Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 425/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr.

M. F., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 15.

februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. mája 2013 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 15. februára 2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Konaním, ktorým došlo k porušeniu základných

práv sťažovateľky, je rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 15. 02. 2013.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 07. 03. 2013.

Sťažovateľka sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 30. januára 2012

domáhala, aby súd určil, že odporkyňa (Správa katastra P.) je povinná nepokračovať

v porušovaní práva navrhovateľky, obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam - zápis

na LV, k. ú. P., v častí C ťarchy: vecné bremeno - právo stavby - cintorín, cestná, miestna a

účelová komunikácia...

Sťažovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že je výlučnou vlastníckou vyššie uvedených

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., zapísaných na LV.

Sťažovateľka poukázala na to, že dňa 23. 08. 2011 zistila, že Správa katastra P.

zapísala na LV v kat. území P. vecné bremeno tak, ako už bolo vyššie citované, v rozpore s §

4 ods. 1 Sťažovateľka zdôraznila, že vecné bremeno v zmysle

ustanovenia vzniká vo verejnom záujme iba vtedy, ak ide o

stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo mesto P. v návrhu na zápis

vecného bremena do katastra nehnuteľností nepreukázalo.

Sťažovateľka namietala, že k zápisu vecného bremena sú nevyhnutné listiny, ktoré

preukazujú, potvrdzujú právo k nehnuteľnostiam, a to, že stavby: cintorín a dokonca aj

miestna komunikácia, ku ktorej Správa katastra P. zapísala vecné bremeno, boli povolené

podľa platných právnych predpisov a takýmito listinami sú: územné rozhodnutie, stavebné

povolenie, súhlas vlastníka pozemku a kolaudačné rozhodnutie. Podľa sťažovateľky Správa

katastra P. sa mýli, pokiaľ tvrdí, že právo vecného bremena v prospech vlastníka stavby

vzniká predložením návrhu na zápis a nie aj preukázaním, že ide o stavbu povolenú podľa

platných právnych predpisov.

Podľa sťažovateľky stavebník nemal v čase stavby cintorína k pozemku... žiadne

právo, ktoré by ho oprávňovalo na vykonanie stavby. Vlastníkom pozemku bola fyzická

osoba M. M., rod. B., po ktorej smrti zdedila túto nehnuteľnosť... jej dcéra MUDr. V. K.

Mesto P. a ani MsNV P. nikdy neboli vlastníkmi predmetných pozemkov, teraz vo

vlastníctve sťažovateľky, na ktorých sa nachádza stavba cintorína a cestnej komunikácie.“

Sťažovateľka ďalej uvádza, že «Stavby cintorína a cestnej komunikácie boli

postavené na sporných pozemkoch bez súhlasu vlastníka pozemkov. Tieto stavby zriadilo

MsNV P.

Podľa legislatívy platnej v čase výstavby cintorína, neoprávnenú stavbu mohol

zriadiť iba občan ( platného do 01. 01. 1992). Pokiaľ

teda zriadila stavbu tzv. socialistická organizácia bez toho, aby mala k zriadeniu stavby

na cudzom pozemku riadny právny titul, nebolo možné túto stavbu vyporiadať podľa § 221

ods. 1, 2 platného v znení pred novelou č. 50/1991 Sb.. To však

neznamenalo, že by takáto stavba bola oprávnená.

Podľa sťažovateľky postupom Správy katastra P. - zapísaním vecného bremena došlo

k hrubému zásahu do vlastníckych práv sťažovateľky, a to práva vlastniť a pokojne užívať

svoj majetok, čo vyplýva ako zo samotného znenia ustanovenia § 151n ObčZ, tak aj z textu

zápisu na LV, v kat. území P., v Časti C: ťarchy...

Podľa , návrh na vykonanie záznamu

sa musí podať písomne a musí obsahovať verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje

právo k nehnuteľnosti. Ak Správa katastra P. vykonala zápis vecného bremena do katastra

nehnuteľnosti bez toho, aby mala „inou listinou“ preukázanú skutočnosť - že ide o stavbu

povolenú podľa platných právnych predpisov, postupovala v rozpore so zákonom a zasiahla

tak do vlastníckych práv sťažovateľky...

Správa katastra P. teda nechránila vlastníctvo sťažovateľky, napriek tomu, že ho

sťažovateľka upozornila, aby vyžiadala od vlastníka stavby listiny preukazujúce v zmysle §

4 ods. 1 vznik vecného bremena a následne oprávnenosť zápisu

vecného bremena do katastra nehnuteľností. Správa katastra P. záznam vykonala

a o predloženie potrebných listín preukazujúcich povolenie stavby podľa „platných

právnych predpisov“ - navrhovateľa záznamu nepožiadala.

Vychádzajúc z obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie a v danom

prípade z povinnosti orgánu verejnej moci rozhodnúť vo veci spôsobom, ktorý určuje zákon,

treba v prvom rade uviesť, že v posudzovanej veci postupom správneho orgánu došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľky a preto postup porušovateľa nezodpovedá

požiadavkám kladeným zákonom na spravodlivé súdne konanie.»

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo spoločnosti P., s.r.o., podľa článku 46 ods. 1,

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. z 15. 02. 2013, porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. 02. 2013, sp. zn.

sa zrušuje.

4. Vec sa vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľka si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho

zastúpenia... vo výške 331,14 EUR (dva úkony po 130,16 EUR - prevzatie a príprava

právneho zastúpenia, písomné podanie na ústavný súd, plus 2 x režijný paušál po 7,81

EUR) a DPH vo výške 55,20 EUR, na účet advokáta JUDr. M. F... ktoré je Krajský súd

Prešov povinný uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa návrh

na začatie konania ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa

týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

7. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

12. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 15. februára 2013, ktorým krajský súd

zamietol návrh sťažovateľky v konaní podľa

o určenie, že odporkyňa, Správa katastra P., je povinná nepokračovať v porušovaní práva

sťažovateľky, obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam – zápis vecného bremena

k nehnuteľnosti.

13. Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania

( , a ). Až na výnimky, ktoré sú

upravené , je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie

konania ( ).

Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,

ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv.

14. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza dôvody podania žaloby na krajskom súde a uvádza,

v čom vidí pochybenie Správy katastra P. pri zápise vecného bremena záznamom

v prospech tretej osoby. Ďalej cituje z napadnutého rozsudku krajského súdu, cituje

relevantné právne predpisy, opisuje skutkové okolnosti vykonania záznamu Správou

katastra P. a uvádza právnu argumentáciu tvrdeného pochybenia v postupe Správy katastra

P. Argumentácia sťažovateľky v sťažnosti sa však zaoberá výlučne postupom správneho

orgánu, t. j. Správy katastra P., a to predovšetkým skutkovými zisteniami tohto orgánu,

s ktorými sťažovateľka nesúhlasí.

K samotnému namietanému porušeniu svojich základných práv rozsudkom krajského

súdu sťažovateľka len uvádza, že „v posudzovanej veci postupom správneho orgánu došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľky a preto postup porušovateľa nezodpovedá

požiadavkám kladeným zákonom na spravodlivé súdne konanie...“. Z odôvodnenia sťažnosti

nie je možné vôbec identifikovať, čo je predmetom sťažnosti vo vzťahu k rozsudku

krajského súdu.

15. Ústavný súd konštatuje, že zásadným nedostatkom sťažnosti je úplná absencia

akýchkoľvek dôvodov a argumentácie k tvrdenému porušeniu označených základných práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka neuviedla žiadne konkrétne

nedostatky namietaného rozsudku krajského súdu, a to napriek skutočnosti, že v petite

sťažnosti označila ako porušovateľa svojich práv krajský súd. Sťažnosť, naopak, obsahuje

dôvody nesúhlasu sťažovateľky s postupom Správy katastra P., čo však nie je predmetom

konania pred ústavným súdom o tejto sťažnosti.

Sťažnosti teda chýba také náležité a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu, ktoré by

poskytlo nevyhnutný východiskový rámec pre preskúmanie označeného rozsudku krajského

súdu z pozície sťažovateľkou namietaného porušenia označených článkov

a dohovoru. Ústavnému súdu neprináleží domýšľať si alebo dopĺňať chýbajúcu

ústavnoprávnu argumentáciu sťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti.

16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, preto ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť

napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

17. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať ex offo

(z úradnej povinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov

konania (, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky vykazuje nedostatky náležitostí

predpísaných a , a preto ju bolo potrebné pri jej

predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa .

19.Vzhľadom na požiadavku materiálnej ochrany ústavnosti ústavný súd preskúmal aj

namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn. z 15. februára 2013. Krajský súd

v namietanom rozhodnutí najmä uviedol:

„Súd musí zdôrazniť, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu považoval

za nedôvodné, pretože čo sa týka preukázania podmienok ustanovených v § 4 zákona

č. sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom odporkyne ohľadom

splnenia podmienok pre zápis listinných dôkazov - stavby postavenej v súlade s vtedy

platnými právnymi predpismi a je toho názoru, že záznam vykonaný do katastra

nehnuteľností na liste vlastníctva č. k.ú. P. dňa 19. augusta 2011 pod sp. zn Z 2382/2011 je

správny a zákonný.

Ak navrhovateľ v návrhu tvrdí, že postupom odporkyne došlo k nezákonnému zásahu

do jeho vlastníckych práv, tieto tvrdenia nemajú oporu v zákonných ustanoveniach podľa

ktorých odporkyňa pri zápise vecného bremena na základe listinných dôkazov, ktoré

predložilo Mesto P. postupovala.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v ustanovení § 34 ods. 1 upravuje, že práva

k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona,

rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním,

prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva

k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu

alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku

vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín

a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných

veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej

oprávnenej osoby (§ 35 ods. 1 citovaného zákona ).

Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa

katastra vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 2 zákona).

V danej veci správa katastra vydala jeden z troch druhov zápisov a to záznam.

K uvedenej problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval (R 96/1994)

pričom vyslovil, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do

katastra nehnuteľnosti nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda

rozhodnutím správneho orgánu v zmysle , a preto takýto zápis údajov

formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa

druhej hlavy piatej časti .

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

(ktoré pojem priamo definuje) je totiž poskytnutie súdnej

ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nieje rozhodnutím, a tento bol

zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne

konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti nepokračovať v porušení práva

a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad

na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne

aj nekonaním orgánu verejnej správy...

Jednou zo zásad vyjadrených v článku 20 ods. 3 je, že

vlastníctvo nemôže zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami

chránenými zákonom. Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí vec

posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci.

Správny orgán má chrániť vlastníctvo subjektu, ktorému také právo prislúchalo, v danom

prípade navrhovateľa a pokiaľ žiadateľ vykonania záznamu predložil listiny, ktoré

zdôvodňovali potrebu vykonania zápisu vecného bremena formou záznamu, tak ako to

v tomto prípade bolo jednoznačne preukázané - verejný záujem obyvateľov Mesta P.

ohľadom prístupu do priestorov cintorína, bol podľa názoru súdu záznam vykonaný

v súlade s ustanoveniami , ako aj v súlade s uvedeným článkom

SR.

Súd neakceptoval ani námietku navrhovateľa v tom zmysle, že postup správneho

orgánu pri zápise záznamu v zmysle bol neoprávnený a týmto

záznamom bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľa, pretože predmetný záznam

vecného bremena bol vykonaný v prvom rade vo verejnom záujme, čo sa týka pozemku pod

stavbou užívanom vlastníkom, t.j. Mestom P. ako miestnej komunikácie, ktorá slúži ako

prístupová cesta k cintorínu, ktorý je vo vlastníctve Mesta P. V tomto prípade verejný

záujem, ktorý tu preukazuje Mesto P. podaným návrhom, jednoznačne je verejným záujmov

v prospech všetkých obyvateľov Mesta P.

Správny orgán preto postupoval v súlade s intenciami ustanovení

Z. z., ako aj

Súd zdôraznil, že vykonaným záznamom ako úkonom evidenčným v správe katastra

nehnuteľnosti nedošlo v žiadnom prípade k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa,

pretože záznam nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam s poukazom

na obsah ustanovenia

S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (

a iné) preto krajský súd podľa návrh ako nedôvodný zamietol.“

20. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval krajský súd

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil.

Krajský súd s odvolaním sa na platnú a účinnú právnu úpravu relevantných

ustanovení , zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ako aj na citovaný ústavne

súladným spôsobom vyjadril svoj právny názor k jednotlivým námietkam sťažovateľky.

Napadnutý rozsudok krajského súdu obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli

k vydaniu rozhodnutia, ktorým návrh sťažovateľky zamietol. Prijaté právne závery

so zreteľom na skutkový stav nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne

a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Krajský súd v napadnutom

rozsudku podľa názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na argumentáciu

sťažovateľky a vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

21. Okolnosť, že sťažovateľka sa s výrokom napadnutého rozsudku krajského súdu

nestotožňuje, nezakladá porušenie označených práv a slobôd. Ústavný súd k tomu

poznamenáva, že základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

garantované a Listinou základných práv a slobôd neznamená právo na úspech

v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením

je vyhovenie všetkým návrhom účastníka konania (napr. , ,

).

22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 15. februára 2013 nemohlo byť porušené. Sťažnosť sťažovateľky bolo

preto potrebné pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013