Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I. s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. E.

M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky č. k. -14 z

20. decembra 2012 a sp. zn. -18 z 26. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti I. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013

doručená sťažnosť spoločnosti I. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Nové Zámky

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -14 z 20. decembra 2012 a č. k. 15 Rob

406/2012-18 z 26. februára 2013 .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ na okresnom súde navrhol vydať platobný

rozkaz, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť istinu 249,54 € a úroky z omeškania, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 70,10 €. Okresný súd vydal platobný

rozkaz 20. decembra 2012, ktorým vyhovel jeho návrhu, čo do základného nároku, a z titulu

náhrady trov právneho zastúpenia priznal právnemu zástupcovi sumu 35,05 €, a nie ním

uplatnenú sumu 70,10 €. Na odvolanie sťažovateľa, čo do rozhodnutia o trovách právneho

zastúpenia, okresný súd 26. februára 2013 rozhodol tak, že platobný rozkaz v napadnutej

časti (trovy právneho zastúpenia) potvrdil. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozhodnutia

uvedeného okresného súdu sú arbitrárne a svojvoľné, mali vychádzať pri rozhodovaní

o trovách právneho zastúpenia z uplatnenej sumy uvedenej v návrhu. Za týchto okolností

nebol dôvod na ich krátenie. Pri ich uplatňovaní totiž vychádzal z advokátskej tarify, táto

bola pre neho záväzná a mala byť záväzná aj pre okresný súd. Pretože okresný súd

nezohľadňoval uvedenú skutočnosť, porušil jeho základné práva, tak ako ich označil,

a preto navrhol, aby ústavný súd vydal nález,

„ktorým

- vysloví, že výrokom o náhrade trov konania v platobnom rozkaze Okresného súdu

Nové Zámky, č. k. -14, zo dňa 20. 12. 2012 a uznesením Okresného súdu

Nové Zámky, č. k. -18, zo dňa 26. 02. 2013, bolo porušené základné právo

Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- zruší výrok o náhrade trov konania v platobnom rozkaze Okresného súdu Nové

Zámky, č. k. -14, zo dňa 20. 12. 2012 a uznesenie Okresného súdu Nové

Zámky, č. k. -18, zo dňa 26. 02. 2013 a vráti vec Okresnému súdu Nové

Zámky za účelom opätovného rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho

konania.

... Sťažovateľ sa nedomáha poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia a za

postačujúce bude považovať vyslovenie porušenia svojich práv v náleze.

... Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky, ktoré dosiaľ pozostávajú z trov advokátskeho zastúpenia, vo výške 331,15 Eur

s DPH (275,96 Eur + 20 % DPH vo výške 55,19 Eur).

Trovy advokátskeho zastúpenia dosiaľ pozostávajú:

- z tarifnej odmeny za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, vo výške 130,17 Eur bez

DPH, podľa v spojení s vyhlášky č. v platnom

znení,

- z tarifnej odmeny za písomné podanie na súd vo veci samej, vo výške 130,17 Eur

bez DPH, podľa v spojení s vyhlášky č.

v platnom znení,

- z dvojnásobku režijného paušálu vo výške 7,81 Eur bez DPH, podľa § 16 ods. 3

vyhlášky č. v platnom znení.

Právny zástupca Sťažovateľa je platiteľom DPH, preto žiada priznať odmenu

a náhrady zvýšené o DPH:

Pokiaľ Sťažovateľovi vzniknú ďalšie trovy konania, vyčísli ich pred rozhodnutím

vo veci samej.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú predpísané náležitosti zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd odmietnuť na predbežnom prerokovaní

uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozhodnutiami okresného súdu č. k. -14 z 20. decembra 2012

a č. k. -18 z 26. februára 2013.

Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa. Predmet

napadnutého konania však už aj vzhľadom na hodnotu, ktorá je v „hre“, nedosahuje

v danom konkrétnom prípade intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia

základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa účastníka konania môžu citeľne

dotknúť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej

podstate sťažovateľ namieta neústavnosť rozhodnutí všeobecného súdu, v dôsledku ktorých

mal byť ukrátený na trovách konania vo výške 35,05 €, čo predstavuje rozdiel medzi

uplatnenými trovami právneho zastúpenia a ich priznaním súdom. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatuje, že aj keby rozhodnutie okresného súdu bolo sporné, v danom prípade

je nevyhnuté zohľadniť aj námietku intenzity namietaného porušenia zákona (jeho

ústavnoprávny rozmer), ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedená finančná čiastka, z ktorej skutočnosti

„pramenilo“ rozhodnutie, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy,

ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri § 238 ods. 5

, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej mzdy ako

podmienku prípustnosti dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu

vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej

ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých

došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu/intenzite

(pozri , , ). Posudzovaná vec zjavne

nedosahuje takúto intenzitu, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013