Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 276/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou –

JUDr. S. K., s. r. o., V., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. S. K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 6012/12

z 15. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013

doručená sťažnosť J. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“), na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Rozhodcovského súdu v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský

súd“) sp. zn. 6012/12 z 15. apríla 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom vydaným

rozhodcovským súdom zaviazaný zaplatiť obchodnej spoločnosti V., spol. s r. o., B., sumu

68 354,57 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu, že

rozhodcovský súd sa dopustil viacerých vážnych chýb v konaní a v odôvodnení svojho

rozhodnutia, z ktorých potom následne odvodzuje aj porušenie svojich označených práv.

Sťažovateľ citujúc judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na rozhodcovské konanie je

toho názoru, že zásady formulované rozhodnutiami ústavného súdu dodržané neboli, a preto

sa domnieva, že je „potrebný priamy zásah ústavného súdu do rozhodcovského rozsudku

rozhodcovského súdu“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho

sťažnosti nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho označených práv napadnutým

rozsudkom rozhodcovského súdu. Zároveň sa sťažovateľ domáha aj zrušenia tohto rozsudku

a priznania úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie

jeho označených základných práv podľa a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým rozsudkom

rozhodcovského súdu.

V súvislosti s napadnutým rozhodcovským rozsudkom ústavný súd upriamuje

pozornosť na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného , podľa

ktorého systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu

len subsidiárne.

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ,

).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tým

právam, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozsudkom sťažovateľ namieta

v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie nevyplýva, či sa sťažovateľ domáha

osobitnou žalobou zrušenia napadnutého rozsudku na príslušnom všeobecnom súde

z dôvodov uvedených v o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Naopak,

z formulácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti, že v danom prípade je „potrebný priamy

zásah ústavného súdu do rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu“, by mohol

ústavný súd vyvodiť, že sťažovateľ takúto žalobu na všeobecnom súde nepodal. Napriek

uvedenému ústavný súd v súčinnosti s Okresným súdom Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresný súd“) zistil, že sťažovateľ 24. mája 2013 doručil okresnému súdu žalobu, ktorou sa

domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Konanie je vedené pod sp. zn.

a vo veci ešte nebolo rozhodnuté.

Pokiaľ sa sťažovateľ uvedenou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku

tvrdiac, že v okolnostiach danej veci existuje niektorý z dôvodov podľa § 40 zákona

o rozhodcovskom konaní, je to v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený

a povinný rozhodnúť o ochrane jeho práv, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu

v tejto veci konať. Skutočnosti, ktoré uviedol sťažovateľ v sťažnosti, neumožňujú vyvodiť

taký záver, že by namietané porušenie v sťažnosti označených práv nebolo možné odstrániť

v ňom iniciovanom konaní pred všeobecným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu má sťažovateľ k dispozícii účinný právny

prostriedok na ochranu namietaného porušenia jeho práv s tým, že v prípade, ak by okresný

súd jeho žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyhovel, bude mať

možnosť domáhať sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného postupu,

prípadne a za splnenia zákonom ustanovených podmienok aj využitím mimoriadneho

opravného prostriedku (m. m. ).

V spojitosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť

iba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo

podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd

(m. m. ).

Sťažovateľ si preto nemôže vyberať orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť

ochranu pred namietaným porušením jeho práv. Povinnosťou sťažovateľa je vyčerpať

všetky právne prostriedky ochrany ním označených práv, porušenie ktorých namieta, tak

ako to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní

a za predpokladu, že by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť

daná právomoc ústavného súdu ().

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013