Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. S., P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. spol.

s r. o., B., v mene ktorej koná JUDr. R. K., advokát a konateľ, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

ods. 1 „postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri

pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.

a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci

obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej Mgr. M. S. proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského

súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. a právoplatným uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn. “ a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2013 faxom a 4. marca 2013 poštou doručená sťažnosť Mgr. M. S. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“)

a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v „postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na

rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica

2To pod spis. zn. a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej

Mgr. M. S. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.

a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn.

“.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 11. decembra 2009 podala ako

poškodená na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) odvolanie proti

rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej

pod sp. zn. pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Ďalej uviedla: „Ako poškodená v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvého stupňa pod spis. zn. a na

Krajskom súde Banská Bystrica ako súde odvolacom pod spis. zn. , v rámci

ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 spis. zn. , som na základe nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že

trestná vec obžalovaného I. Š. nebola na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného

sudu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. pridelená senátu Krajského

súdu Banská Bystrica 2To náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR a v súlade

so a s vyhláškou č. a s rozvrhom práce Krajského

súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).

Dňa 04. 05. 2010... bolo Krajskému súdu Banská Bystrica predložené na rozhodnutie

jednak odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. , a jednak sťažnosť obžalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. .

Na Krajskom súde Banská Bystrica došlo najskôr k prideleniu trestnej veci

obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. senátu Krajského súdu

Banská Bystrica 2To pod spis. zn. náhodným výberom, a až následne

k prideleniu trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. bez

náhodného výberu na základe lustrácie predchádzajúceho spisu ...“

Sťažovateľka je toho názoru, že

«a) trestná vec obžalovaného I. Š. pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica

2To pod spis. zn. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. bola zapísaná do

nesprávneho súdneho registra odvolacej agendy trestných vecí, nakoľko mala byť zapísaná

do súdneho registra „Tos“ podľa vyhlášky č. Príloha 1, časť III SÚDNE

REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 4., a nie do súdneho registra „To“

podľa vyhlášky č. , Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ

AGENDY, písm. D., bod 1.;

b ) trestná vec obžalovaného I. Š. nebola pridelená senátu Krajského súdu Banská

Bystrica 2To pod spis. zn. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

náhodným výberom, hoci zo , z vyhlášky č. 543/2005

Z. z. a ani z rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ)

nevyplýva žiadna výnimka z jej pridelenia náhodným výberom, nakoľko ustanovenie

rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ), časť II.

VÝKON SÚDNICTVA, bod 3. Pravidlá prideľovania jednotlivých vecí senátom a sudcom

trestnoprávneho kolégia na rok 2010, bod 3.2 Pravidlá prideľovania a výnimky, bod 3.2.2,

písm. j) sa na tento prípad nevzťahuje a výnimku v tomto ustanovení uvedenú nemožno

rozširovať na iné ako v ňom výslovne uvedené prípady.

.... senát Krajského súdu Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec

obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. , nie je podľa

môjho názoru zákonným senátom, resp. sudcovia, ktorí sú členmi senátu Krajského súdu

Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie

o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. , nie sú zákonnými sudcami na konanie

a rozhodovanie v trestnej veci obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. ,

nakoľko im trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. nebola

pridelená na konanie a rozhodovanie náhodným výberom v súlade so

Z. z. a s vyhláškou č. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na

rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).

Na základe vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov

a rozvrhu práce som toho názoru, že trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 spis. zn. nebola pridelená odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1

, a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení

podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci.

Skutočnosť, že predmetná trestná vec nebola pridelená konajúcemu senátu

odvolacieho súdu náhodným výberom podľa , a teda že

tento konajúci odvolací senát je nezákonným senátom, som namietala prostredníctvom

môjho splnomocnenca na verejnom zasadnutí konanom na Krajskom súde v Banskej

Bystrici dňa 26. 09. 2011 pod spis. zn. . Napriek tomu konajúci odvolací senát,

ktorý je podľa môjho názoru nezákonným senátom, v predmetnej trestnej veci rozhodol

uznesením zo dňa 26. 09. 2011 spis, zn. , ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2011 sp. zn. a vec vrátil Okresnému súdu Banská

Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...

V nadväznosti na... uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

25. 04. 2012 spis. zn. -13 som zistila, že v žurnalizovanej časti spisu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. sa nenachádza žurnalizované moje

odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská

Bystrica dňa 11. 12. 2009, ale že sa nachádza v nežurnalizovanej časti spisu v troch

originálnych vyhotoveniach opatrených podacou pečiatkou Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 11. 12. 2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda vyšlo najavo, že Krajský súd v Banskej

Bystrici moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného

súdu Banská Bystrica dňa 11. 12. 2009, neprejednal a ani o ňom nerozhodol.

Na základe vyššie uvedených skutočností som teda požiadala Okresný súd Banská

Bystrica o predloženie spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu, aby

moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská

Bystrica dňa 11. 12. 2009, prejednal a o ňom rozhodol, čo Okresný súd Banská Bystrica aj

urobil.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti bolo môjmu splnomocnencovi v trestnej

veci obžalovaného I. Š. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. dňa

04. 01. 2013 doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012

č. k. , ktorým Krásky súd v Banskej Bystrici moje odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. zamietol podľa § 316

ods. 1 ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vtedy som sa

súčasne dozvedela aj to, že o mojom odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod

č. k. pre nesprávnosť výroku o náhrade škody konal a rozhodoval ten istý senát

Krajského súdu Banská Bystrica 2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

26. 09. 2011 spis. zn. , ktorému trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. , a rovnako tak ani o mojom odvolaní ako poškodenej proti tomu

istému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s ,

a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na

konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci pod č. k.

a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. ...

Naďalej som teda presvedčená, že vyššie uvedeným postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.

a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa spis. zn.

došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

garantovaného v článku 46 ods. 1 , a základného práva na

zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 .

Taktiež som presvedčená, že rovnako vyššie uvedeným postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o mojom

odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.

a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

8. 11. 2012 spis. zn. došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu, garantovaného v článku 46 ods. 1 ,

a základného práva na zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1

Slovenskej republiky.

Navyše, na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11.

2012 spis. zn. vyšla vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -13 najavo nová skutočnosť

spočívajúca v právoplatnom a záväznom rozhodnutí o tom, že nie som oprávnenou osobou

na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009

č. k. , t. j. že dôvod odmietnutia mojej sťažnosti zo dňa 28. 11. 2011 Ústavným

súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -13 pre

neprípustnosť nebol daný.

Rovnako, na základe zistenia jednak nesprávneho administratívneho postupu

Okresného súdu Banská Bystrica a jednak podania informácie pre Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorá nezodpovedala skutkovému stavu, vyšla vo vzťahu k uzneseniu Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -13 najavo ďalšia

nová skutočnosť spočívajúca v zistení, že som v skutočnosti odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. podala, a že Okresný

súd Banská Bystrica o tom informoval Ústavný súd Slovenskej republiky nesprávne, t. j. že

dôvod odmietnutia mojej sťažnosti zo dňa 28. 11. 2011 Ústavným súdom Slovenskej

republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -13 pre neprípustnosť

nebol daný ani v prípade, ak by som bola oprávnenou osobou na jeho podanie...».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, garantované

v článku 46 ods. 1 , a základné právo sťažovateľky na

zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 , postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej vecí obžalovaného I. Š.

na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská

Bystrica 2To pod spis. zn. a právoplatným uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. , porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, garantované

v článku 46 ods. 1 , a základné právo sťažovateľky na

zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 , postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na

rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn.

a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

08. 11. 2012 spis. zn. , porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 26. septembra 2011 spis. zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 08. novembra 2012 spis. zn. zrušuje a vec vracia Krajskému

súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Banskej Bystrici

prideliť trestnú vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného,

prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica náhodným

výberom podľa v znení neskorších predpisov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a základného práva na zákonného sudcu

zaručeného v postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To pod sp. zn. a právoplatným

uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. septembra 2011, ako aj postupom

krajského súdu pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní

poškodenej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009 senátu

krajského súdu 2To pod sp. zn. a právoplatným uznesením krajského súdu

sp. zn. z 8. novembra 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu (ale aj

iného orgánu verejnej moci) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje

možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo

potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto

sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (, , ).

1. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu

pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

a prokurátora proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009 senátu

krajského súdu 2To pod sp. zn. a právoplatným uznesením krajského súdu

sp. zn. z 26. septembra 2011

Ústavný súd z podania a k nemu pripojených príloh zistil, že 4. mája 2010 okresný

súd predložil krajskému súdu odvolanie obžalovaného I. Š. a odvolanie prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„prokurátor“), proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009,

ktorým bol obžalovaný I. Š. v prípade skutku 2 obžaloby Krajskej prokuratúry v B. sp. zn.

Kv 42/07 zo 4. januára 2008 uznaný vinným z trestného činu vydierania. V prípade skutku 1

obžaloby, ktorý bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, bol

oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Odvolanie sťažovateľky, ktorá si svoje právo na náhradu škody uplatnila

v adhéznom konaní (v prípade skutku 1 obžaloby kvalifikovaného ako obzvlášť závažný

zločin úkladnej vraždy) a mala v konaní postavenie poškodenej, krajskému súdu postúpené

nebolo. (V ďalšom bolo zistené, že sa tak stalo z dôvodu administratívnej chyby okresného

súdu.)

O odvolaní obžalovaného a prokurátora rozhodoval krajský súd 26. novembra 2011

uznesením sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“) tak, že zrušil rozsudok

okresného súdu sp. zn. a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

V závere odôvodnenia krajský súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania nemožno

dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný P. usmrtil poškodeného J. K. na

objednávku a teda jednal s vopred uváženou pohnútkou. Z výpovedí Č. a R. vyplynulo, že do

domu išli za účelom zastrašenia poškodeného a za pomoci násilia získania určitých

dokladov, eventuálnej odcudzenia ďalších predmetov. Č. a R. pritom spoločne uvádzali, že

keď sa pýtali, čo sa vlastne udialo v obývačke a na zvuk, ktorý odtiaľ vychádzal, obž. P.

povedal, že poškodený ho naštval. Možno potom ustáliť, že jeho ďalšie konanie, keď odišiel

do odstaveného motorového vozidla a následne si doniesol zbraň s tlmičom, s ktorou

usmrtil poškodeného, bolo jeho reakciou na vzniknutú situáciu a nenasvedčuje na vopred

uváženú pohnútku usmrtiť poškodeného. Aj napriek týmto zisteným skutočnostiam bude

musieť prvostupňový súd opätovne vykonať všetky dostupné dôkazy aj dôkazy, navrhované

prokurátorom vo svojom odvolaní a po následnom dôslednom hodnotení týchto dôkazov

bude môcť zaujať správny právny názor, ktorý bude potrebné dôsledne vo svojom

rozhodnutí odôvodniť.“.

Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkinou námietkou porušenia jej ústavných práv

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. septembra 2011

pripomína, že v rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho

konania je jednou zo strán obžalovaný so svojím právom na spravodlivé preskúmanie

a rozhodnutie o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá

uplatňuje trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. V uvedenom základnom

trestnoprocesnom vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený

právo aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany

oprávnenej uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže

disponovať základným právom podľa garantujúcim kvalitu súdneho

konania, teda spravodlivý proces (mutatis mutandis ).

K tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1

a ústavný súd pripomína, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní

právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv.

adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v tom konaní,

v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným

činom, sú mu garantované jeho základné práva.

Uvedené však platí len za situácie, že trestné konanie bolo skončené vynesením

odsudzujúceho rozsudku. Vyplýva to aj z dikcie ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného

poriadku, podľa ktorého poškodený má proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, a je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. To ale nie je sťažovateľkin

prípad, pretože obžalovaný bol zo skutku, v rámci ktorého si sťažovateľka uplatnila nárok

na náhradu škody, oslobodený.

V namietanom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

o nároku sťažovateľky na náhradu škody nebolo nerozhodované. V tomto konaní

sťažovateľka nielen z právnych, ale ani z formálnych dôvodov nemôže požívať ochranu

základných práv a slobôd zaručených v a .

Garancie poskytované citovanými článkami sú v trestnom konaní vo vzťahu

k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody) limitované a sú poskytované len

pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu škody spôsobenej

trestným činom (pozri tiež Repík B. Europská úmluva o lidských právech a trestní právo.

Vydavateľstvo Orac, 2002, s. 99).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá v namietanom konaní

nie je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide

o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa .

Ústavnú sťažnosť v tejto časti je možné odmietnuť aj pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Rozhodnutie krajského súdu v namietanom konaní nemôže byť predmetom kritiky

ústavného súdu, pretože pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky správne aplikoval

príslušné ustanovenia , keď s poukazom na ustanovenie ,

podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho

nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom, sťažovateľku správne v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1

považoval za neoprávnenú osobu na podanie odvolania proti rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009.

Závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, nie sú zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, preto o sťažnosti sťažovateľky nie je možné rozhodnúť

inak, ako ju podľa odmietnuť.

2. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu

pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu

2To pod sp. zn. a právoplatným uznesením krajského súdu

sp. zn. z 8. novembra 2012

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené sťažovateľkino odvolanie proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. , ktorým bol obžalovaný I. Š. uznaný vinným

z trestného činu vydierania podľa a v štádiu

pokusu podľa účinného do 1. januára 2006 a ktorým bol

oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej

vraždy podľa . ods. 2 písm. f ) účastníctvom formou

objednávateľstva podľa a ktorým ju okresný súd

podľa ) odkázal s jej nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Krajský súd o sťažovateľkinom odvolaní z 10. decembra 2009, ktorým namietala

nesprávnosť výroku o náhrade škody, rozhodol uznesením sp. zn.

z 8. novembra 2012 (sťažovateľkinmu právnemu zástupcovi bolo doručené 4. januára 2013)

tak, že ho zamietol.

V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:

„Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody

v prípade skutku 1/ obžaloby, kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21

ods. 1 písm. c/ Tr. zák. V prípade tohto skutku bol obžalovaný v zmysle § 285 písm. c/ Tr.

por. oslobodený spod obžaloby a okresný súd poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže

odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa / ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne

na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného poškodený má právo sa odvolať len v rozsahu

vymedzenom v ust. Výrok o náhrade škody má však oporu

vo výroku o vine, pričom v prípade oslobodzujúceho rozsudku súd poškodeného s jeho

nárokom na náhradu škody podľa / obligatórne odkáže na občianske

súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Tieto ustanovenia je

preto potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a pripustiť odvolanie poškodeného len

v tom prípade, keby bolo v odsudzujúcom rozsudku nesprávne rozhodnuté o jeho nárokoch.

Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku však smeruje svojou povahou

proti výroku o vine, ak teda podá poškodený odvolanie proti tomuto výroku, ide o odvolanie

podané neoprávnenou osobu.

V tomto prípade je teda zrejmé, že poškodená vo svojom odvolaní namietala výrok,

ktorým bola odkázaná na občianske súdne konanie, pričom požiadala, aby súd

v odsudzujúcom rozsudku obžalovanému uložil povinnosť túto škodu nahradiť, ide teda

o odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poškodená tiež nemá právo odvolať sa v

prípade skutku 2/ obžaloby, keďže tu si neuplatnila nárok na náhradu škody.

Podľa / odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané

oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo

znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným

ustanovením / zamietol odvolanie poškodenej ako podané

neoprávnenou osobou.“

Sťažovateľka namieta, že o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu

z 26. novembra 2009 „konal a rozhodoval ten istý senát Krajského súdu Banská Bystrica

2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní obžalovaného a prokurátora

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. “.

Podľa sťažovateľky vec „nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s § 51

ods. 1 a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia

určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci

pod č. k. a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. “.

Tak ako v odôvodnení v bode 1 aj v tomto prípade ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu

škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou len v tzv. adhéznom konaní, v ktorom

sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom

a v rámci ktorého sú mu garantované jeho základné práva, a teda garancie poskytované

a sú v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému

limitované a sú poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku

na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Ústavný súd preto aj v tomto prípade dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013