Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 416/2013
PDF · 139.01 KB
No categories available
III. ÚS 416/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., H., Česká republika, a akad. mal. a soch.
M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich
základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a
slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3 Co 1/2013 z 28. februára 2013 vo „výroku o náhrade trov odvolacieho konania a v
rozsahu potvrdenia rozhodnutia súdu I. stupňa“ a uznesením Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 7 C 157/2001 z 18. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T. o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2013
doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T. (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou v odôvodnení sťažnosti namietali porušenie svojich základných práv vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2
ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 1/2013 z 28. februára 2013 vo „výroku o náhrade trov
odvolacieho konania a v rozsahu potvrdenia rozhodnutia súdu I. stupňa“ a uznesením
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 157/2001 z 18. mája
2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR/16/2012 a jeho uznesením z 2. apríla 2013
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu“) .
Sťažovatelia vo svojej neprehľadnej a chaotickej sťažnosti na 20 stranách
s priloženým prílohami v počte 53 ks opisujú priebeh súdneho konania pred súdmi, ktoré
vyústilo do podľa nich nespravodlivých rozhodnutí o trovách konania a uvedenými
napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a okresného súdu boli zaviazaní zaplatiť trovy
konania odporcom v druhom a treťom rade spolu v sume 68 286,96 €. Okrem toho
namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy od vydania nálezu
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 365/09 zo 17. júna 2010.
V prílohách k sťažnosti sťažovatelia zaslali ústavnému súdu aj napadnuté
rozhodnutia (body 3 a 4) a kópie dovolania a mimoriadneho dovolania, ktoré v tejto veci
podali na všeobecných súdoch a Generálnej prokuratúre Slovenskej republike (body 5 a 6).
Ich sťažnosť obsahuje až dva zhodné petity (návrhy rozhodnutí) a na s. 6 a s. 20 zhodne
sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
«1. Ústavný súd SR v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. odkladá vykonateľnosť
rozhodnutia - Krajského sudu Bratislava sp. zn. 3 Co 1/2013-1461 zo dňa 28. 2. 2013.
2. Ústavný súd SR „Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 Co 1/2013-
1461 zo dňa 28. 2. 2013 zrušuje vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a v rozsahu
potvrdenia rozhodnutia súdu 1 stupňa, zrušuje aj Uznesenie Okresného súdu Bratislava III.
sp. zn. 7 C 157/2001-1262 zo dňa 18. 5. 2011 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III.
na ďalšie konanie.“ (Pokiaľ je to možné, tak u inej samosudkyne, či samosudcu).
3. Alternatívne pre prípad, že Ústavný súd SR nezruší porušujúce uznesenia, prizná
za spôsobené prieťahy sťažovateľom finančné zadosťučinenie, každému vo výške 50.000,-
Eur., na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. H., vedený v S., a. s., číslo účtu... v lehote do
60 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.
4. Alebo ak k zadosťučineniu dôjde zrušením oboch práva porušujúcich rozhodnutí,
finančné zadosťučinenie ÚS neprizná.
5. Sťažovateľom prizná náhradu trov právneho zastúpenia... spolu 419,84 Eur...,
ktoré sú porušovatelia I. a II. povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov JUDr. J. H... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto
nálezu.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy,
ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané
na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí
v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd
zastúpený advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť
smeruje.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľov sa vyznačuje zmätočnosťou svojho
obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísanej náležitosti sťažnosti
požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické,
kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov
takáto kvalita zjavne chýba, pretože tí v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnili
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 47 ods. 3
ústavy a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením
krajského súdu (tieto články len citujú), a tiež odôvodnenie sťažnosti, v ktorom označujú
ako porušovateľov krajský súd a okresný súd, nie je zosúladené s petitom ich sťažnosti.
Návrh na rozhodnutie nie je tiež vykonateľný, t. j. neobsahuje podstatnú náležitosť,
a to presné a riadne označenie základných práv a slobôd, ktoré mali byť podľa tvrdenia
sťažovateľov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde] a ktorým konkrétnym
porušovateľom, čo je základnou náležitosťou na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ich
návrhu, pričom alternatívne žiadajú od ústavného súdu, aby priznané finančné
zadosťučinenie ústavný súd zaslal na účet právneho zástupcu, čo v sťažnosti žiadnym
spôsobom tiež neodôvodnili.
Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľov neobsahuje jasný, zrozumiteľný
a vykonateľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného
súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci, a tiež petit nie je zosúladený s odôvodnením sťažnosti.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov
advokátom konštatuje, že ich sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní (obdobne napr.
III. ÚS 210/2010, I. ÚS 584/2012, III. ÚS 571/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2013