03, I. ÚS 122/03, I. ÚS 167/03, I. ÚS 208/03). Rovnako stabilnou súčasťou
rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že účelom predmetnej zákonnej lehoty
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je zabezpečiť rovnováhu medzi potrebou ochrany
základných práv a slobôd na jednej strane a potrebou ochrany princípu právnej istoty
na strane druhej (I. ÚS 22/02, I. ÚS 35/02, I. ÚS 188/03).
V prípade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však toto právo
a princíp právnej istoty v istom zmysle a do istej miery totožné. Totožnosť predmetného
práva a princípu právnej istoty je tu totožnosťou predmetu a účelu ochrany poskytovanej
ústavným súdom. Inými slovami, ochranou práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ústavný súd zároveň chráni jeden konkrétny rozmer princípu právnej istoty;
rozmer spočívajúci v nároku účastníka konania na odstránenie stavu právnej neistoty
v dobe, ktorá nie je zbytočne, resp. neprimerane dlhá (I. ÚS 183/06).
S prihliadnutím na uvedené východiská poskytuje ústavný súd ochranu základnému
právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadne vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo (I. ÚS 77/02,
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Vo veci sťažovateľa bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 2 CoPr 8/2012 z 26. novembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra
2012. Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď bola sťažnosť podaná na poštovú prepravu
10. januára 2013 (doručená ústavnému súdu 14. januára 2013), už bol odstránený stav
právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal pred právoplatným skončením
príslušného súdneho konania. K porušovaniu označených práv sťažovateľa už nemohlo
dochádzať v žiadnom z konaní vedených na okresnom súde, na krajskom súde a ani
na najvyššom súde, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazoval, pretože všetky tieto
konania predchádzali vydaniu rozsudku krajského súdu sp. zn. 2 CoPr 8/2012
z 26. novembra 2012.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013