Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 391/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., H., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl.

46 ods. 1 a , ako aj práv podľa

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trnave v súvislosti s nevyhovením jeho žiadosti o nahliadnutie do spisov

Krajského súdu v Trnave sp. zn. KSTT-V-186-1/2010-Ntt a sp. zn. KSTT-V-279-1/2010-

Ntta a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2011

doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a 2, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s nevyhovením

jeho žiadosti o nahliadnutie do spisov krajského súdu sp. zn. KSTT-V-186-1/2010-Ntt a sp.

zn. KSTT-V-279-1/2010-Ntt.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že uznesením Úradu boja proti organizovanej

kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „ÚBOK“) sp. zn. ČVS: PPZ-243/BOK-

ZA-2010 z 20. októbra 2010 mu bolo vznesené obvinenie za zločin krivej výpovede a krivej

prísahy podľa a a s poukazom na

a formou účastníctva podľa Trestného

zákona. Obvinenie bolo založené na prepise troch SMS správ, dvoch zaslaných

z účastníckej telefónnej stanice č..., evidovanej na meno sťažovateľa, na účastnícku

telefónnu stanicu č..., evidovanú na meno I. S., a jednej doručenej z účastníckej telefónnej

stanice č... na účastnícku stanicu č..., ktorých záznam sa vykonával na základe rozhodnutí

krajského súdu sp. zn. KSTT-V-186-1/2010-Ntt zo 6. mája 2010 a sp. zn. KSTT-V-279-

1/2010-Ntt zo 4. augusta 2010. Podaním zo 17. marca 2011 sťažovateľ požiadal krajský súd

o nahliadnutie do spisov vedených pod týmito spisovými značkami. Krajský súd mu

prípisom sp. zn. Spr. 204/11 z 31. marca 2011 oznámil, že jeho žiadosti nemožno vyhovieť,

pretože súhlas na použitie informačno-technického prostriedku nebol vydaný na jeho osobu.

S poukazom na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) sťažovateľ namieta, že zamietnutím žiadosti o nahliadnutie do

označených spisov krajského súdu mu je fakticky znemožnené brániť sa proti samotnému

faktu odpočúvania ako zásahu do jeho práva na súkromie a tiež znemožnené využiť opravný

prostriedok na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol povolený odposluch na účel kontroly

splnenia zákonných podmienok na použitie daného informačno-technického prostriedku.

Sťažovateľ sťažnosť podanú ústavnému súdu v tomto prípade považuje za účinný

prostriedok nápravy proti nariadeniu odpočúvania podľa čl. 13 dohovoru.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 204/11 porušil právo

sťažovateľa na súkromie podľa , a Slovenskej

republiky a podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo sťažovateľa na obhajobu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v súvislosti s nevyhovením žiadosti sťažovateľa o nahliadnutie do

spisov Krajského súdu v Trnave sp. zn. KSTT-V-186-1/2010-Ntt a sp. zn. KSTT-V-279-

1/2010-Ntt.

2. Krajskému súdu v Trnave sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv sťažovateľa.

3. Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje umožniť sťažovateľovi nahliadnuť do spisov

Krajského súdu v Trnave sp. zn. KSTT-V-186-1/2010-Ntt a sp. zn. KSTT-V-279-1/2010-Ntt.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 3 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský

súd v Trnave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R.

T., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a práv podľa

dohovoru v súvislosti s použitím záznamov získaných odpočúvaním telekomunikačnej

prevádzky vykonanej na základe písomného súhlasu krajského súdu podľa zákona

č. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických

prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred

odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súhlas

bol vydaný na telefónnu účastnícku stanicu osoby odlišnej od sťažovateľa (I. S.) na účely

objasnenia trestnej činnosti tejto osoby.

Podľa zistenia ústavného súdu bol sťažovateľ rozsudkom Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -295 z 27. januára 2012 podľa § 285 písm. a)

oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. k.

-28 z 30. júna 2011 (nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný). Okresný súd v rozsudku konštatoval s odvolaním sa na judikatúru ústavného súdu,

že „nie je možné použiť dôkazy získané (aj keď zákonným spôsobom) voči inej osobe, než

ktorej sa uvedené získané údaje týkajú“. Okresný súd dospel k záveru, že „dôkazy, o ktoré

sa v tomto prípade opierala obžaloba Okresnej prokuratúry v Galante, č. boli

získané nezákonným spôsobom“.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 3. mája 2012 zamietol odvolanie

Okresnej prokuratúry Galanta. V odôvodnení uznesenia krajský súd konštatoval:

„... nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že odpočúvanie telefónnych hovorov je

zásahom a práva na súkromie tak podľa a článku 13 Listiny, kde je to

vyslovene uvedené, ako aj podľa článku 8 Dohovoru. Pritom nejde o zásah do práva na

súkromie iba držiteľa odpočúvanej telefónnej linky, ale táto ochrana patrí aj osobám, ktoré

sú z tejto linky volané resp. ktoré na túto linku volajú. ...

I keď je teda nepochybné, že súhlas na použitie informačno-technického prostriedku

týkajúci sa osoby I. S. bol vydaný v súlade so zákonom, avšak získané informácie ohľadom

iných osôb na odposluch, ktorých takýto súhlas nebol vydaný, v danom prípade nie je

možné voči týmto osobám použiť a preto tak, ako už je vyššie uvedené použitie týchto

informácií vo vzťahu k inej osobe je evidentne nezákonné. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať i na Nález ústavného súdu SR zo dňa 14. 06. 2006 sp. zn. .

Okresný súd preto správne vychádzal z vyššie uvedených ustanovení a dôkaz

zadovážený voči obžalovanému JUDr. P. P. v tomto smere považoval ako za dôkaz

nezákonne získaný... Je teda nepochybné, že použitím tohto dôkazu došlo k porušeniu

základnej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení

v zmysle ktorej nikto nemôže byť stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon a preto výsledky takto získaných dôkazov nemožno v zmysle § 119

ods. 2 použiť v trestnom konaní ako dôkaz.“

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza z toho, že odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a inštančne nadriadeného súdu (odvolacieho, resp.

sťažnostného súdu) nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa v trestnom konaní aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí nielen všeobecných súdov, ale aj orgánov

činných v trestnom konaní, ktoré boli vydané v priebehu príslušného trestného konania

(m. m. ). Z uvedeného vyplýva, že je ústavne akceptovateľné, ak súd druhého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje a stotožňuje sa so závermi, ku ktorým

dospel súd prvého stupňa, príp. so závermi, ku ktorým dospeli orgány činné v predmetnom

trestnom konaní (vyšetrovateľ, prokurátor) ().

Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že okresný súd a krajský súd sa zaoberali

skúmaním , ako aj

zákonnosťou použitia takto získaných informácií ako dôkazu v trestnom konaní vedenom

proti sťažovateľovi a dospeli k záveru, že hoci súhlas podľa bol

vydaný v súlade so zákonom, nemôže byť použitý ako dôkaz proti sťažovateľovi, pretože

súhlas sa týkal inej osoby.

Sťažovateľ teda mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v súvislosti

s vykonaným odpočúvaním v konaní pred všeobecným súdom. Sťažnosť ústavnému súdu

však podal skôr, ako predložil svoje námietky všeobecnému súdu príslušnému na

poskytnutie ochrany tým právam, ktorých porušenie namieta.

Subsidiarita právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd sa

prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade, ak

sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania pred tými

orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci.

Ak sťažovateľ neuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi námietky, ktoré uvádza

v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, nesplnil základný ústavný predpoklad, aby bola

založená právomoc ústavného súdu na prerokovanie jeho sťažnosti ().

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa pre nedostatok svojej právomoci na

jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013