Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 61/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť družstva Ž., T., zastúpeného JUDr. P. M., D., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo družstva Ž., T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Družstvu Ž., T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť družstvu Ž., T. trovy právneho

zastúpenia v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. P. M., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -6 z 30. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť družstva Ž., T.

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , a to na strane žalovaného, kde súdne konanie

bola začaté na základe žaloby podanej ešte v roku 1997.

Sťažovateľ formuluje vo svojej sťažnosti stručný chronologický prehľad úkonov

súdneho konania a uvádza:

„Na Okresný súd v Dolnom Kubíne, vo veci napadla žaloba dňa

1. 7. 1997. Prvé pojednávanie v uvedenej veci bolo dňa 2. 12. 2002, v ktorom sme žiadali

súd aby o návrhu rozhodol na uvedenom pojednávaní (žalobca bez aktívnej legitimácie),

pretože súd mal dostatok dôkazov a informácii na to aby rozhodol. Vo veci nerozhodol,

odročil pojednávanie na neurčito. Druhé pojednávanie bolo vytýčené na deň 12. 9. 2005,

v ktorom sme opätovne namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, no dokazovanie

vo veci sa uberalo nesprávnym smerom, bolo odročené na deň 9. 11. 2005, na ktorom súd

konanie prerušil a pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania. Proti tomuto uzneseniu

bolo podané odvolanie o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že výrok uznesenia o prerušení

konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie bolo doručené

prvostupňovému súdu 11. 5. 2006. Od uvedeného termínu súdy v uvedenej veci neurobili

ani jeden úkon a to do dnešného dňa. Vec bola odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu v

Námestove a je evidované pod sp. zn. . Skutočnosť, že vec bola odovzdaná

inému súdu, nám nebola oznámená.“

Sťažovateľ argumentuje, že konajúce súdy do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodli o podanej žalobe jediným rozhodnutím a nevykonali žiaden úkon,

ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, v čom vidí zbytočné prieťahy v konaní,

a teda porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ v sťažnosti ústavný súd žiada,

aby v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného

práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej podpredsedníčky, ktorej vyjadrenie doručené ústavnému súdu

26. marca 2013 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania,

konštatovanie skutkovej a právnej zložitosti veci s odôvodnením, že vec sťažovateľa

sa týka problematiky pozemkových spoločenstiev vyžadujúcej si „náročnú prípravu

a rozsiahle štúdium príslušných právnych predpisov a ich výklad“.

Vo vzťahu k etape konania vedeného pred okresným súdom prezentoval okresný súd

toto svoje stanovisko: „z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že v roku 2008 nekonal

súd priebežne, čo malo vplyv na dĺžku konania, ku ktorej nárastu prispeli aj opakované

zmeny zákonného sudcu (v súvislosti so zmenou počtu sudcov) a v tom čase vysoký počet

veci jednorázovo prevedených z Okresného súdu Dolný Kubín v súvislosti s prechodom

výkonu súdnictva na tunajší súd pri nízkom počte sudcov a povinnosťou vybavovať niektoré

druhy agend prednostne. Dĺžku konania ovplyvnila aj skutková a právna zložitosť

veci. V súčasnej dobe sú zabezpečené podklady (rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. majúci súvis s podanou žalobou), na základe ktorých, podľa

vyjadrenia zákonného sudcu, bude môcť vo veci rozhodnúť.“

V liste podpredsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci.

V podaní doručenom ústavnému súdu 30. apríla 2013 vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ, pričom súčasne špecifikoval

požadované finančné zadosťučinenie sumou 10 000 € a tiež predložil svoje stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

„Tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia Okresného súdu Námestovo, tento súd v období

od 1. 1. 2008, nevykonal v uvedenej veci žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci

a do dnešného dňa ani jeden krát nevytýčil pojednávanie. Ak sa vo vyjadrení zmieňujú

o vyžiadaní správy z OPÚ NO, o vyžiadaní spisu , tak takúto činnosť súdu

nemožno považovať za činnosť, ktorá smerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

a k rozhodnutiu vo veci samej.

Ak sa súd zmieňuje o tom, že ide o vec skutkovo a právne zložitú, a z toho dôvodu

nebolo ešte vo veci rozhodnuté, tak toto tvrdenie nemožno brať do úvahy a vážne a to

hlavne z toho dôvodu, že nie je únosné aby súd bez jediného rozhodnutia vo veci samej, mal

spis od 1. 7. 1997 bez rozhodnutia do dnešného dňa 26. 4. 2013, teda viac ako 15 rokov.

V uvedenej veci ide o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a podľa nášho názoru

nie je vec až tak zložitá a to ani právne a ani skutkovo, aby o nej súd nemohol rozhodnúť.

My sme na každom pojednávaní zaujali k veci aj právne stanoviská a opakovali sme

ich v našich písomných podaniach, no súd k nim nezaujal právne stanovisko, pričom mal

rozhodnúť o žalobe na prvom pojednávaní.

Ak súd čakal na rozhodnutie vo veci , treba uviesť, že toto konanie

nemá súvis s konaním v tejto veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti, stanoviska okresného súdu

a súvisiaceho súdneho spisu dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

Žalobca podal 1. júla 1997 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu „na vyslovenie

neplatnosti kúpnej zmluvy“. Okresný súd Dolný Kubín vyzval sťažovateľa a žalovaného

v 2. rade v auguste 2002, aby sa k podanej žalobe vyjadrili.

Dňa 4. marca 2003 právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu Okresného súdu

Dolný Kubín. Okresný súd Dolný Kubín požiadal v auguste 2005 kompetentný štátny orgán

o poskytnutie súčinnosti.

Okresný súd Dolný Kubín prijal na pojednávaní 9. novembra 2005 uznesenie

o prerušení konania, o ktorom na základe odvolania účastníkov konania rozhodol

nadriadený súd uznesením z 31. marca 2006, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil

vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia nadriadený súd

uviedol, že s postupom prvostupňového súdu sa nestotožnil, pretože nevidí dôvod

na prerušenie konania, a je toho názoru, že prvostupňový súd môže vo veci sám meritórne

rozhodnúť. Spisový materiál bol Okresnému súdu Dolný Kubín vrátený 11. mája 2006.

Na základe , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s prechodom výkonu

súdnictva na novozriadený okresný súd bola vec sťažovateľa k 1. januáru 2008 odovzdaná

okresnému súdu.

Okresný súd žiadal kompetentný štátny orgán 12. decembra 2008 o poskytnutie

súčinnosti a súčasne žiadal o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu Okresný súd

Dolný Kubín (sp. zn. ), ktorý mu oznámil, že predmetný spis sa nachádza

na nadriadenom súde. Okresnému súdu Dolný Kubín adresoval okresný súd obdobnú výzvu

5. októbra 2009, pričom tento opätovne reagoval odpoveďou, že označený spis sa nachádza

na nadriadenom súde. S rovnakým výsledkom skončila opätovná žiadosť okresného súdu

z 26. septembra 2011. Okresný súd preto 2. januára 2012 požiadal nadriadený súd

o oznámenie skutočnosti, či bolo konanie vedené na nadriadenom súde (v prvom stupni

vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. ) ukončené. Nadriadený

súd reagoval 8. marca 2012, keď okresnému súdu oznámil, že dotknuté konanie

je prerušené až do právoplatného skončenia inej súvisiacej veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. . Okresný súd preto 31. júla 2012 v označenej veci

(sp. zn. ) požiadal príslušného súdneho komisára o oznámenie skutočnosti,

v akom štádiu sa nachádza konanie vedené pod sp. zn. . Súdny komisár

reagoval oznámením z 20. septembra 2012, že označené dedičské konanie nie je ukončené.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateľa pred okresným súdom

meritórne skončená.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej

veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania (2)

a napokon aj postup konajúcich súdov (3).

1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, v ktorom je sťažovateľ

žalovaným, ústavný súd konštatuje, že predmet konania, ktorým je posúdenie neplatnosti

kúpnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľností, možno hodnotiť ako potenciálne

skutkovo náročnejšiu vec, a to v súvislosti s potrebou obstarania relevantných listinných

podkladov. Uvedená okolnosť však nemôže ospravedlniť rozsiahle obdobia zistenej

nečinnosti a tiež neefektívnej činnosti konajúcich súdov identifikované preskúmaním

súvisiaceho spisu (pozri bod 3). Právnu zložitosť posudzovanej veci sťažovateľa ústavný

súd z obsahu súvisiaceho spisového materiálu nezistil.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria nezistil ústavný súd okolnosti, ktoré by signalizovali podiel sťažovateľa

ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho plynulosti, a tieto napokon

nenamietal ani samotný okresný súd. Sťažovateľ reagoval na výzvy konajúcich súdov

v primeraných lehotách a zúčastnil sa vykonaných termínov pojednávania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní

dospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania,

boli obdobia nečinnosti, v ktorých súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná

prekážka, ale aj ich neefektívny postup.

Rozsiahle obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne piatich

rokov zaznamenal ústavný súd hneď v úvodnom úseku konania, a to od 1. júla 1997,

keď bola Okresnému súdu Dolný Kubín doručená žaloba „na vyslovenie neplatnosti kúpnej

zmluvy“, do augusta 2002, keď Okresný súd Dolný Kubín vykonal vo veci prvý úkon,

a síce vyzval sťažovateľa a žalovaného v 2. rade na predloženie vyjadrenia k podanej

žalobe.

Ďalšie obdobie nečinnosti v rozsahu približne dvoch rokov a štyroch mesiacov zistil

ústavný súd v úseku konania od 4. marca 2003, keď bolo Okresnému súdu Dolný Kubín

doručené vyjadrenie žalobcu, do augusta 2005, keď konajúci súd požiadal kompetentný

orgán o poskytnutie súčinnosti.

V rámci konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín bolo nečinnosťou

v dĺžke približne jedného roka a siedmich mesiacov poznačené aj obdobie konania

od 11. mája 2006, keď nadriadený súd po zrušení uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín

o prerušení konania vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, do 1. januára 2008,

keď bola vec sťažovateľa postúpená v rámci prechodu výkonu súdnictva okresnému súdu.

Následne však ostal pasívny aj okresný súd, ktorý po postúpení veci sťažovateľa nekonal

a až s odstupom takmer jedného roka vykonal prvý úkon, a to 12. decembra 2008,

keď požiadal kompetentný štátny orgán o poskytnutie súčinnosti.

Nečinnosť okresného súdu v celkovom rozsahu jedného roka a desiatich mesiacov

ústavný súd zistil aj v období od októbra 2009, keď boli okresnému súdu doručené

odpovede kompetentných štátnych orgánov na jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti

(aj keď negatívne), do 26. septembra 2011, keď analogické žiadosti kompetentným štátnym

orgánom adresoval okresný súd opätovne.

Neefektívny postup Okresného súdu Dolný Kubín potvrdzuje rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 31. marca 2006, ktorým odvolací súd zrušil

prvostupňové uznesenie konajúceho súdu o prerušení konania z 9. novembra 2005,

a to z dôvodov podľa ustanovenia Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov [nesprávne právne posúdenie veci

a nedostatočne zistený skutkový stav] a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že „má zato, že o predmete sporu,

ktorým sa domáha navrhovateľ, resp. aj pristupujúci navrhovateľ, určenia neplatnosti

zmluvy, môže rozhodnúť okresný súd a nie je to dôvod na prerušenie konania“.

Ako nesústredený, a teda neefektívny postup konania hodnotí ústavný súd

aj úkony okresného súdu, resp. jeho viaceré žiadosti adresované priebežne

od decembra 2008 Okresnému súdu Dolný Kubín, v ktorých žiadal o predloženie, podľa

jeho vyjadrenia súvisiaceho spisu (sp. zn. ), keď mu Okresný súd Dolný Kubín

opakovane odpovedal, že sa spisový materiál nachádza na nadriadenom súde. Ústavný súd

je toho názoru, že meritórne rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín v označenej veci

(sp. zn. ), prijaté už 9. júna 2005, prípadne ďalšie relevantné podklady v spise

obsiahnuté, o ktorých sa okresný súd vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

26. marca 2013 zmieňuje ako o súvisiacich a zároveň relevantných pre rozhodovanie

vo veci sťažovateľa, bolo možné vyžiadať priamo od nadriadeného súdu, u ktorého

sa predmetný spisový materiál aktuálne nachádzal. Ústavný súd konštatuje, že lehota viac

ako troch rokov, ktorú okresný súd potreboval pre úspešnú realizáciu takého jednoduchého

technického úkonu, akým je obstaranie súvisiaceho rozhodnutia, prípadne spisu,

je absolútne neakceptovateľná.

Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustili v dôsledku označených období nečinnosti (v celkovom

rozsahu 11 rokov a 9 mesiacov), ako aj v dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného

postupu.

Pokiaľ ide o okresným súdom prezentované objektívne okolnosti majúce negatívny

vplyv na plynulosť postupu konania – opakované zmeny zákonného sudcu vo veci

sťažovateľa a nadmerná zaťaženosť okresného súdu nekorešpondujúca jeho personálnemu

obsadeniu, v tejto veci nie sú tieto skutočnosti relevantné pre posúdenie otázky, či došlo

v konaní k zbytočným prieťahom, keďže organizačné zmeny týkajúce sa súdov nemôžu

byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu práv účastníka konania (napr. ,

, ).

S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania vedeného

pred konajúcimi súdmi (viac ako pätnásť rokov) považovať z hľadiska požiadaviek

čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu

k základnému právu sťažovateľa zaručenému . Ústavný súd preto dospel

k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe výkon

súdnictva vo veci sťažovateľa z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd. Z uvedeného

dôvodu v zmysle ustanovení v spojení s

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie

okresný súd zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa aj za obdobie,

v ktorom vo veci konal Okresný súd Dolný Kubín.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušenie práva

na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie

nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

nachádza (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

nemajetkovou ujmou, ktorú mu dlhodobo pretrvávajúci stav právnej neistoty spôsobuje.

Ústavný súd je toho názoru, že takto spôsobenú ujmu nemožno napraviť obnovením

stavu pred porušením základného práva sťažovateľa garantovaného mu a práva

garantovaného mu dohovorom, pričom výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie

nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie, a to v sume 2 000 €, ktoré zohľadňuje charakter zbytočných prieťahov

v konaní a nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocite právnej neistoty.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktoré

požadoval v celkovej sume 489,06 € (v sťažnosti a tiež vo vyjadrení k stanovisku okresného

súdu).

Pri určení výšky náhrady trov za právne úkony vykonané v roku 2012 bolo treba

vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2011. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012

patrí odmena v sume 2 x 127,16 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál v sume 7,63 € vrátane

DPH, ktorej je právny zástupca sťažovateľa platcom.

Pri určení výšky náhrady trov za právny úkon vykonaný v roku 2013 (vyjadrenie

k stanovisku okresného súdu doručené ústavnému súdu 30. apríla 2013) bolo treba

vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2012. Vychádzajúc z uvedeného za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2013 patrí odmena v sume 130,16 €, k tomu tiež režijný paušál v sume 7,81 € vrátane DPH,

ktorej je právny zástupca sťažovateľa platcom.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume

489,06 €, teda vo výške zodpovedajúcej sťažovateľom špecifikovanej sume náhrady trov

konania.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa okresný súd, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013