Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 182/2011
PDF · 146.21 KB
No categories available
I. ÚS 182/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť D. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12 Co 2/2011-90 z 24. februára 2011 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť D. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2011
doručená sťažnosť D. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. K.,
P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 12 Co 2/2011-90 z 24. februára 2011 (ďalej len „rozsudok krajského
súdu“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
„Sťažovateľ sa... návrhom zo... domáhal voči odporcovi... zaplatenia ... 8.931,52 Eur
s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. 9. 2007 do zaplatenia... návrh... odôvodnil tým,
že U... 20. 5. 2003 uzavrela s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere... na základe ktorej
poskytla dlžníkovi... sumu 8.431,26 Eur...
Navrhovateľ pri poskytnutí ... úveru na... ručiteľskej listine... veriteľovi vyhlásil, že
ak dlžník nesplní voči veriteľovi svoj splatný záväzok, ručiteľ uspokojí veriteľa a splní
zabezpečený záväzok v celom rozsahu.
Keďže dlžník nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy... sťažovateľ ako
ručiteľ... splnil veriteľovi v jednotlivých splátkach v celkovej výške 8.931,52 Eur...
Posledná splátka...bola uskutočnená...17. 9. 2007.
Okresný súd v Prešove na základe návrhu sťažovateľa... vydal platobný rozkaz...,
ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto platobnému rozkazu odporca podal... odpor, v ktorom vzniesol
námietku premlčania plnenia jednotlivých splátok.
Okresný súd... 24. 11. 2010 vyhlásil rozsudok, v ktorom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi istinu 2.624,68 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 18. 9.
2007 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku... sťažovateľ podal... odvolanie, v ktorom sa domáhal zmeny výroku
napadnutého rozsudku v prevyšujúcej časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý, ako aj
náhrady trov konania.
Krajský súd... rozsudkom sp. zn. 12Co 2/2011-90 zo dňa 24. 2. 2011... potvrdil
rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti.“
Podľa sťažovateľa „Právne závery, ako aj samotné odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu... právne neobstoja, sú nesprávne a nezákonné, sú založené na neopodstatnenej
právnej konštrukcii, ktorá nemá oporu v platnom právnom poriadku na území Slovenskej
republiky.
Aj napriek tomu, že zo samotnej ručiteľskej listiny uzavretej medzi veriteľom U. a. s.,
Filiálka P. a sťažovateľom ako ručiteľom z bodu 11 jednoznačne vyplýva, že záväzky z tohto
vyhlásenia sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka o ručení, všeobecné súdy v
prejednávanej veci vec právne neposudzovali podľa Obchodného zákonníka, ale naopak,
podľa Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné a nezákonné.“.
Sťažovateľ sa domnieva, že «... obidva všeobecné súdy nepostupovali v súlade so
zásadou „iura novit curia“ a právne vzťahy medzi účastníkmi posudzovali podľa
nesprávnej právnej normy a právneho predpisu, čím zásadne popreli účel a význam
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho je preto napadnuté
rozhodnutie z tohto dôvodu arbitrárne.
Aj nedostatok odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov je potrebné považovať za
prejav arbitrárnosti rozsudku, čo znamená zároveň porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo D. D. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 12Co 2/2011-90 zo dňa 24. 2. 2011 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co 2/2011-90 zo dňa 24. 2. 2011
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. D. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur (slovom:
tritisíc eur), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania D. D., ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa... vo výške 314,18 Eur do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Vychádzajúc z čl. 127 ods. 1, ako aj ďalších súvisiacich ustanovení ústavy možno
konštatovať, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi
všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená
primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc
ústavného súdu len subsidiárne.
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané.
Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že porušenie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy spočíva v tom, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď právne
vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy a ručiteľskej listiny medzi sťažovateľom a odporcom
posúdil nie podľa Obchodného zákonník, ale podľa Občianskeho zákonníka.
Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zabezpečil odvolanie,
ktoré proti rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 C 63/2010
z 24. novembra 2010 podal sťažovateľ.
Dôvody odvolania sú v stručnosti správne zhrnuté v napadnutom rozsudku krajského
súdu takto: „Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie právny zástupca
navrhovateľa. Žiadal rozhodnutie zmeniť, a to v časti, kde časť návrhu bola zamietnutá, a
zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 550
a § 103 Občianskeho zákonníka. Použitie § 550 je správne. Navrhovateľ nesúhlasí s
nepriznaním časti nároku z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Ak ručiteľ dlh splnil,
prechádzajú na neho práva zo zákona, a to všetky práva veriteľa tzv. zákonnou cestou.
Vzniká pohľadávka voči dlžníkovi v rozsahu toho, čo ručiteľ veriteľovi plnil. Takejto
náhrady sa nemôže ručiteľ domáhať až dodatočne, teda ani predtým, než sám plnil.
Splatnosť pohľadávky ručiteľa voči dlžníkovi nie je stanovená. Pokiaľ nedošlo k dohode, je
veriteľ povinný plniť prvého dňa po tom, kedy ho ručiteľ k plneniu vyzval (§ 563
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa to nesplní, dostáva sa nasledujúceho dňa do
premlčania.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Odporca na pojednávaní dňa 3. 11. 2010 uviedol, že navrhovateľ mu neoznámil,
kedy sa v celosti za neho ako dlžníka plnil dlh voči veriteľovi. Ak sa tak nestalo, splatnosť
pohľadávky ručiteľa voči dlžníkovi nie je určená. Prichádza do úvahy výzva ručiteľa
dlžníkovi, aby plnil. Súd pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania použil
ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, pričom toto upravuje inú problematiku, ako má
na mysli ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, a nie ako je to správne v § 550
Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná. Plynie odo dňa, kedy sa mohlo
vykonať právo prvýkrát. Zročnosť dlhu, kedy ručiteľ plnil za odporcu, nastala až po tom,
keď ručiteľ uspokojil pohľadávku veriteľa ako celok (nie od jednotlivých splátok). Od tej
doby začína bežať premlčacia trojročná lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka, a nie
podľa § 103, ako to ustálil súd prvého stupňa.“
Z obsahu odvolania je zrejmé, že sťažovateľ nenamieta skutočnosti, ktoré sú
predmetom jeho sťažnosti, naopak, súhlasí s názorom okresného súdu, že otázku premlčania
sporného nároku je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie
podľa Obchodného zákonníka, tak ako to namieta v sťažnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde ústavný súd poskytuje
ochranu základnému právu vyplývajúcemu z ústavy iba vtedy, ak o tejto ochrane
nerozhoduje iný súd. Iný súd však musí mať na poskytnutie takej ochrany (ochranou nie je
úspech v konaní pred takým súdom) podnet predpísaný zákonnou úpravou konania pred
ním, v tomto prípade to bolo odvolanie.
Ústavný súd pripomína, že krajský súd konal o odvolaní v takom druhu občianskeho
súdneho konania, v ktorom zodpovednosť za výsledok spočíva predovšetkým
na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného
nároku na súdnu ochranu. Ide o zásadu, ktorá sa v občianskom súdnom konaní v súčasnosti
zdôrazňuje, a to zásada „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), z ktorej
okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania od ich súčinnosti.
Ak sťažovateľ neuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi dôvody odvolania, ktoré
uvádza v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, nesplnil základný ústavný predpoklad, aby
bola založená právomoc ústavného súdu na prerokovanie jeho sťažnosti.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok svojej právomoci. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011