Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 425/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. F., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., M., ktorou

namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2013

doručená sťažnosť J. F. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V.,

ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ bol obžalovaný z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa , pričom trestné

konanie proti jeho osobe je vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „v tomto trestnom konaní som...

žiadal vypočuť svedka L. V... Pri nedávnom nahliadnutí do spisu zistil, že súd túto svedkyňu

nepredvoláva a mám dojem, že ju v konaní vôbec neplánuje vypočuť a chce rozhodnúť

bez jej svedectva, na ktorom však ja trvám nakoľko ho považujem za závažné pre náležité

posúdenie skutkového stavu a rozhodnutia o mojej vine a treste resp. nevine. V minulosti

súd dal za úlohu mne resp. môjmu advokátovi dosiahnuť prítomnosť tejto svedkyne avšak

ja ani môj advokát takýmito možnosťami nedisponujeme a nemáme ako zákonnými

možnosťami prinútiť túto svedkyňu, aby sa zúčastnila dobrovoľne súdneho pojednávania.

Podľa mňa úradná moc – súd v tomto prípade disponuje aj prípadnými donucovacími

prostriedkami, ktoré môže v zmysle zákona použiť, aby sa svedok zúčastnil súdu. Podľa

môjho názoru súd náležité tieto prostriedky nevyužil, resp. ich nevyužil vôbec...“.

Podľa názoru sťažovateľa „takýmto spôsobom mi je v trestnom konaní upierané moje

právo podľa čl. 6. ods. 3, písm. D Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd

a to vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

„vyhovel mojej sťažnosti a konštatoval že Okresný súd v Prievidzi v konaní

tým, že odmieta predvolať svedkyňu..., resp. nekoná náležité kroky aby som ja mohol tohto

svedka vypočuť pred súdom a bol pred súdom vypočutý, porušuje moja právo v zmysle čl. 6

ods. 3, písm. D. Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a to vyslúchať alebo dať

vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.. Zároveň žiadam, aby bolo Okresnému

súdu v Prievidzi v konaní prikázané zjednať nápravu a nariadené zabezpečiť

vypočutie svedkyne... v konaní vedenom na Okresnom súdu v Prievidzi.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru vyplýva, že každý, kto je obvinený z trestného činu,

má garantované určité minimálne práva, ku ktorým patrí tiež právo vyslúchať alebo

dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj

prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

V konaní o sťažnosti podľa je ústavný súd oprávnený

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody, alebo ľudského

práva a základnej slobody vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy

len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

prostredníctvom opravného prostriedku alebo iného právneho prostriedku dostupného

fyzickej osobe alebo právnickej osobe (m. m. , ). Ústavný súd preto

nie je oprávnený konať o porušení základných práv sťažovateľa, ak mu ich ochranu môžu

zabezpečiť všeobecné súdy, či už v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v odvolacom

konaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (m. m. ).

V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať,

resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách

trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré

neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (,

m. m. tiež , , , ).

V posudzovanom prípade sa trestné konanie sťažovateľa nachádza v štádiu konania

pred súdom prvého stupňa, pričom mu ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu poskytuje procesné práva, prostredníctvom ktorých môže

právne účinným spôsobom namietať porušenie svojho práva zaručeného mu čl. 6 ods. 3

písm. d) dohovoru, ku ktorému malo dôjsť doterajším postupom okresného súdu v jeho

trestnej veci, ako aj spochybniť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť namietaného postupu

okresného súdu.

Tak okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade

podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie

všetkých relevantných skutkových, ako aj právnych okolností jeho trestnej veci. Vzhľadom

na túto skutočnosť ústavný súd nemá dôvod (a ani oprávnenie), aby vstupoval v tejto fáze

prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

Sťažovateľ môže uplatniť v rámci svojho práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu

sa namietaného porušenia jeho práva vyplývajúceho z dohovoru v prebiehajúcom konaní

pred všeobecnými súdmi vrátane využitia opravných prostriedkov, ktoré mu priznáva

(m. m. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2013