Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 424/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D. s. r. o., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,

pre namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. januára 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D. s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2013 doručená sťažnosť spoločnosti D. s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. januára 2013.

2. Sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobcu v konaní pred Okresným súdom

Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd) domáhala zaplatenia finančnej čiastky v sume

331 939,19 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na

strane žalovaného tak, že mu sťažovateľka uhradila peňažnú zálohu kúpnej ceny

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom ich zmluvného záväzku zo zmluvy o uzatvorení

budúcej zmluvy.

„Sťažovateľ so žalovaným sa nezhodli na zmierlivom riešení veci a preto spor

o vydanie bezdôvodného obohatenia riešil miestne a vecne príslušný Okresný súd

v Liptovskom Mikuláši v konaní vedenom pod sp. zn.: .

V konaní bolo podstatné, aby sa súd zaoberal platnosťou ustanovenia o zmluvnej

pokute, ktoré je spísané v čl.1.3 Zmluvy a ktorého sa dovoláva žalovaný v súvislosti

so zápočtom pohľadávky žalobcu na 331 939,19 EUR (10 000 000,- SK).

Jedným z hlavných predmetov konania sa stalo tvrdenie sťažovateľa (žalobcu),

že ustanovenie o zmluvnej pokute spísané v čl.1.3 Zmluvy je neplatné a preto nemohlo

vyvolať právne účinky. Žalobca nebol a nie je povinný uhradiť žalovanému 331 939,19 EUR

(10 000 000,- SK) z titulu zmluvnej pokuty. Žalovaný z daného dôvodu nemohol pristúpiť

k jednostrannému zápočtu a jeho dlh preto nezanikol, je naďalej predmetom tohto konania

a je na mieste, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

331 939,19 EUR (10 000 000,- Sk).“

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. júna 2011 návrh sťažovateľky

zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti tomuto rozsudku rozhodoval krajský súd, ktorý

namietaným rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2013 rozsudok okresného

súdu potvrdil.

4. Sťažovateľka v sťažnosti zastáva názor, že „Z ústavnoprávneho hľadiska ochrany

justičných práv sťažovateľa nie je možné akceptovať názor všeobecného súdu podľa

ktorého: Platné je také zmluvné ujednanie, podľa ktorého budúci kupujúci je povinný

uhradiť zmluvnú pokutu budúcemu predávajúcemu za nesplnenie zmluvnej povinnosti aj

vtedy, ak výlučne budúci predávajúci svojim ničím nelimitovaným rozhodnutím určí, či

k splneniu povinnosti došlo alebo nie...

Všeobecné súdy však platnosť dohody o zmluvnej pokute zachovali napriek početným

námietkam sťažovateľa. Všeobecné súdy vyložili a uplatnili zákon tak, že porušili

ústavnoprocesné princípy obsiahnuté v práve na súdnu ochranu a v práve na spravodlivý

súdny proces, čo zo strany ústavného súdu musí byť v rámci ochrany týchto práv

sankcionované kasáciou rozhodnutia odvolacieho sudu. Rozhodnutie odvolacieho súdu

totižto nestojí na právnom základe, ale na základe svojvôle súdu, čo je v právnom štáte

neprípustné.“.

5. Sťažovateľka vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa aj súd druhého stupňa

dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a platnosť zmluvných dojednaní medzi

sťažovateľkou a žalovaným nesprávne právne posúdili. Sťažovateľka uviedla, že „Krajský

súd teda zopakoval dokazovanie, dôkazy opätovne v konaní hodnotil a to bez toho, aby

viedol kontradiktórny súdny proces, umožnil sťažovateľovi uskutočniť vyjadrenia s cieľom

ovplyvniť výsledok rozhodnutia a vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Súd vo veci

rozhodol bez nariadenia pojednávania.“.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti D. s. r. o., so sídlom: P. na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2) Základné právo spoločnosti D. s .r. o., so sídlom: P. na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.01.2013 v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

3) Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa

30.01.2013 v celom rozsahu a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

4) Spoločnosti D. s. r. o., so sídlom: P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1

500,- EUR (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je jej Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5) Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť spoločnosti D. s.r.o., so sídlom: P. trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu F. P., s. r. o.,, vedený vo VÚB, a.s. a to do troch dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

12. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 30. januára 2013. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec sťažovateľky nesprávne právne posúdil a aplikoval

právne predpisy tak, že tým porušil ústavno-procesné princípy obsiahnuté v práve na súdnu

ochranu a v práve na spravodlivý súdny proces.

13. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia

, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej

republiky. Preto, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo

slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť

už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

15. Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní

pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú, alebo nie sú splnené ďalšie procesné

podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej

prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne sp. zn.

).

16. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 18. marca 2013 proti namietanému

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 30. januára 2013 dovolanie, o ktorom

bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom

konaní. Sťažovateľka teda využila účinný právny prostriedok nápravy, ktorý jej právny

poriadok poskytuje.

17. Sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva súdne orgány

(najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu

rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne akceptovateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že

uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky predchádza uplatneniu

právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred

rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal

sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol

by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov.

18. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer

proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

19. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť proti namietanému rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 30. januára 2013 ako predčasne podanú odmietol

pre nedostatok právomoci podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. september 2013