Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 335/2013
PDF · 112.39 KB
No categories available
III. ÚS 335/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Kežmarok a jeho rozhodnutím sp. zn. 3 Er 603/2006
zo 4. septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu
Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutím sp. zn. 3 Er 603/2006 zo 4.
septembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Sťažovateľka je právnickou osobou poskytujúcou úvery fyzickým osobám a v konaní
pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv vyplývajúcich z ústavy, dohovoru
a dodatkového protokolu v exekučnom konaní, v ktorom vystupovala ako oprávnená osoba,
pričom povinnou osobou bola fyzická osoba (dlžník) špecifikovaná v sťažnosti.
Sťažovateľka osobitne podaným návrhom požiadala súdneho exekútora JUDr. R. K.
o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej
v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Sťažovateľka v sťažnosti výslovne uviedla, že okresný súd napadnutým
rozhodnutím (ktoré k sťažnosti nepripojila, pozn.) „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa
z vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.
Po obšírnej právnej argumentácii sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla,
aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom a napadnutým rozhodnutím okresného súdu
boli porušené ňou označené práva podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu,
aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby
okresný súd zaviazal zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka aj napriek
skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, aj naďalej
podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už
ústavný súd riešil, a týkajú sa vylúčenia toho istého súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie, v ktorej vystupuje sťažovateľka ako oprávnená osoba. Ústavný súd preto
s odkazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (napr. sp. zn. I. ÚS 382/2012,
II. ÚS 379/2011, III. ÚS 90/2011, III. ÚS 242/2011, III. ÚS 488/2012, IV. ÚS 446/2011
a III. ÚS 496/2012) prihliadajúc zároveň na zásadu procesnej hospodárnosti konania podľa
poslednej vety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky
po predchádzajúcich upozorneniach bez uvedenia odôvodnenia ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júla 2013