Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 100/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., B., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn.

z 26. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. novembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 26. septembra 2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Ako poškodená v trestnej veci obžalovaného I.

Š. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvého stupňa pod spis. zn. 1

a na Krajskom súde Banská Bystrica ako súde odvolacom pod spis. zn.

, v rámci ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. , som na základe nahliadnutia do

súdneho spisu zistila, že trestná vec obžalovaného I. Š. nebola na rozhodnutie o odvolaní

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR a v súlade so a s vyhláškou č.

a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6

(Spr. 460/10-UZ).

Dňa 04. 05. 2010 bola Krajskému súdu Banská Bystrica doručená predkladacia

správa Okresného súdu Banská Bystrica adresovaná Krajskému súdu Banská Bystrica

spisová značka spolu so súdnym spisom a pripojenými vyšetrovacími spismi,

ktorým bolo Krajskému súdu Banská Bystrica predložené na rozhodnutie jednak odvolanie

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. , a jednak sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. .

Na Krajskom súde Banská Bystrica došlo najskôr k prideleniu trestnej veci

obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. senátu Krajského súdu

Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. náhodným výberom, a až následne

k prideleniu trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

1 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. bez

náhodného výberu na základe lustrácie predchádzajúceho spisu .“

3. Sťažovateľka ďalej uviedla: «som toho názoru, že:

a) trestná vec obžalovaného I. Š. pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica

2 To pod spis. zn. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.04.2010 spis. zn. bola zapísaná do

nesprávneho súdneho registra odvolacej agendy trestných vecí, nakoľko mala byť zapísaná

do súdneho registra „Tos“ podľa vyhlášky č. , Príloha 1, časť III SÚDNE

REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 4., a nie do súdneho registra „To“

podľa vyhlášky č. , Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ

AGENDY, písm. D., bod 1.;

b) trestná vec obžalovaného I. Š. nebola pridelená senátu Krajského súdu Banská

Bystrica 2 To pod spis. zn. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.11.2009 spis. zn.

1 náhodným výberom, hoci zo , z vyhlášky

č. a ani z rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010

(Spr. 460/10-ÚZ) nevyplýva žiadna výnimka z jej pridelenia náhodným výberom, nakoľko

ustanovenie rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ),

časť II. VÝKON SÚDNICTVA, bod 3. Pravidlá prideľovania jednotlivých vecí senátom

a sudcom trestnoprávneho kolégia na rok 2010, bod 3.2 Pravidlá prideľovania a výnimky,

bod 3.2.2, písm. j) sa na tento prípad nevzťahuje a výnimku v tomto ustanovení uvedenú

nemožno rozširovať na iné ako v ňom výslovne uvedené prípady.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že senát Krajského súdu Banská Bystrica 2 To, ktorému

bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1

, nie je podľa môjho názoru zákonným senátom, resp. sudcovia, ktorí sú členmi

senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To, ktorému bola pridelená trestná vec

obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. , nie sú zákonnými

sudcami na konanie a rozhodovanie v trestnej veci obžalovaného I. Š. o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11.

2009 spis. zn. , nakoľko im trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní

obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

26. 11. 2009 spis. zn. nebola pridelená na konanie a rozhodovanie náhodným

výberom v súlade so s vyhláškou č. a s rozvrhom

práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-

ÚZ).

Na základe vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a

rozvrhu práce som toho názoru, že trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného

a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

nebola pridelená odvolaciemu senátu v súlade s

Z. z., a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce

na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci.

Skutočnosť, že predmetná trestná vec nebola pridelená konajúcemu senátu

odvolacieho súdu náhodným výberom podľa , a teda že

tento konajúci odvolací senát je nezákonným senátom, som namietala prostredníctvom

môjho splnomocnenca na verejnom zasadnutí konanom na Krajskom súde v Banskej

Bystrici dňa 26. 09. 2011 pod spis. zn. . Napriek tomu konajúci odvolací senát,

ktorý je podľa môjho názoru nezákonným senátom, v predmetnej trestnej veci rozhodol

uznesením zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. , ktorým zrušil rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2011 sp. zn. a vec vrátil Okresnému súdu

Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vyššie uvedeným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej

veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. senátu

Krajského súdu Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. a právoplatným

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn.

došlo podľa môjho názoru k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

garantovaného v článku 46 ods. 1 , a základného práva na

zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 .»

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, garantované

v článku 46 ods. 1 , a základné právo sťažovateľky na

zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 , postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na

rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. senátu Krajského súdu Banská Bystrica

2 To pod spis. zn. a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. , porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 26. septembra 2011 spis. zn. zrušuje a vec vracia Krajskému súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Banskej Bystrici

prideliť trestnú vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn.

1 senátu Krajského súdu Banská Bystrica náhodným výberom podľa § 51 ods. 1

v znení neskorších predpisov.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

8. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

(poškodenej v trestnom konaní) na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a základného práva na zákonného sudcu podľa postupom krajského

súdu a jeho uznesením sp. zn. z 26. septembra 2011 v rámci rozhodovania

o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. novembra 2009. Sťažovateľka tvrdí, že

súvisiaca trestná vec vedená na krajskom súde pod sp. zn. bola v rozpore

s právnou úpravou zapísaná do nesprávneho súdneho registra krajského súdu, a tiež tvrdí, že

následne bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie inak ako náhodným

výberom taktiež senátu 2 To a bola jej pridelená sp. zn. . Napadnutým

uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. septembra 2011 krajský súd rozhodol

o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009 a o vrátení veci

okresnému súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné považovať za

neprípustnú.

15. V trestnom konaní, v rámci ktorého sťažovateľka napáda postup krajského súdu

a jeho uznesenie sp. zn. z 26. septembra 2011, má sťažovateľka postavenie

poškodenej. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009 bola

sťažovateľka podľa odkázaná so svojím nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 26. novembra 2009 nepodala odvolanie, k odvolaniam obžalovaného

a prokurátora sa písomne vyjadrila 19. apríla 2010, pričom vyjadrenie sa netýkalo výroku

okresného súdu, ktorým bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie, a námietky v súvislosti s týmto výrokom nie sú ani obsahom podanej sťažnosti

podľa .

16. Z princípu subsidiarity upraveného v vyplýva, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ,

). Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou

ústavného súdu, ten v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci.

17. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu nevyčerpala opravné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných

práv účinne poskytoval, a to možnosťou podať riadny opravný prostriedok – odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa.

18. Využitie opravných prostriedkov je nevyhnutným predpokladom daným § 53

na prijatie návrhu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie.

Vzhľadom na to, že tieto predpoklady neboli naplnené, ústavný súd odmietol sťažnosť

podľa pre jej neprípustnosť.

19. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012