Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 41/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti A. F..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom Mgr. M.

C., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť A. F. trovy

konania v sume 457,49 € (slovom štyristopäťdesiatsedem eur a štyridsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume

457,49 € (slovom štyristopäťdesiatsedem eur a štyridsaťdeväť centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 11. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Vo zvyšnej časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, bola sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnutá.

Zo sťažnosti vyplýva, že „3. 11. 2008 bola na sťažovateľa podaná na Okresnom

súde Piešťany obžaloba pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1. Tr. zák.“, pričom konanie je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,

pričom ku dňu podania jeho sťažnosti ústavnému súdu nebolo toto konanie právoplatne

skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

a napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 192/13 (doručeným ústavnému súdu 22. marca 2013), v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o obžalobu pre prečin krádeže

v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody.

Pôvodne v danej trestnej veci konal JUDr. O. K., ktorý bol k 1. 1. 2012 preložený

na iný súd, preto bola daná vec náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. B. J. Úkony

súdu prvého stupňa boli robené priebežne s ohľadom na viaceré dlhšie trvajúce

práceneschopnosti zákonného sudcu, ako aj s ohľadom na dlho trvajúcu práceneschopnosť

predsedu senátu na Krajskom súde v Trnave.

K rýchlosti konania neprispela ani skutočnosť, že obžalovaný vzniesol nedôvodnú

námietku zaujatosti voči sudcovi a že voči prvému rozsudku v danej veci podal

nejednoznačné odvolanie, ktoré nedoplnil ani obhajca obžalovaného. Súd musel opätovne

obhajcu žiadať o doplnenie odvolania, pričom zabezpečovanie doplnenia odvolania

obžalovaného taktiež predĺžilo priebeh konania.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania:

„- Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala na Okresný súd Piešťany

dňa 3. 11. 2008 obžalobu spolu s návrh na vzatie obžalovaného do väzby.

- Dňa 4. 11. 2008 vydal sudca pre prípravné konanie JUDr. O. K. trestný

rozkaz a zároveň rozhodol, že berie obžalovaného do väzby, ktorá mu začína

plynúť dňa 2. 11. 2008 o 8.55 hod. Proti uzneseniu o vzatí do väzby si

odsúdený podal sťažnosť a proti trestnému rozkazu zo dňa 4. 11. 2008 podal

odpor. Odvolací súd sťažnosť zamietol.

- Uznesením zo dňa 16. 12. 2008 súd žiadosť odsúdeného o prepustenie z väzby

zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú dňa

10. 2. 2009 Krajský súd v Trnave zamietol.

- Dňa 13. 2. 2009 vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom odsúdený

vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi. Sudca uznesením zo dňa

13. 2. 2009 rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnom

konaní. Krajský súd Trnava dňa 19. 3. 2009 rozhodol, že sa sťažnosť

odsúdeného proti uzneseniu zo dňa 13. 2. 2009 zamieta.

- Od dňa 16. 2. 2009 do 3. 3. 2009 bol zákonný sudca práceneschopný. Od dňa

23. do 28. marca 2009 bol zákonný sudca práceneschopný.

- Dňa 3. 4. 2009 súd rozhodol, že zamieta žiadosť obžalovaného o prepustenie

z väzby. Voči tomuto uzneseniu si odsúdený podal sťažnosť, ktorú dňa

16. 4. 2009 Krajský súd v Trnave zamietol.

- Dňa 24. 4. 2009 súd vykonal hlavné pojednávanie. Dňa 27. 4. 2009 súd

prepustil obžalovaného z väzby.

- Dňa 29. 5. 2009 súd vykonal hlavné pojednávame a vyhlásil rozsudok, voči

ktorému sa obžalovaný odvolal. Dňa 3. 9. 2009 bol spis predložený

Krajskému súdu Trnava.

- Dňa 19. 4. 2010 bol spis Krajským súdom Trnava vrátený na Okresný súd

Piešťany, nakoľko krajský súd mal pochybnosti o jednoznačnosti vyjadrenej

vôle obžalovaného s podaním odvolania. Okresný súd Piešťany obratom

dopytoval obžalovaného na jeho vôľu odvolať sa voči rozsudku.

- Dňa 10. 6. 2010 sa osobne dostavil do trestnej kancelárie obžalovaný a

potvrdil podanie odvolania, ktoré bližšie neodôvodnil. Dňa 30. 6. 2010 bolo

na Okresnom súde Piešťany obhajcovi obžalovaného JUDr. J. G. ústne

oznámené, že vo veci má doplniť písomné odôvodnenie odvolania, čo vzal na

vedomie. Obhajca v stanovenej lehote odvolanie bližšie neodôvodnil.

- Dňa 12. 7. 2010 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu Trnava

s vyjadrením obžalovaného, že podáva odvolanie čo do výroku o vine aj

treste, ktoré obžalovaný bližšie neodôvodnil.

- Dňa 1. 4. 2011 bol spis Krajským súdom Trnava vrátený na okresný súd s tým,

že obhajca obžalovaného je podľa povinný

zdôvodniť podané odvolanie a v prípade ak odvolanie nespĺňa podmienky

uvedené v , môže súd postupovať podľa

.

- Dňa 14. 4. 2011 doplnil odôvodnenie odvolania obžalovaný a dňa 27. 5. 2011

doplnil odvolanie obhajca obžalovaného.

- Od dňa 30. 5. 2011 do 13. 6. 2011 bol zákonný sudca uznaný PN.

- Dňa 24. 6. 2011 doručil poškodený M. N. vyjadrenie k odvolaniu

obžalovaného, ktoré bolo následne zasielané na vedomie obžalovanému,

obhajcovi a Okresnej prokuratúre Piešťany. Dňa 1. 8. 2011 bol spis s

doplnením odôvodnením odvolania a s vyjadrením poškodeného predložený

Krajskému súdu Trnava.

- Dňa 23. 8. 2011 Krajský súd Trnava zrušil prvostupňový rozsudok Okresného

súdu Piešťany a vrátil vec súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

- Na deň 16. 11. 2011 vytýčil súd hlavné pojednávanie, ktoré bolo zrušené pre

ospravedlnenie sa obhajcu obvineného.

- Od dňa 2. 11. 2011 do 28. 11. 2011 bol zákonný sudca práceneschopný.

- Dňa 21. 12. 2011 vykonal Okresný súd Piešťany hlavné pojednávanie a

vyhlásil rozsudok, proti ktorému sa odsúdený a okresný prokurátor odvolali.

- Dňa 10. 1. 2012 bola táto trestná vec pridelená náhodným výberom sudkyni

JUDr. B. J., nakoľko zákonný sudca JUDr. O. K. bol s účinnosťou od

1. 1. 2012 preložený na iný súd.

- Dňa 16. 1. 2012 bol spis predložený Krajskému súdu Trnava s odvolaním.

- V dôsledku dlhodobej práceneschopnosti predsedu senátu na krajskom súde /

5 mesiacov/ nebolo o odvolaní rozhodované. Dňa 28. 8. 2012 Krajský súd

Trnava zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dňa 28. 11. 2012

súd vykonal hlavné pojednávanie. Zistil, že je potrebné pripojiť spisový

materiál Okresného súdu Piešťany sp. zn. , kde nebolo doposiaľ

rozhodnuté a termín pojednávania bol určený na 5. 12. 2013. Z toho dôvodu

súd odročil hlavné pojednávanie na 20. 2. 2013.

- Dňa 20. 2. 2013 súd vykonal hlavné pojednávanie a vyhlásil rozsudok.

Následne súd doručoval rozsudok a 11. 3. 2013 bol spis predložený do

trestnej kancelárie na vypracovanie podkladacej správy a na predloženie

Krajskému súdu Trnava na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 13. 3. 2013 bol spis

zaslaný Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 11. júna 2013), v ktorom okrem iného uviedol:

„Vo vzťahu k vyjadreniu podpredsedníčky Okresného súdu Piešťany sp. zn.

Spr. 192/13 z 19. 03. 2013 sťažovateľ v krátkosti uvádza, že súdy sú povinné organizovať

svoju činnosť tak, aby spravodlivosť nebola vykonávaná s prieťahmi spôsobilými ohroziť jej

účinnosť a dôveryhodnosť. Skutočnosť, že zákonná sudkyňa bola viackrát uznaná PN,

nemôže byť na ujmu sťažovateľa. Zároveň bez významu nie je ani fakt, že opakovane

prichádzalo k nedôslednému doručovaniu úradných písomností procesným stranám

zo strany Okresného súdu Piešťany. Vo zvyšku sťažovateľ poukazuje na obsah svojej

ústavne sťažnosti.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 19. marca 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna

neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m.

. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má obvinený právo na to, aby

o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou

súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania

tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu,

aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote

o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. júna 1968).

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je

pojem „primeraná lehota“ relatívny. Primeranosť doby konania sa posudzuje podľa

konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. júna

1978).

Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou () zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Povahou konania treba rozumieť nielen jeho

zložitosť alebo naopak jednoduchosť na jednej strane, ale aj jeho význam pre obvineného

na strane druhej.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to

vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv

na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. júna 1987)].

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pre naplnenie základného práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa

s vyjadreniami účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu

konštatuje, že vec zo skutkového, ale ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej

zložitosti. Ústavný súd zastáva názor, že v okolnostiach danej veci pri sústredenejšom

a najmä efektívnejšom postupe okresného súdu bolo možné postupovať tak, aby bol čo

najskôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa. Ústavný súd napokon poznamenáva,

že ani okresný súd na zložitosť veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd v zhode

s vyjadrením okresného súdu k sťažnosti pripúšťa jeho podiel na predĺžení priebehu

napadnutého konania v súvislosti „s nejednoznačným odvolaním voči prvému rozsudku

v danej veci“. Odstraňovanie uvedeného procesného nedostatku spôsobilo predĺženie

napadnutého konania, avšak podľa názoru ústavného súdu v zanedbateľnom rozsahu, a teda

nezbavilo okresný súd zodpovednosti za stav konania v čase, keď o podanej sťažnosti

rozhoduje ústavný súd.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že jeho postup bol síce v zásade plynulý, avšak na druhej strane

nesústredený a najmä neefektívny.

Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva okrem iného z toho, že po podaní

odvolania proti rozsudku okresného súdu z 29. mája 2009 a predložení súdneho spisu

na rozhodnutie krajský súd uvedený spis prípisom z 19. apríla 2010 okresnému súdu bez

rozhodnutia vrátil, keď okrem iného uviedol:

„Vraciame Vám trestný spis ako predčasne predložený, pretože z vyjadrenia

obžalovaného na č. l. 197 nie je zistiteľné, či si odvolanie voči rozsudku okresného súdu

podal, vyjadrenie je v rozpore s jednoznačným ustanovením

Samosudca okresného súdu sa musí vyjadriť, či prejav vôle obžalovaného

na hlavnom pojednávaní (podá si odvolanie?) smeroval k tomu, že podáva odvolanie,

a ak áno, bude potrebné postupovať podľa , , požiadať obhajcu

obžalovaného o zdôvodnenie odvolania, pretože odvolací súd je pri preskúmavaní veci

ohraničený ustanovením “

Po opätovnom predložení predmetného spisu spolu s odvolaním krajský súd

uznesením sp. zn. z 23. augusta 2011 zrušil rozsudok okresného súdu

z 29. mája 2009 a vec mu vrátil na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Krajský súd

v odôvodnení svojho uznesenia z 23. augusta 2011 okrem iného uviedol:

„Krajský súd sa stotožnil s námietkou obžalovaného ohľadne výroku o treste v tom

smere, že v súčasnom období sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený rozsudkom OS v Piešťanoch zo dňa 30. 6. 2010 vo veci pod sp. zn. .

Predmetný spis v tom čase ešte nemohol mať súd I. stupňa k dispozícii, preto bude potrebné,

aby bol tento spis oboznámený na hlavnom pojednávaní na súde I. stupňa s tým, že

prichádza zrejme do úvahy uloženie súhrnnému trestu obžalovanému v zmysle § 42 ods. 1

.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Úlohou súdu I. stupňa bude po oboznámení predmetného spisu a zvážení, či sú

splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, rozhodnúť ohľadne výroku o treste pri

poukázaní na právoplatne uznanú vinu napadnutého rozsudku zo dňa 29. 5. 2009.“

Rovnako aj druhý rozsudok okresného súdu v merite veci z 21. decembra 2011 bol

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. augusta 2012 v celom rozsahu zrušený

a vec bola okresnému súdu vrátená na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia z 28. augusta 2012 okrem iného uviedol:

„Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23. 8. 2011 sp. zn. zrušil

rozsudok OS v Piešťanoch sp. zn. zo dňa 29. 5. 2009 podľa § 321 ods. 1

písm. b/, c/, ods. 3 zrušil predmetný rozsudok vo výroku o treste. Z vyššie

citovaného jednoznačne vyplýva, že výrok o vine z rozsudku Okresného súdu ostal

nedotknutý a dňom rozhodnutia odvolacieho súdu sa stal právoplatným. Súd I. stupňa

ktorému podľa bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,

nemohol teda rozhodovať o vine, pretože tento výrok v čase rozhodovania už bol

právoplatný a vo svojom novom rozsudku mal iba poukázať na právoplatne uznanú vinu

na základe vyššie citovaných rozhodnutí a uložiť obžalovanému zákonný trest.

Krajský súd dáva v plnej miere za pravdu okresnému prokurátorovi tiež vtom smere,

že napriek zákonným podmienkam pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu

k predchádzajúcim odsúdeniam súd I. stupňa takto nepostupoval. Dokonca v ďalšom konaní

bolo zistené, že aj vo vzťahu k rozsudku OS Piešťany sp. zn. zo dňa 30. 5. 2011

prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, ktorý rozsudok však ešte nie je právoplatný,

a preto rozsudok súdu I. stupňa je predčasný.

Z napadnutého rozsudku súdu I. stupňa nie je vôbec zistiteľné, akými zákonnými

právnymi úvahami sa súd riadil, keď vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam OS

Piešťany sp. zn. a sp. zn. nepostupoval v zmysle zásad § 42

Tr. zák.

Bude potrebné zadovážiť a oboznámiť na hlavnom pojednávaní spis OS Piešťany

sp. zn. , kde bude potrebné vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa stým, že aj v danom prípade prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu.

V prípade, že sú splnené vo všetkých vyššie citovaných veciach podmienky na uloženie

súhrnného trestu, je namieste aplikácia ustanovenia § 42 Tr. zák., prípadne môže

prichádzať do úvahy postup v zmysle § 44 Tr. zák.“

Pokiaľ okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti odôvodňoval svoju nečinnosť

práceneschopnosťou zákonného sudcu, tento argument ústavný súd nemohol akceptovať.

V tejto súvislosti ústavný súd už viackrát (, ) poukázal na to, že

personálne problémy (vrátane práceneschopnosti zákonného sudcu) a nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia

(m. m. ). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto

prípad.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

svojím postupom v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „neprimerané prieťahy

v konaní a jeho trestnej veci spôsobili, že sťažovateľ sa viac ako 4 roky nachádza v stave

právnej neistoty, pričom tento stav zásadne ovplyvnil jeho verejný či rodinný život“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

posudzované konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom Mgr. M.

C. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €. Úhradu

priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, porada

so sťažovateľom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov uskutočnená

15. februára 2013 a spísanie sťažnosti a jej podanie, t. j. 3 x 130,16 €) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 390,48 € a 3 x 7,81 €

režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu 413,91 €.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil aj úhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1

vyhlášky za cestu z Trnavy do Leopoldova a späť uskutočnenú 15. februára 2013 v rozsahu

dve započaté polhodiny za čas strávený cestou do Leopoldova a späť, teda 2 x 13,01 €,

čo predstavuje sumu 26,02 €.

Právny zástupca sťažovateľa si taktiež uplatnil v súlade s § 15 písm. a) vyhlášky

cestovné za cestu osobným motorovým vozidlom z T. do L. a späť (spolu 40 km)

uskutočnenú 15. februára 2013. Pri spotrebe pohonných hmôt použitého osobného

motorového vozidla... 7,2 l/100 km celková hodnota cestovného bola (40 km x 0,183 € =

7,32 € + 7,2 x 1,422 = 10,24 €), teda cestovné spolu je 17,56 €.

Na základe uvedeného ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania

v celkovej sume 457,49 €, ktorú na účet jeho právneho zástupcu zaplatí Kancelária

ústavného súdu (bod 4 výroku tohto nálezu), keďže bol ustanovený ústavným súdom.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet Kancelárie

ústavného súdu ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 5 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013