Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 396/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. H., T., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. 17 C 4/2009-

92 z 25. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2013

doručená sťažnosť JUDr. R. H., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -92 z 25.

februára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. sa sťažovateľ na základe návrhu na začatie konania z 8. januára 2009

(ďalej len „žaloba“) a jeho zmien domáha proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“),

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky [v zmysle ustanovenia § 9

ods. 2 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení účinnom v rozhodujúcom období, pozn.], najmä určenia,

že odmeňovanie sťažovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a na tomto

základe súčasne aj zaplatenia sumy 223 818,86 € s príslušenstvom.

Okresný súd v právnej veci žaloby na návrh žalovanej z 1. októbra 2012 uznesením

č. k. -92 z 25. februára 2013 s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 zákona

č. v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej

aj „OSP“) uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť na účet okresného súdu preddavok na trovy

konania v sume 11 190,94 €, a to v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

uznesenia. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2013.

Sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konania zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného

takto:

«... Sťažovateľ svoju argumentáciu zakladá na právnom názore Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v náleze č. k. -30 zo 6. júna 2012

v identickej veci ako je vec žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky podal výklad ust.

a zaujal jasný právny názor, keď povedal:

„Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ustanovenia

vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch

základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním

predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle a jednak aj

preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima.

Podľa ústavného súdu až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených

predpokladov na strane dotknutého účastníka konania (v danom prípade na strane

sťažovateľky) môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto

účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri

rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv

účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy

mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania;

nesmie byť teda len mechanickým určením do 5% z predmetu konania tak, ako to urobil

okresný súd.

Právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy nesmú

toto právo obmedzovať či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu.“ (m. m.

)

Z právneho názoru vysloveného ústavným súdom zjavne vyplýva, že ak žalovanej

strane nehrozí vznik žiadnych trov konania neexistuje materiálny dôvod pre uloženie

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

Odporca úplne ignoroval výklad ustanovenia tak, ako ho vo svojom

právnom názore vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.

zo 06. 06. 2012 a to i napriek tomu, že sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 15. 01. 2013

právnym názorom ústavného súdu argumentoval. Túto argumentáciu právnym názorom

ústavného súdu odporca v napadnutom uznesení ani len nespomenul.

Sťažovateľ nepopiera, že nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov,

ale...

Možno konštatovať, že žalovanej strane nevznikli a ani nevzniknú v ďalšom priebehu

súdneho sporu žiadne trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie jej práva.

Z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť na aké trovy žalovanej má potom sťažovateľ

zložiť preddavok, výška ktorého viac ako dvojnásobne prevyšuje zaplatený súdny poplatok

v nemalej výške. ...

Formalistický prístup okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu žalovanej na

zloženie preddavku na trovy súdneho konania je porušením práva sťažovateľa na súdnu

ochranu a spravodlivý proces. Sťažovateľovi je ukladaná povinnosť tam, kde ju podľa

materiálneho výkladu zákonných ustanovení nemá a takýto zásah zo strany štátu (o to viac,

že účastník konania na strane žalovanej je štát) je odopretím práva na súdnu ochranu. ...

Sťažovateľ nemá iné účinné prostriedky nápravy. Odvolanie proti napadnutému

uzneseniu s poukazom na ust. nie je prípustné (poučenie

v napadnutom uznesení nezodpovedá zákonu) a príslušné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku neumožňuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie a súčasnom odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia do

konečného rozhodnutia o sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné práva JUDr. R. H. podľa a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -92 z 25. 02. 2013 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. - 92 z 25. 02. 2013

zrušuje a prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci znova konať a rozhodnúť.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu nahradiť trovy konania JUDr. R. H. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -92 z 25. februára 2013.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta, že okresný súd napriek tomu, že žalovanej

v súvislosti s týmto konaním zjavne žiadne trovy nevznikli a ani nevzniknú, napadnutým

uznesením v zmysle ustanovenia uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v sume 11 190,94 €, pričom ak sťažovateľ preddavok nezloží

a následne sa konanie pre jeho nezloženie zastaví, sťažovateľovi sa odoprie právo na súdnu

ochranu, resp. právo na prístup k súdu.

V danom kontexte sťažovateľ svoju argumentáciu opiera najmä o právny názor

ústavného súdu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia vyjadrený v jeho

náleze č. k. -30 zo 6. júna 2012 v inej obdobnej právnej veci, na ktorý sa

sťažovateľ odvolával už vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 18. januára 2013,

teda pred vydaním napadnutého uznesenia.

Ústavný súd v prvom rade v súlade so svojou judikatúrou predovšetkým podotýka, že

obsahom základného práva podľa a práva podľa dohovoru

sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť

podstatnú odlišnosť ().

V zmysle ustanovenia navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako

60 dní zložil preddavok na trovy konania... Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania

v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd

konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je však v posudzovanom prípade už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného

základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie dôjsť

nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti

tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľa.

K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným

vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (obdobne pozri napr. , ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a proti

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do

úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený . Tak

v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovateľ touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže

sťažovateľ bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva zaručeného

, ako aj práva zaručeného v dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k nálezu sp. zn. zo 6. júna 2012. V obdobnej právnej veci

ústavný súd nálezom sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa

a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k.

-938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu

rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného

zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu

(I. ÚS), ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda po

vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju

odmietol podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o návrhu sťažovateľa, ktorým sa

domáhal, aby ústavný súd dočasným opatrením vykonateľnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu do konečného rozhodnutia o sťažnosti odložil, už nerozhodoval.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o trovách konania je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, tiež

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013