Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 182/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -90 z 24. februára 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť D. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2011

doručená sťažnosť D. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. K.,

P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -90 z 24. februára 2011 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Sťažovateľ sa... návrhom zo... domáhal voči odporcovi... zaplatenia ... 8.931,52 Eur

s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. 9. 2007 do zaplatenia... návrh... odôvodnil tým,

že U... 20. 5. 2003 uzavrela s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere... na základe ktorej

poskytla dlžníkovi... sumu 8.431,26 Eur...

Navrhovateľ pri poskytnutí ... úveru na... ručiteľskej listine... veriteľovi vyhlásil, že

ak dlžník nesplní voči veriteľovi svoj splatný záväzok, ručiteľ uspokojí veriteľa a splní

zabezpečený záväzok v celom rozsahu.

Keďže dlžník nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy... sťažovateľ ako

ručiteľ... splnil veriteľovi v jednotlivých splátkach v celkovej výške 8.931,52 Eur...

Posledná splátka...bola uskutočnená...17. 9. 2007.

Okresný súd v Prešove na základe návrhu sťažovateľa... vydal platobný rozkaz...,

ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto platobnému rozkazu odporca podal... odpor, v ktorom vzniesol

námietku premlčania plnenia jednotlivých splátok.

Okresný súd... 24. 11. 2010 vyhlásil rozsudok, v ktorom zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi istinu 2.624,68 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 18. 9.

2007 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku... sťažovateľ podal... odvolanie, v ktorom sa domáhal zmeny výroku

napadnutého rozsudku v prevyšujúcej časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý, ako aj

náhrady trov konania.

Krajský súd... rozsudkom sp. zn. -90 zo dňa 24. 2. 2011... potvrdil

rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu

v prevyšujúcej časti.“

Podľa sťažovateľa „Právne závery, ako aj samotné odôvodnenie rozsudku Krajského

súdu... právne neobstoja, sú nesprávne a nezákonné, sú založené na neopodstatnenej

právnej konštrukcii, ktorá nemá oporu v platnom právnom poriadku na území Slovenskej

republiky.

Aj napriek tomu, že zo samotnej ručiteľskej listiny uzavretej medzi veriteľom U. a. s.,

Filiálka P. a sťažovateľom ako ručiteľom z bodu 11 jednoznačne vyplýva, že záväzky z tohto

vyhlásenia sa spravujú ustanoveniami o ručení, všeobecné súdy v

prejednávanej veci vec právne neposudzovali podľa , ale naopak,

podľa , čo je neprípustné a nezákonné.“.

Sťažovateľ sa domnieva, že «... obidva všeobecné súdy nepostupovali v súlade so

zásadou „iura novit curia“ a právne vzťahy medzi účastníkmi posudzovali podľa

nesprávnej právnej normy a právneho predpisu, čím zásadne popreli účel a význam

príslušných ustanovení , v dôsledku čoho je preto napadnuté

rozhodnutie z tohto dôvodu arbitrárne.

Aj nedostatok odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov je potrebné považovať za

prejav arbitrárnosti rozsudku, čo znamená zároveň porušenie SR.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo D. D. podľa SR rozsudkom Krajského súdu v

Prešove, sp. zn. -90 zo dňa 24. 2. 2011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. -90 zo dňa 24. 2. 2011

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. D. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur (slovom:

tritisíc eur), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania D. D., ktoré je povinný

zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa... vo výške 314,18 Eur do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Vychádzajúc z , ako aj ďalších súvisiacich ustanovení možno

konštatovať, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc

ústavného súdu len subsidiárne.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané.

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 spočíva v tom, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď právne

vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy a ručiteľskej listiny medzi sťažovateľom a odporcom

posúdil nie podľa Obchodného zákonník, ale podľa .

Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zabezpečil odvolanie,

ktoré proti rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. novembra 2010 podal sťažovateľ.

Dôvody odvolania sú v stručnosti správne zhrnuté v napadnutom rozsudku krajského

súdu takto: „Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie právny zástupca

navrhovateľa. Žiadal rozhodnutie zmeniť, a to v časti, kde časť návrhu bola zamietnutá, a

zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 550

a . Použitie je správne. Navrhovateľ nesúhlasí s

nepriznaním časti nároku z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Ak ručiteľ dlh splnil,

prechádzajú na neho práva zo zákona, a to všetky práva veriteľa tzv. zákonnou cestou.

Vzniká pohľadávka voči dlžníkovi v rozsahu toho, čo ručiteľ veriteľovi plnil. Takejto

náhrady sa nemôže ručiteľ domáhať až dodatočne, teda ani predtým, než sám plnil.

Splatnosť pohľadávky ručiteľa voči dlžníkovi nie je stanovená. Pokiaľ nedošlo k dohode, je

veriteľ povinný plniť prvého dňa po tom, kedy ho ručiteľ k plneniu vyzval (§ 563

). Pokiaľ sa to nesplní, dostáva sa nasledujúceho dňa do

premlčania.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Odporca na pojednávaní dňa 3. 11. 2010 uviedol, že navrhovateľ mu neoznámil,

kedy sa v celosti za neho ako dlžníka plnil dlh voči veriteľovi. Ak sa tak nestalo, splatnosť

pohľadávky ručiteľa voči dlžníkovi nie je určená. Prichádza do úvahy výzva ručiteľa

dlžníkovi, aby plnil. Súd pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania použil

ustanovenie , pričom toto upravuje inú problematiku, ako má

na mysli ustanovenie , a nie ako je to správne v

. Premlčacia doba je trojročná. Plynie odo dňa, kedy sa mohlo

vykonať právo prvýkrát. Zročnosť dlhu, kedy ručiteľ plnil za odporcu, nastala až po tom,

keď ručiteľ uspokojil pohľadávku veriteľa ako celok (nie od jednotlivých splátok). Od tej

doby začína bežať premlčacia trojročná lehota podľa , a nie

podľa § 103, ako to ustálil súd prvého stupňa.“

Z obsahu odvolania je zrejmé, že sťažovateľ nenamieta skutočnosti, ktoré sú

predmetom jeho sťažnosti, naopak, súhlasí s názorom okresného súdu, že otázku premlčania

sporného nároku je potrebné posudzovať podľa ustanovení , a nie

podľa , tak ako to namieta v sťažnosti.

Podľa a ústavný súd poskytuje

ochranu základnému právu vyplývajúcemu z iba vtedy, ak o tejto ochrane

nerozhoduje iný súd. Iný súd však musí mať na poskytnutie takej ochrany (ochranou nie je

úspech v konaní pred takým súdom) podnet predpísaný zákonnou úpravou konania pred

ním, v tomto prípade to bolo odvolanie.

Ústavný súd pripomína, že krajský súd konal o odvolaní v takom druhu občianskeho

súdneho konania, v ktorom zodpovednosť za výsledok spočíva predovšetkým

na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného

nároku na súdnu ochranu. Ide o zásadu, ktorá sa v občianskom súdnom konaní v súčasnosti

zdôrazňuje, a to zásada „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), z ktorej

okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania od ich súčinnosti.

Ak sťažovateľ neuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi dôvody odvolania, ktoré

uvádza v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, nesplnil základný ústavný predpoklad, aby

bola založená právomoc ústavného súdu na prerokovanie jeho sťažnosti.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre

nedostatok svojej právomoci. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011