Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 470/2013
PDF · 151.1 KB
No categories available
IV. ÚS 470/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K., zastúpenej advokátom
JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 137/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 137/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je (bolo)
rozhodovanie o návrhu právneho predchodcu sťažovateľky z 24. novembra 2000
(okresnému súdu doručenom 21. decembra 2000) proti odporcom v 1. a 2. rade, ktorým sa
domáha zaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ako aj nedoplatku
z vyúčtovania za rok 1999 s príslušenstvom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Okresný súd Košice II vydal dňa 27. 1. 2003 platobný rozkaz, ktorým uložil
odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15-dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili
navrhovateľovi istinu 30.922,- Sk, poplatok z omeškania ku dňu 21. 11. 2002 vo výške
45.377,- Sk a odo dňa 22. 11. 2002 vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň
omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
a trovy konania vo výške 1.236,- Sk alebo aby v tej istej lehote podali odpor.
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 14. 11. 2003 zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Košice II zo dňa 27. 1. 2003, č. k. 1 Ro 10795/2000 z dôvodu, že platobný
rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk odporcovi v 2. rade.
Navrhovateľ podal súdu 18. 1. 2011 žiadosť o podanie informácie o stave konania
zo dňa 17. 1. 2011, ktorou žiadal súd o oznámenie čísla konania, pod ktorým vedie túto
právnu vec a v akom štádiu sa toto konanie nachádza.
Dňa 30. 5. 2012 bola na Okresnom súde Košice II spísaná zápisnica o rekonštrukcii
spisu, nakoľko sa pôvodný spis na súde stratil a Okresný súd Košice II listom zo dňa
31. 5. 2012, zn. Ro 10795/00, 1 SprV/231/2012 po vyhotovení odpisov vrátil navrhovateľovi
rovnopisy podaní.
Navrhovateľ podaním zo dňa 18. 4. 2012 označeným ako Zámena účastníkov
požiadal súd, aby pripustil zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa v zmysle § 92
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby do konania vstúpil B., s. r. o. so sídlom... K...
a to z dôvodu, že dňom 31. 12. 2008 zanikol B., príspevková organizácia. Právnym
nástupcom zaniknutej príspevkovej organizácie sa stalo mesto K... Na základe Uznesenia
Mestského zastupiteľstva v K., zo dňa 30. - 31. 10. 2008 Mestské zastupiteľstvo schválilo
nepeňažný vklad podľa § 59 ods. 4 Obeh. zák. do spoločnosti B., s. r. o. ku dňu 1. 1. 2009,
ktorým sú veci, práva a záväzky, práva z priemyselného duševného vlastníctva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patria a slúžia na prevádzkovanie B. - príspevkovej organizácii,
vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov.
Okresný súd Košice II uznesením č. k. 36 C/137/2012-42 zo dňa 19. 11. 2012
pripustil, aby z konania vystúpil doterajší navrhovateľ Mesto K. a na jeho miesto vstúpil B.,
s. r. o., K.
Okresný súd Košice II rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 36 C/137/2012-47
zo dňa 12. 3. 2013 a uznesením č. k. 36 C/137/2012-52 zo dňa 26. 4. 2013 opravil rozsudok
č. k. 36 C 137/2012 v jeho záhlaví tak, že opravil meno žalovanej v 1/ rade.“
Sťažovateľka zastáva názor, že „spor, ktorý začal v zmysle návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie 1.026,42 eur (30.922,- Sk) podaného dňa 21. 12. 2000 bol
ukončený rozhodnutím zo dňa 12. 3. 2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 26. 4. 2013
a má za to, že ide o nemalé prieťahy predovšetkým vzhľadom na dĺžku trvania celého
súdneho konania - viac ako 12 rokov. V predmetnej veci došlo k vážnym zlyhaniam pri
ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ktoré by sa malo vyznačovať
rýchlosťou a efektívnosťou. Okresný súd Košice II sa nečinnosťou dopustil porušenia
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.“.
Sťažovateľka ďalej ústavný súd „žiada adekvátne posúdiť výšku finančného
zadosťučinenia tak, aby zodpovedalo rozsahu pocitu nedôvery v spravodlivosť a jeho snahe
domôcť sa svojich práv niekoľkými žiadosťami o konanie súdu vo veci, aby vec bola
konečne právoplatne skončená s prihliadnutím na dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej,
laxný prístup a ľahostajnosť súdu, ktorého povinnosťou bolo a je konať. So zreteľom na
vyššie uvedený skutkový aj právny vzťah, vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných
prípadoch, máme za to, že finančné zadosťučinenie 12.000,- eur bude v jeho prípade pri
niekoľkoročných prieťahoch v konaní primeraným.“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom odporcu - Okresného súdu
Košice II - v konaní vo veci vedené pod sp. zn. 36 C/137/2012 porušené.
Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- eur,
ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Odporca - Okresný súd Košice II, je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 331,13 eur za 2 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie
zastúpenia, spísanie podania na súd - sťažnosti, 2x režijný paušál) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. V. K., advokáta, K. v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
36 C 137/2012 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak
v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť
zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že
okresný súd o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 36 C 137/2012-47 z 12. marca
2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 36 C 137/2012-52 z 26. apríla 2013. V čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15. mája 2013) už teda okresný súd vo veci meritórne
rozhodol, pričom namietané konanie bolo aj právoplatne skončené (26. apríla 2013).
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2013