Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 592/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., zastúpeného

advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3,

Bardejov, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 v spojení s právami podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4

C 1676/98 zo 7. januára 2004 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. apríla 2014

doručené podanie I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Pochom, označené ako „Návrh na konanie o ústavnej sťažnosti“.

Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 (ďalej len „“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a v spojení s právami podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 7. januára 2004 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2014 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Po roku 1991 som začal viesť súdne spory o moje pracovnoprávne náležitosti

a medzi početnými je aj tento pre mňa životne dôležitý, ktorý vychádza z pov. rozsudku

Okr. súdu v Bardejove pod č. k. . Tento prvostupňový bardejovský súd mi však

svojím rozsudkom -111, zo dňa 8.X.10 moju žalobu z 26.XI.1998 zamietol a túto

skutočnosť potvrdil svojím konečným rozsudkom pod č. k. -139, zo dňa

28.IV.2011 aj Krajský súd v Prešove. Tieto rozsudky všeobecných súdov nadobudli

právoplatnosť dňom 27.V.2011. Takto mi zostalo iba dovolanie, ktoré som napísal

a bardejovskému súdu doručil dňa . Nakoniec neuspel som ani pred Najvyšším

súdom SR, ktorý svojím definitívnym uznesením sp. zn. , zo dňa 20.II.14, aj

za cenu jeho veľkej kompromitácie toto dovolacie konanie zastavil...

Vzhľadom k tomu, že v tomto období som mal veľký nával práce so svojimi početnými

kauzami pred súdmi a tomuto sporu som pripísoval vždy značný význam, na čo sa pozerám

aj dodnes takto, svojho času, ešte okolo r. 2000, požiadal som tunajší okresný súd /čo som

robiť ani nemusel - pozn. lebo aj bez toho by sa muselo v súdnom spore pokračovať/

o oslobodenie ma od súdnych poplatkov, ktorému bolo vyhovené právoplatným uznesením

tohto súdu ...-11, zo dňa 11.II.2000. A takto na tomto právnom základe mi tento súd svojím

uznesením ...-66 zo 7.I.2004 právoplatne ustanovil pre celé toto súdne konanie, teda aj

pre dovolanie advokátku pani J. M. na moje právne zastupovanie aj pred najvyšším súdom !

No, najvyšší súd však toto vôbec nebral povrchnou prácou na zreteľ, čím sa aspoň v mojich

očiach úplne diskreditoval! Lebo viem si dobre predstaviť, že ako „tvrdo a húževnate“

pracovali všetci traja sudcovia NS na tejto mojej kauze, keď ani jeden z nich na túto

jednoduchú, ale rozhodujúcu vec neprišiel...»

Sťažovateľ navrhuje, aby o jeho sťažnosti ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... 1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ust. čl. 46/1 a 48/2

v spojení s čl.6/1 a 13 Dohovoru o ich ochrane, boli postupom Najvyššieho súdu SR

v dovolacom konaní a kauze vedenej na Okresnom sude v Bardejove pod č. k. -

jeho konečným uznesením sp. zn. z 20.II.14, porušené.

2. Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.II.2014 a

3. Prikazuje Najvyššiemu súdu SR nanovo v tejto veci konať a len zákonne, ústavne

a spravodlivo o nej rozhodnúť.

4. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 10 tis. EUR

/slovom desaťtisíceur/, ktoré je mu NS SR povinný zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

5. Ukladá NS-SR v Bratislave uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to

v lehote 15-tich dní od nadobudnutia tohto ústavného nálezu...“

Pretože sťažnosť neobsahovala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa listom

z 29. apríla 2014 na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Zároveň bol právny zástupca sťažovateľa upozornený na to, že ak nedostatky podania

v určenej lehote neodstráni, ústavný súd môže sťažnosť jeho mandanta pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť podľa .

Právny zástupca sťažovateľa výzvu prevzal 6. mája 2014, v určenej lehote však na ňu

nereagoval. Reagoval na ňu však sťažovateľ svojím podaním doručeným ústavnému súdu

16. mája 2014, v ktorom uvádza:

„Táto kauza trvala viac ako 15 rokov, no napriek tomu, že sa zaraďuje medzi spory

dôležitého významu s ich prednostným vybavením, nestalo sa tak. Bola vyvolaná

predchádzajúcim súdnym konaním pod č. k. , ktoré sú s krajským rozsudkom

-223 zo 6.3.1996 jednoznačne neodškriepiteľným justičným omylom, preto

i tieto rozsudky je treba hoci aj v rámci tejto ústavnej sťažnosti zrušiť a len potom je možno

vo veci samej spravodlivo, zákonne i ústavne rozhodnúť a tak napraviť veľké krivdy na mne

spáchané aj po stránke hmotnoprávnej, jednak za ušlé mi zákonom garantované finančné

náležitosti, ale aj nemajetkovej ujmy, ktoré požívajú právnu ochranu, hlavne podľa

, ale aj zákona o štátnej službe, ďalej vyplývajúce z kolektívnych zmlúv ap...

A tým je oproti samotnej sťažnosti z 10. 4. 14 povedané predovšetkým to, čo tam chýba, že

v merite tohto súdneho konania mi ide predovšetkým o náhradu škody značného rozsahu,

ktorú si chcem uplatniť následne u všeobecných súdov...“

Z obsahu podania sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ neodstránil nedostatky

sťažnosti spočívajúce v absencii všetkých zákonom predpísaných náležitostí.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s právami podľa a dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie

(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s právami podľa a dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že najvyšší súd napadnutým

uznesením zastavil konanie o dovolaní sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 28. apríla 2011. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia uviedol:

«Okresný súd Bardejov rozsudkom z 8. októbra 2010 č. k. -111

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady mzdy a iných finančných nárokov

od 1. januára 1992 až do doby, kým mu žalovaný neumožní riadne pokračovať v práci;

žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny ( ) a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že

rozsudky súdov oboch stupňov „sú výsmechom demokracie a právneho štátu a excesom,

ktorý je jasným porušením Dohovoru pre svojvôľu a viacnásobné porušenie - flagrantné

našej zákonnosti a ústavnosti“. Žiadal, aby dovolací súd oba rozsudky súdov nižších

stupňov zrušil.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal, či

sú splnené podmienky, za ktorých môže konať.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci ( ). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,

ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok

podmienky konania odstrániť, konanie zastaví ( ).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta druhá ). Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho

konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. Ak táto

podmienka zostane nesplnená, dovolací súd konanie zastaví.

Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby

bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto

možnosti súd účastníka poučí ( ).

Okresný súd Bardejov uznesením z 15. decembra 2011 č. k. -158

vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní, okrem iného, založil do spisu plnú moc udelenú

advokátovi za účelom jeho zastupovania v dovolacom konaní ( )

a zároveň žalobcu poučil podľa Žalobca na uvedenú výzvu reagoval tak, že

písomným podaním z 12. januára 2012... požiadal súd o ustanovenie advokáta na jeho

zastupovanie v dovolacom konaní. Po podaní tejto žiadosti žalobcu Okresný súd Bardejov

uznesením z 30. septembra 2013 č. k. -174 odkázal žalobcu so žiadosťou

o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) a uložil mu, aby

v lehote 10 dní súdu oznámil, či požiadal Centrum o poskytnutie právnej pomoci. Žalobca

ale túto výzvu súdu nerešpektoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie

o dovolaní, sa 4. februára 2014 obrátil na Centrum so žiadosťou o oznámenie, či žalobca

požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Centrum listom

zo 6. februára 2014 oznámilo, že žalobca nepodal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci

a o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní o dovolaní, ktoré podal proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2011 sp. zn. .

V danom prípade dovolateľ napriek výzvam a poučeniam nezaložil do spisu plnú moc

udelenú advokátovi na jej zastupovanie v dovolacom konaní ani nepožiadal Centrum

o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. V dôsledku toho zostal

nedostatok vyššie uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta

druhá ) neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolacie konanie

zastavil ( v spojení s a ).»

Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v napadnutom

uznesení ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia

(ďalej aj „OSP“) a na tomto základe konanie zastavil

v zmysle v spojení s a vzhľadom na nedostatok

právneho zastúpenia sťažovateľa ako dovolateľa. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

v namietanom konaní nemôže byť predmetom kritiky ústavného súdu, pretože najvyšší súd

pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa správne aplikoval príslušné ustanovenia

(obdobne ), teda ho nemožno považovať

za arbitrárne ani za zjavne neodôvodnené.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi

napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom sťažovateľom označených práv podľa

a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd

po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru

o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

3. K nesplneniu zákonom predpísaných náležitostí

Z časti I tohto uznesenia vyplýva, že sťažnosť v predloženom znení neobsahovala

všetky náležitosti predpísané , pričom tieto nedostatky

sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, neodstránili ani v lehote určenej ústavným súdom

po jeho predchádzajúcej výzve.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014