Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 209/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti J. D., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. J. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý mu zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť J. D. trovy právneho

zastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., M..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013

doručená sťažnosť J. D., T. 150 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M.

M., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v 1. rade

spolu so svojou sestrou (ďalej len „navrhovateľka v 2. rade“) v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom o určenie, že predmetom dedičstva po nebohej M. D. (sestry

sťažovateľa) sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 3142 katastrálneho územia K.

ako byt č. 9 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na N. ulici 1, súpisné č. 565, a

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom parc. č.

1326, č. 1327 a č. 1328 v podiele 5002/383409 (ďalej len „nehnuteľnosť“).

Žaloba bola podaná na okresnom súde 30. decembra 2004 a od toho času je

napadnuté konanie podľa sťažovateľa „poznačené závažnými a zbytočnými prieťahmi

v konaní“. Právna vec sťažovateľa nie je dosiaľ právoplatne skončená, a preto sťažovateľ

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podal sťažnosť predsedovi

okresného súdu, ktorý vo svojej odpovedi skonštatoval existenciu zbytočných prieťahov

od podania žaloby do októbra 2007, a od tohto okamihu okresný súd v právnej veci

sťažovateľa riadne koná.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že napriek nariadeniu viacerých procesných úkonov

v napadnutom konaní okresný súd postupoval neefektívne a mnohé procesné úkony boli

zbytočné a oddialili rozhodnutie vo veci samej (napr. pojednávanie konané 3. februára

2009, keď bol vypočúvaný ošetrujúci lekár nebohej bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti,

alebo pojednávanie uskutočnené 19. januára 2010, keď bola vypočúvaná znalkyňa).

Sťažovateľ ďalej argumentoval, že rozsudok okresným súdom vyhlásený až

15. marca 2011 bol následne Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ sa

teda stále nachádza v stave právnej neistoty, pretože nemôže disponovať dedičstvom, ktoré

mu patrí.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú

pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní tiež uviedol, že podľa jeho názoru ide

v danom prípade „o štandardnú vec patriacu do agendy občianskeho práva, nemožno ju

teda hodnotiť ako zložitú, či už z pohľadu právne, skutkovej náročnosti alebo väčšieho

počtu účastníkov“. Ani správanie sťažovateľa neprispelo k predĺženiu napadnutého konania

a jediným dôvodom zbytočných prieťahov v napadnutom konaní je postup konajúceho

súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví:

„Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného

súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. porušené.

Prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. konať bez

prieťahov.

Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR, ktoré je mu

povinný zaplatiť porušovateľ v lehote 30 dní od doručenia nálezu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konanie za dva úkony právnej

služby podľa vyhl. č. (prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie

sťažnosti) a 2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., t. j. 2 x 130,16 EUR a 2 x 7,81 EUR,

spolu 175,94 Eur.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením č. k. -9

zo 17. apríla 2013 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právneho zástupcu sťažovateľa

a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa

vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3245/2013 z 23. mája

2013, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 5. júna 2013, chronologicky opísala priebeh

napadnutého konania a zaujala stanovisko k podanej sťažnosti takto:

«Dňa 30. 12. 2004 bol podaný návrh na začatie konania o určenie právneho vzťahu.

Dňa 19. 1. 2005 boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 11. 11. 2005 boli účastníci vyzvaní na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 10. 1. 2007 uznesením č. k. -27 bolo konanie zastavené pre

nezaplatenie celého súdneho poplatku.

Dňa 12. 4. 2007 tunajší súd predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu

v Bratislave.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 zo dňa 31. 7. 2007

bolo zrušené napadnuté uznesenie, pretože súdny poplatok bol zaplatený v správnej výške.

Dňa 28. 8. 2007 bola odporkyňa vyzvaná na vyjadrenie vo veci, ku ktorému sa

písomne vyjadrila dňa 16. 10. 2007.

Dňa 15. 10. 2007 bol určený termín pojednávania na deň 29. 11. 2007.

Dňa 29. 11. 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom výsluchu

navrhovateľa v 1. rade na základe dožiadania.

Dňa 8. 4. 2008 bol vypočutý navrhovateľ v 1. rade na základe dožiadania.

Dňa 16. 4. 2008 bol určený termín pojednávania na deň 5. 6. 2008.

Dňa 5. 6. 2008 bolo pojednávanie odročené na termín 16. 9. 2008 s tým, že

navrhovatelia v 2. rade mala byť opätovne predvolaná a svedkyne mali byť vypočuté

dožiadaným súdom v Trebišove.

Dňa 29. 7. 2008 bola dožiadaným súdom vypočutá svedkyňa M. D. Dňa 16. 9. 2008

bolo pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti účastníkov na termín 4. 11. 2008.

Dňa 4. 11. 2008 bolo pojednávanie odročené na termín 9. 12. 2008 za účelom

výsluchu svedkyne V. B. a dopytu na Notársky úrad JUDr. M. Š.

Dňa 9. 12. 2008 bolo pojednávanie odročené na termín 3. 2. 2009 s tým, že opätovne

budú volaní svedkovia MUDr. V. P. a MUDr. O., ktorej celé meno mal navrhovateľ oznámiť

do 3 dní.

Dňa 3. 2. 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom znaleckého

dokazovania, ktoré navrhol právny zástupca navrhovateľa v 2. rade.

Dňa 3. 6. 2009 bol uznesením ustanovený znalec MUDr. Ľ. I., PhD.

Dňa 2. 9. 2009 bol vypracovaný znalecký posudok a následne doručený účastníkom

na vyjadrenie.

Dňa 6. 11. 2009 bol určený termín pojednávania na deň 19. 1. 2010, pojednávanie

zo dňa 19. 1. 2010 bolo odročené na termín 11. 3. 2010 s tým, že zástupca odporkyne mal

oznámiť, či odporkyňa podala vzájomný návrh.

Dňa 11. 3. 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom kontrolného

znaleckého dokazovania, ktoré navrhol zástupca odporkyne.

Dňa 10. 5. 2010 bol uznesením č. k. -175 ustanovený kontrolný znalec

MUDr. Š. G., ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 22. 9. 2010, znalecký posudok bol

doručený účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 13. 12. 2010 bol určený termín pojednávania na deň 22. 2. 2011.

Dňa 22. 2. 2011 bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku dňa 15. 3.

2011. Zástupkyňa odporkyne prevzala rozsudok pri vyhlásení rozsudku dňa 15. 3. 2011,

navrhovateľom bol rozsudok doručovaný poštou.

Dňa 31. 3. 2011 bolo odporkyňou podané odvolanie proti rozsudku č. k. 6C

336/2004 -214.

Dňa 20. 5. 2011 bol spis spolu s podaným opravným prostriedkom predložený

Krajskému súdu v Bratislave.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave -303 zo dňa 5. 12. 2012 bol

zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie.

Dňa 4. 1. 2013 bol predmetný spis vrátený súdu prvého stupňa.

Dňa 8. 1. 2013 súd uznesením č. k. -312 pripustil zmenu petitu.

Dňa 20. 2. 2013 bol určený termín pojednávania na deň 28. 3. 2013.

Dňa 28. 3. 2013 bol vyhlásený rozsudok č. k. -321, ktorý nie je

právoplatný.

Dňa 23. 5. 2013 súd uznesením opravil rozsudok č. k. -321 zo dňa 28. 3.

2013 vo výrokovej časti.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov došlo postupom tunajšieho súdu, keď nariadil viaceré

procesné úkony, ktoré boli „často neefektívne a zbytočné, čím oddialil rozhodnutie vo veci

samej“. Ako príklad uviedol sťažovateľ pojednávanie konané dňa 3. 2. 2009, na ktorom bol

vypočúvaný ošetrujúci lekár nebohej (sestry sťažovateľa) bez zbavenia povinnosti

mlčanlivosti alebo pojednávanie zo dňa 19. 1. 2010, na ktorom bola vypočúvaná znalkyňa

a nariadené kontrolné znalecké dokazovanie.

Dňa 4. 1. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. . Uvedená sťažnosť bola riadne prešetrená a dňa

29. 1. 2013 bola odpoveď zaslaná sťažovateľovi pod Spr. 2001/13, v ktorej sa konštatovalo,

že konanie bolo poznačené prieťahmi v období od podania žaloby do nariadenia prvého

pojednávania, t. j. do októbra 2007. Od tejto doby súd vo veci riadne koná a spis

sp. zn. bol zaradený do režimu pravidelného sledovania plynulosti konania.

Z prehľadu postupu a úkonov súdu v konaní vyplýva, že od nariadenia prvého

pojednávania sa vo veci vykonávali potrebné procesné úkony a pojednávalo sa. V priebehu

konania bolo vykonaných celkom 10 pojednávaní.

Jedným z dôvodov ovplyvňujúcim dĺžku konania bola nutnosť vypočutia

navrhovateľa ako aj navrhnutých svedkov prostredníctvom dožiadaných súdov.

Vytýkaný polročný prieťah v období od 9. 12. 2008 do 3. 6. 2009 pre neefektívny

a zbytočný procesný úkon nevznikol, pretože na pojednávaní dňa 3. 2. 2009, na ktorom

mimochodom navrhovateľ v 1. rade (sťažovateľ) spolu s jeho právnym zástupcom neboli

prítomní, sa musel súd vysporiadať aj s návrhom navrhovateľa v 2. rade na znalecké

dokazovanie, ktoré po zvážení nariadil a ustanovil znalca ako úkon potrebný v rámci

dokazovania, takéto konanie preto nemožno označiť za oddialenie rozhodnutia vo veci

samej.

Keďže podľa okolností danej veci bolo pre rozhodnutie potrebné nariadiť znalecké

dokazovanie a navyše aj kontrolné znalecké dokazovanie, je nutné konštatovať určitú mieru

faktickej zložitosti napadnutého konania.

Z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy

v napadnutom konaní mám za to, že je potrebné z celkovej doby jeho trvania odpočítať

časový úsek, v ktorom sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave

za účelom konania a rozhodovania o podanom opravnom prostriedku v období od 20. 5.

2011 do 4. 1. 2013.

V závere dávam do pozornosti, že súd v predmetnej veci meritórne rozhodol

rozsudkom č. k. -321 dňa 28. 3. 2013, ktorý doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.»

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení zo 17. júna 2013 doručenom

ústavnému súdu 18. júna 2013 opravil petit sťažnosti v časti priznania trov právneho

zastúpenia, keď požiadal o priznanie trov v celkovej sume 275,94 € za dva úkony právnej

služby.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom namietaného konania je určenie, či nehnuteľnosť patrila do vlastníctva

M. D. – sestry sťažovateľa a navrhovateľky v 2. rade, a teda má byť zahrnutá do dedičstva

po nebohej. Konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov, ku ktorej existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. Aj keď

je možné pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti veci najmä s poukazom na nutnosť

vykonania znaleckého dokazovania, ústavný súd nezistil, že by táto skutočnosť mala

výraznejší vplyv na predĺženie preskúmavaného konania. Právna ani faktická zložitosť veci

preto nemohla byť dôvodom na vznik prieťahov v konaní.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný

súd pri preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľ svojím správaním zásadným spôsobom

neprispel k doterajšej dĺžke konania.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase

(m. m. napr. , , ).

Za obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku neefektívnej, resp.

nesprávnej činnosti okresného súdu, ústavný súd vyhodnotil obdobie od 15. marca 2005,

keď bol právny zástupca navrhovateľov vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný

návrh do 15. októbra 2007, keď bol vo veci určený prvý termín pojednávania, a to z dôvodu

chybného postupu a rozhodnutia okresného súdu o zastavení napadnutého konania z dôvodu

nedoplatenia súdneho poplatku za podaný návrh. Toto pochybenie okresného súdu napravil

krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. z 31. júla 2007 zrušil uznesenie

okresného súdu o zastavení konania z 10. januára 2007, keďže ďalšia poplatková povinnosť

navrhovateľov nevznikla a správne bola určená pôvodná výška súdneho poplatku, ktorá

bola navrhovateľmi uhradená už 8. apríla 2005. V dôsledku uvedeného pochybenia okresný

súd začal vo veci konať až po uplynutí 31 mesiacov od podania návrhu. Uvedené obdobie

označila za poznačené prieťahmi aj predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi

na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 2001/13 z 28. januára 2013. Z dôvodu

rozhodovania o riadnom opravnom prostriedku sa spis nachádzal na krajskom súde v

období od 16. apríla 2007 do 22. augusta 2007 (4 mesiace).

Okresný súd v napadnutom konaní rozsudkom z 15. marca 2011 určil, že

nehnuteľnosť patrila v čase smrti poručiteľky do jej vlastníctva. Odporkyňa podala proti

predmetnému rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil

uznesením sp. zn. z 5. decembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Obdobie, počas ktorého bol spis na krajskom súde (od 20. mája 2011 do 4. januára 2013),

v trvaní 35 mesiacov ústavný súd nepričíta na vrub okresnému súdu. Dôvody zrušenia

rozsudku okresného súdu krajským súdom však opätovne svedčia o neefektívnom postupe

okresného súdu, pretože ako z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, dôvodom

na zrušenie prvostupňového rozhodnutia bol nesprávny postup okresného súdu, pokiaľ tento

žiadnym spôsobom nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z 10. septembra 2008. Uvedeným

postupom okresný súd odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Po vrátení spisu

z krajského súdu okresný súd rozhodol uznesením z 8. januára 2013 tak, že pripustil zmenu

petitu v zmysle podania navrhovateľov z 10. septembra 2008, a následne v rozsudku

z 28. marca 2013, ktorým druhýkrát meritórne rozhodol, opätovne nesprávne (rovnako ako

v predchádzajúcom rozhodnutí) a v rozpore so zápisnicou o pojednávaní z 28. marca 2013

vo výroku nezohľadnil uvedenú zmenu. Uvedené pochybenie okresný súd napravil vydaním

opravného uznesenia z 23. mája 2013.

Ústavný súd pre úplnosť považuje za potrebné poukázať aj na nesústredenosť

okresného súdu, keď 12. februára 2007 vyzval sťažovateľa na oznámenie mena jeho

právneho zástupcu v napadnutom konaní aj napriek tomu, že tento už 18. septembra 2006

oznámil, že ho v konaní bude zastupovať JUDr. M. L.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností dospel k názoru, že okresný súd

svojím postupom v namietanom konaní s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania (takmer

8,5 roka), najmä svojou neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy

v konaní, čím došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov [ a ].

Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnuté konanie

na okresnom súde dosiaľ neprávoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € argumentujúc ušlým ziskom z prenájmu nehnuteľnosti,

ktorý by dosiahol v prípade nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti dedením.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil najmä

skutočnosť, že v právnej veci sťažovateľa bolo meritórne rozhodnuté.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzal

pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2013 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 781 €, čo predstavuje za jeden

úkon právnej služby odmenu v sume 130,16 € a 7,81 € režijný paušál, teda za dva úkony

právnej služby sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013