Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 470/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K., zastúpenej advokátom

JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je (bolo)

rozhodovanie o návrhu právneho predchodcu sťažovateľky z 24. novembra 2000

(okresnému súdu doručenom 21. decembra 2000) proti odporcom v 1. a 2. rade, ktorým sa

domáha zaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ako aj nedoplatku

z vyúčtovania za rok 1999 s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd Košice II vydal dňa 27. 1. 2003 platobný rozkaz, ktorým uložil

odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15-dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili

navrhovateľovi istinu 30.922,- Sk, poplatok z omeškania ku dňu 21. 11. 2002 vo výške

45.377,- Sk a odo dňa 22. 11. 2002 vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň

omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania až do zaplatenia

a trovy konania vo výške 1.236,- Sk alebo aby v tej istej lehote podali odpor.

Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 14. 11. 2003 zrušil platobný rozkaz

Okresného súdu Košice II zo dňa 27. 1. 2003, č. k. 1 Ro 10795/2000 z dôvodu, že platobný

rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk odporcovi v 2. rade.

Navrhovateľ podal súdu 18. 1. 2011 žiadosť o podanie informácie o stave konania

zo dňa 17. 1. 2011, ktorou žiadal súd o oznámenie čísla konania, pod ktorým vedie túto

právnu vec a v akom štádiu sa toto konanie nachádza.

Dňa 30. 5. 2012 bola na Okresnom súde Košice II spísaná zápisnica o rekonštrukcii

spisu, nakoľko sa pôvodný spis na súde stratil a Okresný súd Košice II listom zo dňa

31. 5. 2012, zn. Ro 10795/00, po vyhotovení odpisov vrátil navrhovateľovi

rovnopisy podaní.

Navrhovateľ podaním zo dňa 18. 4. 2012 označeným ako Zámena účastníkov

požiadal súd, aby pripustil zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa v zmysle § 92

ods. 2 tak, aby do konania vstúpil B., s. r. o. so sídlom... K...

a to z dôvodu, že dňom 31. 12. 2008 zanikol B., príspevková organizácia. Právnym

nástupcom zaniknutej príspevkovej organizácie sa stalo mesto K... Na základe Uznesenia

Mestského zastupiteľstva v K., zo dňa 30. - 31. 10. 2008 Mestské zastupiteľstvo schválilo

nepeňažný vklad podľa § 59 ods. 4 Obeh. zák. do spoločnosti B., s. r. o. ku dňu 1. 1. 2009,

ktorým sú veci, práva a záväzky, práva z priemyselného duševného vlastníctva a iné

majetkové hodnoty, ktoré patria a slúžia na prevádzkovanie B. - príspevkovej organizácii,

vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov.

Okresný súd Košice II uznesením č. k. -42 zo dňa 19. 11. 2012

pripustil, aby z konania vystúpil doterajší navrhovateľ Mesto K. a na jeho miesto vstúpil B.,

s. r. o., K.

Okresný súd Košice II rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. -47

zo dňa 12. 3. 2013 a uznesením č. k. -52 zo dňa 26. 4. 2013 opravil rozsudok

č. k. v jeho záhlaví tak, že opravil meno žalovanej v 1/ rade.“

Sťažovateľka zastáva názor, že „spor, ktorý začal v zmysle návrhu na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie 1.026,42 eur (30.922,- Sk) podaného dňa 21. 12. 2000 bol

ukončený rozhodnutím zo dňa 12. 3. 2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 26. 4. 2013

a má za to, že ide o nemalé prieťahy predovšetkým vzhľadom na dĺžku trvania celého

súdneho konania - viac ako 12 rokov. V predmetnej veci došlo k vážnym zlyhaniam pri

ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ktoré by sa malo vyznačovať

rýchlosťou a efektívnosťou. Okresný súd Košice II sa nečinnosťou dopustil porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods.2 .“.

Sťažovateľka ďalej ústavný súd „žiada adekvátne posúdiť výšku finančného

zadosťučinenia tak, aby zodpovedalo rozsahu pocitu nedôvery v spravodlivosť a jeho snahe

domôcť sa svojich práv niekoľkými žiadosťami o konanie súdu vo veci, aby vec bola

konečne právoplatne skončená s prihliadnutím na dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej,

laxný prístup a ľahostajnosť súdu, ktorého povinnosťou bolo a je konať. So zreteľom na

vyššie uvedený skutkový aj právny vzťah, vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných

prípadoch, máme za to, že finančné zadosťučinenie 12.000,- eur bude v jeho prípade pri

niekoľkoročných prieťahoch v konaní primeraným.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa bolo postupom odporcu - Okresného súdu

Košice II - v konaní vo veci vedené pod sp. zn. porušené.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- eur,

ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Odporca - Okresný súd Košice II, je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 331,13 eur za 2 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie

zastúpenia, spísanie podania na súd - sťažnosti, 2x režijný paušál) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. V. K., advokáta, K. v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. -47 z 12. marca

2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -52 z 26. apríla 2013. V čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15. mája 2013) už teda okresný súd vo veci meritórne

rozhodol, pričom namietané konanie bolo aj právoplatne skončené (26. apríla 2013).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013