Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 359/2013
PDF · 252.08 KB
No categories available
II. ÚS 359/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. S., P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. spol.
s r. o., B., v mene ktorej koná JUDr. R. K., advokát a konateľ, vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri
pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.
1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/158/2010
a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn.
2To/158/10 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci
obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej Mgr. M. S. proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského
súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/127/2012 a právoplatným uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára
2013 faxom a 4. marca 2013 poštou doručená sťažnosť Mgr. M. S. (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy „postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica
2To pod spis. zn. 2To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10 a postupom Krajského súdu v Banskej
Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej
Mgr. M. S. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.
1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/127/2012
a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 11. decembra 2009 podala ako
poškodená na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) odvolanie proti
rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej
pod sp. zn. 1 T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Ďalej uviedla: „Ako poškodená v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvého stupňa pod spis. zn. 1T/2/2008 a na
Krajskom súde Banská Bystrica ako súde odvolacom pod spis. zn. 2To/158/2010, v rámci
ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, som na základe nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že
trestná vec obžalovaného I. Š. nebola na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného
sudu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 pridelená senátu Krajského
súdu Banská Bystrica 2To náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR a v súlade
so zákonom č. 757/2004 Z. z. a s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského
súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).
Dňa 04. 05. 2010... bolo Krajskému súdu Banská Bystrica predložené na rozhodnutie
jednak odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, a jednak sťažnosť obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1T/2/2008.
Na Krajskom súde Banská Bystrica došlo najskôr k prideleniu trestnej veci
obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu
Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/157/2010 náhodným výberom, a až následne
k prideleniu trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.
1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/158/2010 bez
náhodného výberu na základe lustrácie predchádzajúceho spisu 2To/157/2010...“
Sťažovateľka je toho názoru, že
«a) trestná vec obžalovaného I. Š. pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica
2To pod spis. zn. 2To/157/2010 na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1T/2/2008 bola zapísaná do
nesprávneho súdneho registra odvolacej agendy trestných vecí, nakoľko mala byť zapísaná
do súdneho registra „Tos“ podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Príloha 1, časť III SÚDNE
REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 4., a nie do súdneho registra „To“
podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ
AGENDY, písm. D., bod 1.;
b ) trestná vec obžalovaného I. Š. nebola pridelená senátu Krajského súdu Banská
Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/158/2010 na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.
1T/2/2008 náhodným výberom, hoci zo zákona č. 757/2004 Z. z., z vyhlášky č. 543/2005
Z. z. a ani z rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ)
nevyplýva žiadna výnimka z jej pridelenia náhodným výberom, nakoľko ustanovenie
rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ), časť II.
VÝKON SÚDNICTVA, bod 3. Pravidlá prideľovania jednotlivých vecí senátom a sudcom
trestnoprávneho kolégia na rok 2010, bod 3.2 Pravidlá prideľovania a výnimky, bod 3.2.2,
písm. j) sa na tento prípad nevzťahuje a výnimku v tomto ustanovení uvedenú nemožno
rozširovať na iné ako v ňom výslovne uvedené prípady.
.... senát Krajského súdu Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec
obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, nie je podľa
môjho názoru zákonným senátom, resp. sudcovia, ktorí sú členmi senátu Krajského súdu
Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie
o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, nie sú zákonnými sudcami na konanie
a rozhodovanie v trestnej veci obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008,
nakoľko im trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 nebola
pridelená na konanie a rozhodovanie náhodným výberom v súlade so zákonom č. 757/2004
Z. z. a s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na
rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).
Na základe vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov
a rozvrhu práce som toho názoru, že trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 nebola pridelená odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z. z., a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení
podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci.
Skutočnosť, že predmetná trestná vec nebola pridelená konajúcemu senátu
odvolacieho súdu náhodným výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda že
tento konajúci odvolací senát je nezákonným senátom, som namietala prostredníctvom
môjho splnomocnenca na verejnom zasadnutí konanom na Krajskom súde v Banskej
Bystrici dňa 26. 09. 2011 pod spis. zn. 2To/158/10. Napriek tomu konajúci odvolací senát,
ktorý je podľa môjho názoru nezákonným senátom, v predmetnej trestnej veci rozhodol
uznesením zo dňa 26. 09. 2011 spis, zn. 2To/158/10, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2011 sp. zn. 1T/2/2008 a vec vrátil Okresnému súdu Banská
Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...
V nadväznosti na... uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 som zistila, že v žurnalizovanej časti spisu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/2/2008 sa nenachádza žurnalizované moje
odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská
Bystrica dňa 11. 12. 2009, ale že sa nachádza v nežurnalizovanej časti spisu v troch
originálnych vyhotoveniach opatrených podacou pečiatkou Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 11. 12. 2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda vyšlo najavo, že Krajský súd v Banskej
Bystrici moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného
súdu Banská Bystrica dňa 11. 12. 2009, neprejednal a ani o ňom nerozhodol.
Na základe vyššie uvedených skutočností som teda požiadala Okresný súd Banská
Bystrica o predloženie spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu, aby
moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská
Bystrica dňa 11. 12. 2009, prejednal a o ňom rozhodol, čo Okresný súd Banská Bystrica aj
urobil.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti bolo môjmu splnomocnencovi v trestnej
veci obžalovaného I. Š. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 1T/2/2008 dňa
04. 01. 2013 doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012
č. k. 2To/127/2012, ktorým Krásky súd v Banskej Bystrici moje odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008 zamietol podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vtedy som sa
súčasne dozvedela aj to, že o mojom odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod
č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody konal a rozhodoval ten istý senát
Krajského súdu Banská Bystrica 2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.
2009 spis. zn. 1T/2/2008 právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10, ktorému trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.
2009 spis. zn. 1T/2/2008, a rovnako tak ani o mojom odvolaní ako poškodenej proti tomu
istému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008
nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.,
a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na
konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/158/10
a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/127/12...
Naďalej som teda presvedčená, že vyššie uvedeným postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.
2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.
2To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa spis. zn.
2To/158/10 došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základného práva na
zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Taktiež som presvedčená, že rovnako vyššie uvedeným postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o mojom
odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.
2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.
2To/127/2012 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
8. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012 došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu, garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
a základného práva na zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
Navyše, na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11.
2012 spis. zn. 2To/127/2012 vyšla vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 najavo nová skutočnosť
spočívajúca v právoplatnom a záväznom rozhodnutí o tom, že nie som oprávnenou osobou
na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009
č. k. 1T/2/2008, t. j. že dôvod odmietnutia mojej sťažnosti zo dňa 28. 11. 2011 Ústavným
súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 pre
neprípustnosť nebol daný.
Rovnako, na základe zistenia jednak nesprávneho administratívneho postupu
Okresného súdu Banská Bystrica a jednak podania informácie pre Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorá nezodpovedala skutkovému stavu, vyšla vo vzťahu k uzneseniu Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 najavo ďalšia
nová skutočnosť spočívajúca v zistení, že som v skutočnosti odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008 podala, a že Okresný
súd Banská Bystrica o tom informoval Ústavný súd Slovenskej republiky nesprávne, t. j. že
dôvod odmietnutia mojej sťažnosti zo dňa 28. 11. 2011 Ústavným súdom Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 pre neprípustnosť
nebol daný ani v prípade, ak by som bola oprávnenou osobou na jeho podanie...».
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základné právo sťažovateľky na
zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej vecí obžalovaného I. Š.
na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská
Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10, porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základné právo sťažovateľky na
zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na
rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.
2To/127/2012 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
08. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012, porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 26. septembra 2011 spis. zn. 2To/158/10 a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 08. novembra 2012 spis. zn. 2To/127/2012 zrušuje a vec vracia Krajskému
súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Banskej Bystrici
prideliť trestnú vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného,
prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica náhodným
výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008
z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/158/2010 a právoplatným
uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To/158/2010 z 26. septembra 2011, ako aj postupom
krajského súdu pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní
poškodenej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu
krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/127/2012 a právoplatným uznesením krajského súdu
sp. zn. 2 To/127/2012 z 8. novembra 2012.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu (ale aj
iného orgánu verejnej moci) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje
možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo
potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
1. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu
pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu
krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/158/2010 a právoplatným uznesením krajského súdu
sp. zn. 2 To/158/2010 z 26. septembra 2011
Ústavný súd z podania a k nemu pripojených príloh zistil, že 4. mája 2010 okresný
súd predložil krajskému súdu odvolanie obžalovaného I. Š. a odvolanie prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„prokurátor“), proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009,
ktorým bol obžalovaný I. Š. v prípade skutku 2 obžaloby Krajskej prokuratúry v B. sp. zn.
Kv 42/07 zo 4. januára 2008 uznaný vinným z trestného činu vydierania. V prípade skutku 1
obžaloby, ktorý bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, bol
oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Odvolanie sťažovateľky, ktorá si svoje právo na náhradu škody uplatnila
v adhéznom konaní (v prípade skutku 1 obžaloby kvalifikovaného ako obzvlášť závažný
zločin úkladnej vraždy) a mala v konaní postavenie poškodenej, krajskému súdu postúpené
nebolo. (V ďalšom bolo zistené, že sa tak stalo z dôvodu administratívnej chyby okresného
súdu.)
O odvolaní obžalovaného a prokurátora rozhodoval krajský súd 26. novembra 2011
uznesením sp. zn. 2 To/158/2010 (ďalej aj „namietané konanie“) tak, že zrušil rozsudok
okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
V závere odôvodnenia krajský súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania nemožno
dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný P. usmrtil poškodeného J. K. na
objednávku a teda jednal s vopred uváženou pohnútkou. Z výpovedí Č. a R. vyplynulo, že do
domu išli za účelom zastrašenia poškodeného a za pomoci násilia získania určitých
dokladov, eventuálnej odcudzenia ďalších predmetov. Č. a R. pritom spoločne uvádzali, že
keď sa pýtali, čo sa vlastne udialo v obývačke a na zvuk, ktorý odtiaľ vychádzal, obž. P.
povedal, že poškodený ho naštval. Možno potom ustáliť, že jeho ďalšie konanie, keď odišiel
do odstaveného motorového vozidla a následne si doniesol zbraň s tlmičom, s ktorou
usmrtil poškodeného, bolo jeho reakciou na vzniknutú situáciu a nenasvedčuje na vopred
uváženú pohnútku usmrtiť poškodeného. Aj napriek týmto zisteným skutočnostiam bude
musieť prvostupňový súd opätovne vykonať všetky dostupné dôkazy aj dôkazy, navrhované
prokurátorom vo svojom odvolaní a po následnom dôslednom hodnotení týchto dôkazov
bude môcť zaujať správny právny názor, ktorý bude potrebné dôsledne vo svojom
rozhodnutí odôvodniť.“.
Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkinou námietkou porušenia jej ústavných práv
postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To/158/2010 z 26. septembra 2011
pripomína, že v rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho
konania je jednou zo strán obžalovaný so svojím právom na spravodlivé preskúmanie
a rozhodnutie o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá
uplatňuje trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. V uvedenom základnom
trestnoprocesnom vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený
právo aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany
oprávnenej uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže
disponovať základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy garantujúcim kvalitu súdneho
konania, teda spravodlivý proces (mutatis mutandis III. ÚS 100/2010).
K tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní
právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv.
adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v tom konaní,
v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným
činom, sú mu garantované jeho základné práva.
Uvedené však platí len za situácie, že trestné konanie bolo skončené vynesením
odsudzujúceho rozsudku. Vyplýva to aj z dikcie ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného
poriadku, podľa ktorého poškodený má proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, a je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. To ale nie je sťažovateľkin
prípad, pretože obžalovaný bol zo skutku, v rámci ktorého si sťažovateľka uplatnila nárok
na náhradu škody, oslobodený.
V namietanom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 2 To/158/2010
o nároku sťažovateľky na náhradu škody nebolo nerozhodované. V tomto konaní
sťažovateľka nielen z právnych, ale ani z formálnych dôvodov nemôže požívať ochranu
základných práv a slobôd zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.
Garancie poskytované citovanými článkami ústavy sú v trestnom konaní vo vzťahu
k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody) limitované a sú poskytované len
pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu škody spôsobenej
trestným činom (pozri tiež Repík B. Europská úmluva o lidských právech a trestní právo.
Vydavateľstvo Orac, 2002, s. 99).
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá v namietanom konaní
nie je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide
o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavnú sťažnosť v tejto časti je možné odmietnuť aj pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom
orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Rozhodnutie krajského súdu v namietanom konaní nemôže byť predmetom kritiky
ústavného súdu, pretože pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky správne aplikoval
príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3,
podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom, sťažovateľku správne v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1
Trestného poriadku považoval za neoprávnenú osobu na podanie odvolania proti rozsudku
okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009.
Závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, nie sú zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, preto o sťažnosti sťažovateľky nie je možné rozhodnúť
inak, ako ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.
2. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu
pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti
rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu
2To pod sp. zn. 2 To/127/2012 a právoplatným uznesením krajského súdu
sp. zn. 2 To/127/2012 z 8. novembra 2012
Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené sťažovateľkino odvolanie proti
rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008, ktorým bol obžalovaný I. Š. uznaný vinným
z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a ktorým bol
oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1. ods. 2 písm. f ) Trestného zákona účastníctvom formou
objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a ktorým ju okresný súd
podľa § 288 ods. 3) Trestného poriadku odkázal s jej nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 To/127/2012.
Krajský súd o sťažovateľkinom odvolaní z 10. decembra 2009, ktorým namietala
nesprávnosť výroku o náhrade škody, rozhodol uznesením sp. zn. 2 To/127/2012
z 8. novembra 2012 (sťažovateľkinmu právnemu zástupcovi bolo doručené 4. januára 2013)
tak, že ho zamietol.
V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:
„Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody
v prípade skutku 1/ obžaloby, kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21
ods. 1 písm. c/ Tr. zák. V prípade tohto skutku bol obžalovaný v zmysle § 285 písm. c/ Tr.
por. oslobodený spod obžaloby a okresný súd poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Podľa § 288 ods. 3/ Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného poškodený má právo sa odvolať len v rozsahu
vymedzenom v ust. § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Výrok o náhrade škody má však oporu
vo výroku o vine, pričom v prípade oslobodzujúceho rozsudku súd poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3/ Tr. por. obligatórne odkáže na občianske
súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Tieto ustanovenia je
preto potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a pripustiť odvolanie poškodeného len
v tom prípade, keby bolo v odsudzujúcom rozsudku nesprávne rozhodnuté o jeho nárokoch.
Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku však smeruje svojou povahou
proti výroku o vine, ak teda podá poškodený odvolanie proti tomuto výroku, ide o odvolanie
podané neoprávnenou osobu.
V tomto prípade je teda zrejmé, že poškodená vo svojom odvolaní namietala výrok,
ktorým bola odkázaná na občianske súdne konanie, pričom požiadala, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku obžalovanému uložil povinnosť túto škodu nahradiť, ide teda
o odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poškodená tiež nemá právo odvolať sa v
prípade skutku 2/ obžaloby, keďže tu si neuplatnila nárok na náhradu škody.
Podľa § 316 ods. 1/ Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo
znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným
ustanovením § 316 ods. 1/ Tr. por. zamietol odvolanie poškodenej ako podané
neoprávnenou osobou.“
Sťažovateľka namieta, že o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu
z 26. novembra 2009 „konal a rozhodoval ten istý senát Krajského súdu Banská Bystrica
2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní obžalovaného a prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008“.
Podľa sťažovateľky vec „nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia
určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci
pod č. k. 2To/158/10 a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/127/12“.
Tak ako v odôvodnení v bode 1 aj v tomto prípade ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu
škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou len v tzv. adhéznom konaní, v ktorom
sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom
a v rámci ktorého sú mu garantované jeho základné práva, a teda garancie poskytované
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy sú v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému
limitované a sú poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku
na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Ústavný súd preto aj v tomto prípade dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júna 2013