Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 246/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti I. L., S., zastúpeného B. advokátska kancelária, s. r.

o., P., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. J. B., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť I. L. trovy konania v sume 331,13

€ (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu B.

advokátska kancelária, s. r. o., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť I. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Sťažovateľ, ako žalobca v právnej veci proti žalovanej obchodnej spoločnosti K., a.

s... v konaní o poskytnutie plnenia z havarijného poistenia, je účastníkom súdneho sporu

vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Predmetom konania je

zaplatenie sumy 2 309,53 EUR s príslušenstvom, ktorá predstavuje plnenie z havarijného

poistenia motorového vozidla. Nárok na vyplatenie plnenia vznikol na základe poistnej

udalosti na podklade uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaná poistné plnenie odmietla vyplatiť.

Konanie bolo začaté na základe osobne podanej žaloby sťažovateľa dňa 12. 6. 2007. Prvý

termín pojednávania súd vytýčil na 29. 5. 2008. Posledné pojednávanie vo vecí sa

uskutočnilo 26. 2. 2009 a posledný známy úkon bol vykonaný 14. 8. 2012. Uvedené

skutočnosti viedli sťažovateľa k podaniu sťažnosti na postup súdu podľa § 53 ods. 1 písm. f)

v spojení s V oznámení o prešetrení sťažnosti zo dňa 13. 2.

2013 vyhodnotil predseda Okresného súdu Košice I podanú sťažnosť ako nedôvodnú, s čím

sťažovateľ nesúhlasí. Termín prvého pojednávania súd vytýčil po viac ako 11 mesiacoch

odo dňa podania žaloby, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania

vyplývajúcou z ustanovenia a . Rovnako

skutočnosť, že od uskutočnenia posledného pojednávania dňa 7. 5. 2009 ubehlo takmer

45 mesiacov a nebolo vytýčené pojednávanie, nemožno považovať za nič iné ako flagrantné

porušenie ústavného práva na súdnu ochranu podľa SR.“

Podľa názoru sťažovateľa „fakt, že ani po takmer šiestich rokoch po podaní žaloby

súd právoplatne nerozhodol, vytvára u sťažovateľa objektívny stav právnej neistoty.

Uvedená dlhá doba čakania na prvostupňové rozhodnutie súdu a z nej vyplývajúca právna

neistota je predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50

ods. 3 , ktoré by malo byť náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Sťažovateľ považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR za úmerné

vo vzťahu k ujme spôsobenej doterajšou nečinnosťou Okresného súd Košice I.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa I. L... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľovi I. L... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,-

EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi B. advokátska kancelária, s, r. o. za zastupovanie v konaní pred Ústavným

súdom SR, vo výške 237,84 EUR na účet... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. zo 16. apríla

2013, v ktorom okrem iného uviedol:

„... súd vo veci priebežne konal. K predĺženiu konania vo veľkej miere prispelo

zisťovanie bydlísk navrhnutých svedkov, výpovede ktorých sú podstatné pre rozhodnutie

vo veci, nakoľko žalovaná spochybňuje hodnovernosť dokladov preukazujúcich výmenu

súčiastok na predmetnom motorovom vozidle. K celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní

účastníci, ktorí sa neustanovili na tri pojednávania.“

Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bol aj prehľad doterajších procesných

úkonov v namietanom konaní.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -15

zo 7. mája 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval

ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti

zo 16. apríla 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 1. júla 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

a súhlasí s upustením od neho, pričom využil možnosť doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti

o aktualizáciu prehľadu procesných úkonov súdu v namietanom konaní.

Dňa 4. júla 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného

súdu sp. zn. zo 16. apríla a z 26. júna 2013 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 12. júla 2013

vyčíslil trovy právneho zastúpenia a zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, pričom využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného

súdu a v tejto súvislosti najmä uviedol:

„Vyjadrenie porušovateľa žiadnym spôsobom nepreukazuje jeho tvrdenia

o nedôvodnosti podanej sťažnosti. Poukazujeme najmä na to, že súd nepristupoval pri

vybavovaní tejto agendy aktívne. Bez akéhokoľvek rozumného dôvodu žiadal zapožičanie

trestného spisu, pričom vôbec nesúvisel s prejednávanou vecou. Teda vykonával

nesystematické dôkazy, ktoré zapríčinili neprimerané prieťahy v konaní... Sme toho názoru,

že neúmernú dĺžku konania zapríčinila nečinnosť súdu pri vykonávaní nehospodárnych

úkonov pri zabezpečení účasti svedkov. Je na mieste zvážiť či súd nemal využiť pri zisťovaní

adresy svedkov registre sociálnej poisťovne, ktoré má k dispozícii, prípadne požiadať

o pomoc policajný zbor a iné prostriedky. Je neakceptovateľné, ak súd takmer 36 mesiacov

zisťuje adresu svedka, ktorého vypočutie zjavne nesúvisí s predmetom konania.

Nemôžeme sa stotožniť s tvrdením predsedu Okresného súdu, ktorý skonštatoval, že

súd priebežne konal.“

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu, sťažnosti, ako aj vyjadrenia predsedu okresného súdu

a jeho doplnenia ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 12. júna 2007 domáhal zaplatenia

sumy 69 577 Sk (2 309,53 €) s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia

z havarijného poistenia žalovanou spoločnosťou K., a. s... (ďalej len „žalovaná“).

Dňa 28. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh na začatie konania (poplatok bol zaplatený 19. júla 2007).

V rámci prípravy pojednávania okresný súd 1. augusta 2007 odoslal účastníkom

výzvy a procesné poučenia podľa (ďalej len „OSP“).

Okresný súd 21. novembra 2007 opätovne vyzval žalovanú na zaslanie vyjadrenia

k návrhu na začatie konania. Pojednávanie nariadené na 29. máj 2008 bolo odročené bez

prerokovania veci pre neprítomnosť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju

neúčasť na danom pojednávaní písomne ospravedlnili a zároveň požiadali o jeho odročenie.

Ďalšie pojednávanie nariadené na 18. september 2008 bolo odročené bez

prerokovania veci pre neprítomnosť žalovanej, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

Taktiež pojednávanie nariadené na 4. december 2008 bolo odročené bez prerokovania veci

pre neprítomnosť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná na pojednávaní 4. decembra 2008 oznámila okresnému súdu, že žalobca

(sťažovateľ) je pravdepodobne trestne stíhaný pre poisťovacie podvody v konaní vedenom

pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. . Okresný súd preto 19. decembra

2008 požiadal Okresný súd Poprad o zapožičanie uvedeného trestného spisu, príp.

o zaslanie fotokópie obžaloby.

Pojednávanie nariadené na 26. február 2009 bolo po prerokovaní veci odročené na

7. máj 2009 na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov J. M. a M. K.

Dňa 7. mája 2009 okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci

na neurčito na účely zistenia aktuálnej adresy bydliska svedka J. M. a vypočutia oboch

svedkov.

Po zistení, že svedok M. K. sa nachádza v Ústave na výkon väzby v..., okresný súd

8. februára 2010 dožiadal Okresný súd Spišská Nová Ves o výsluch svedka v tomto

zariadení. Dožiadanie vybavené nebolo, keďže svedok bol medzičasom premiestnený do

Ústavu na výkon väzby v..., odkiaľ bol 7. apríla 2010 prepustený z väzby na slobodu;

následne okresný súd zisťoval adresu jeho bydliska.

Pojednávanie nariadené na 11. apríl 2013 bolo odročené z dôvodu dočasnej

pracovnej neschopnosti sudkyne. Dosiaľ posledné pojednávanie sa uskutočnilo 30. mája

2013 a po prerokovaní veci bolo odročené na 3. október 2013 s tým, že okresný súd bude

zisťovať stav trestnej veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. ,

predvolá svedka pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení a vyžiada si od žalovanej

poistnú zmluvu so všetkými dodatkami a prílohami.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha

zaplatenia peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia

z havarijného poistenia. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za

zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť

predmetnej veci. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou

zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

namietaného konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že pojednávanie nariadené na

29. máj 2008 bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa, pričom na

pojednávaní nariadenom na 4. december 2008 sa sťažovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil,

a na tomto základe konštatoval, že aj sťažovateľ má určitý (negatívny) podiel na doterajšej

neprimeranej dĺžke namietaného konania. Uvedené správanie sťažovateľa ako účastníka

konania síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale možno ho

primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania došlo k obdobiu dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od 7. mája

2009 do 8. februára 2010), rozhodujúce pochybenie okresného súdu však podľa názoru

ústavného súdu spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou (najmä čo sa týka úkonov okresného súdu súvisiacich

so zisťovaním pobytu svedkov a zabezpečením ich účasti na pojednávaní, úkonov

súvisiacich so zabezpečovaním listinných dôkazov, ale aj úkonov súvisiacich

so zapožičaním súdneho spisu z Okresného súdu Poprad).

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše šesť rokov

bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu, ale najmä jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje

sťažovateľ najmä takto: „fakt, že ani po takmer šiestich rokoch po podaní žaloby súd

právoplatne nerozhodol, vytvára u sťažovateľa objektívny stav právnej neistoty. Uvedená

dlhá doba čakania na prvostupňové rozhodnutie súdu a z nej vyplývajúca právna neistota je

predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3

, ktoré by malo byť náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Sťažovateľ považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR za úmerné

vo vzťahu k ujme spôsobenej doterajšou nečinnosťou Okresného súd Košice I.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval

predovšetkým charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období, stav,

v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného súdu, ako aj jeho

doterajšiu neprimeranú dĺžku, ale aj správanie sťažovateľa, ktorý do istej miery prispel

k vzniknutým prieťahom v konaní, a predmet sporu (zaplatenie sumy 2 309,53 €

s príslušenstvom). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním B.

advokátskou kanceláriou, s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH;

celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 12. júla 2013 ústavný súd nepriznal, keďže

vzhľadom na jeho obsah dospel k záveru, že neobsahuje relevantný ústavnoprávny obsah

a nijako neprispieva k rozhodnutiu vo veci.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2013