Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-6-2012.pdf
PDF · 129.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľa PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO : 36 707 996, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiele Sro, vložka č. XXXXX/P, zastúpeného konateľom S. A., právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 1161, 075 01 Trebišov, adresa na doručenie: Advokátska kancelária, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti odporkyni Správe katastra Prešov, so sídlom Konštantínova č. 6, 080 01 Prešov v konaní o návrhu proti postupu správneho orgánu podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 30. januára 2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd určil, že odporkyňa je povinná nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa, obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam - zápis na LV č. XXXXX, k.ú. S. v časti C ťarchy: vecné bremeno - právo stavby - cintorín, cestná, miestna a účelová komunikácia na pozemku parc. C KN 821 - ostatná plocha o výmere 6 974 m2, C KN 824/3 ostatná plocha o výmere 3362 m2 a E KN 1303/12 - orná pôda o výmere 284 m2 podľa § 4 zákona MR SR č. 66/2009 Z.z. - žiadosť Mesta Prešov Z-2382/11.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že jeho spoločnosť je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. S., zapísaných na LV č.XXXXX, ktoré boli vyššie uvedené.
Poukázal na to, že zistil dňa 03. augusta 2011 na Správe katastra Prešov, Mesto Prešov podalo žiadosť návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom k vyššie uvedeným parcelám vo vlastníctve spoločnosti navrhovateľa. Následne mesto tento návrh doplnilo podaním dňa 08. júna 2011. Navrhovateľ zdôraznil, že v návrhu na zápis vecného bremena o ktorý požiadalo Mesto Prešov, sa odvoláva na ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., vzniká vo verejnom záujme iba vtedy, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo podľa navrhovateľa Mesto Prešov nepreukázalo. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na nevykonanie predmetného záznamu vecného bremena listom zo dňa 04. augusta 2011.
Argumentoval tým, že dňa 23. augusta 2011 zistil, že odporkyňa zapísala vecné bremeno na LV č. XXXXX k.ú. S. tak ako bolo citované už vyššie. Citovala ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedla, že podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Citoval ustanovenie § 34 ods. 1, § 35 ods. 1,2, § 36 ods. 1 zákona č. 165/1995 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 a § 3 ods. 1 Správneho konania majú správne orgány podľa navrhovateľa povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a pritom majú správne orgány postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa navrhovateľa sú takýmito podkladmi listiny, ktoré preukazujú, potvrdzujú právo k nehnuteľnostiam a to, že stavby cintorín a dokonca aj miestna komunikácia, ku ktorej odporkyňa zapísala vecné bremeno a tieto boli povolené podľa platných právnych predpisov a takýmito listinami podľa navrhovateľa sú územné rozhodnutie, stavebné povolenie, súhlas vlastníka pozemku a kolaudačné rozhodnutie. Poukázal na to, že odporkyňa správny orgán sa mýli, pokiaľ tvrdí, že právo vecného bremena v prospech vlastníka stavby vzniká predložením návrhu na zápis a nie preukázaním, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.
Stavebník podľa navrhovateľa nemal v čase stavby cintorína k pozemku s parcelným číslom 1303/2 - roľa o výmere 12 286 m2 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 609, k.ú. S. žiadne právo, ktoré by ho oprávňovalo na vykonanie stavby. Vlastníkom pozemku bola fyzický osoba Z. Z., rod. C., po ktorej smrti zdedila túto nehnuteľnosť, resp. parcely KN-C 821 o výmere 6 974 m2 KN - C 824/3 - ostatná plocha o výmere 3 362 m2 a KN-E č. 1303/12 - orná pôda o výmere 284 m2 jej dcéra MUDr. N. E.. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že Mesto Prešov ani jeho právny predchodca MsNV Prešov nikdy nebol vlastníkmi predmetných pozemkov teraz vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorých sa nachádza stavba cintorína a cestnej komunikácie, pričom predmetné pozemky neboli majetkoprávne vysporiadané napriek tomu, že majetkoprávne vysporiadanie bolo jednou z podmienok, ktorá mala byť splnená pred vydaním stavebného povolenia. Stavby cintorína a cestnej komunikácie boli postavené podľa neho na sporných pozemkoch bez súhlasu vlastníka pozemkov a tieto stavby zriadilo MsNV Prešov. Ďalej navrhovateľ argumentoval tým, že podľa legislatívy platnej v čase výstavby cintorína podľa neho neznamenalo, že by takáto stavba bola oprávnená, pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 606/2004 z 16. februára 2005. Poukázal na to, že pokiaľ tento právny stav pretrval aj po 01. januári 1992 je nutné posúdiť ďalšiu existenciu právneho vzťahu, aj nárok z neho vzniknutý podľa právnej úpravy, ktorý nastal po 01. januári 1992, pričom zdôraznil, že toto prechodné ustanovenie § 868 Občianskeho zákonníka je potrebné vyložiť v súlade s Listinou základných práv, konkrétne s článkom 11.
Zároveň navrhovateľ dôvodil tým, že Mesto Prešov si bolo vedomé neusporiadaných vzťahov k predmetným pozemkom a stavbe cintorína a preto chcelo tieto pozemky od právnych predchodcov navrhovateľa aj odkúpiť, pričom poukázal na jednotlivé kroky komisie, ako aj mestského zastupiteľstva v Mesta Prešov v rokoch 2005 - 2006.
Ďalej v návrhu opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 448/2010. Je nesporné, podľa navrhovateľa, že zapísaním vecného bremena odporkyňou došlo k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa, ktorý tak bol ukrátený na svojich právach, čo vyplýva ako zo samotného znenia ustanovenia § 151n OZ, tak aj z textu zápisu na LV č. XXXXX, k.ú. S. v časti C: ťarchy. Postupom odporkyne vykonaním záznamu v katastri nehnuteľností došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv a povinností navrhovateľa a to vlastniť a pokojne užívať svoj majetok. Poukázal pritom na článok 20 ods. 3 Ústavy SR , ako aj na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Opätovne zdôraznil, že zápisom vecného bremena v prospech Mesta Prešov postupovala odporkyňa v rozpore so zákonom. Napriek upozorneniu zo strany navrhovateľa odporkyňa ako správny orgán nepostupovala v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadovážila dostatok skutkových podkladov a vo veci nezistila skutkový stav správne a preto zo skutkových podkladov nevyvodila správny právny záver. Zároveň týmto nezákonným postupom zasiahla do vlastníckych práv navrhovateľa a tento zásah ku dňu podania návrhu trvá.
Navrhovateľ citoval ustanovenie § 151n Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 151o. Zároveň citoval ustanovenie § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., § 28 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ako aj ustanovenie § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z.. Navrhovateľ uviedol v návrhu ďalej, že zápisom vecného bremena podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľa ako vlastník nehnuteľnosti nehnuteľnej veci povinný trpieť umiestnenie stavieb na svojich pozemkoch napriek tomu, že stavba nebola v čase výstavby povolená podľa platných predpisov a v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka sa tak jedná o neoprávnenú stavbu. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by chcel zákonodarca vysporiadať zákonom č. 66/2009 Z.z. všetky pozemné komunikácie a cintoríny nachádzajúce sa na pozemkoch iných vlastníkov, a to aj tie, ktoré sú postavené bez platných právnych predpisov, tzn. aj tie ktoré sú v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka definované ako neoprávnené
stavby, bol by predsa v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vynechal slová: .... „ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov ....“. Keďže však tak zákonodarca neučinil, neobstojí postup odporkyne, ktorá zapísala vecné bremeno aj napriek tomu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie podmienky, že stavba cintorína a komunikácie bola povolená podľa platných právnych predpisov. Vykonanie záznamu má v katastri nehnuteľností evidenčný charakter, príslušný orgán však musí skúmať podmienky na takýto zápis z hľadiska ustanovenia § 35 ods. 1 zákona, teda či išlo o návrh podaný vlastníkom, alebo inou oprávnenou osobou a podľa ustanovenia § 36 a § 36a zákona príslušný orgán posúdi, či verejná listina je spôsobilá na vykonanie zápisu. V danom prípade teda katastrálny orgán nemohol automaticky vykonať zápis do katastra, ale mal skúmať to, či predmetné stavby boli v čase výstavby povolené podľa platných právnych predpisov a či tak boli v skutočnosti aj splnené podmienky pre vykonanie záznamu. Pri zázname katastrálny úrad príslušnú zmenu právneho stavu vloží záznamom do evidencie nehnuteľností, avšak za podmienok stanovených zákonom, ktoré sú určené taxatívne. Musia byť splnené všetky zákonné podmienky, ktoré ukladá zákon č. 66/2009 Z.z. Listiny predložené vlastníkom stavieb, ktoré boli podkladom pre vykonanie záznamu v danom prípade podľa navrhovateľa zákonné podmienky nespĺňali.
Navrhovateľ citoval ustanovenie § 250v ods. 1 O.s.p. a uviedol, že listom zo dňa 28. novembra 2011 podal na Okresnej prokuratúre v Prešove podnet - upozornenie na nezákonný postup odporkyne. Dňa 18. januára 2012 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie Okresnej prokuratúry Prešov z 11. januára 2012 ako odpoveď na jeho podnet, v ktorej okresný prokurátor okrem iného doslovne uviedol, že „... nakoľko nebol vzhliadnutý dôvod, na prijatie prokurátorského opatrenia Váš podnet ako nedôvodný odkladám“. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ podaním podnetu v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpisov zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. veta prvá.
K podanému návrhu sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa 05. marca 2012, v ktorom uviedla, že návrh na záznam do katastra nehnuteľnosti bol podaný dňa 20. mája 2011 doplnený podaniami z 15. augusta a 08. júna 2011, a týkal sa nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. S., tento návrh bol podaný Mestom Prešov ako vlastníkom stavby na pozemkoch: registra KN C parc. č. 821 - orná pôda o výmere 6 974 m2, KN C 824/3 - ostatné plochy o výmere 3 362m2, KN E 1303/2 - orná pôda o výmere 284 m2. K návrhu žiadal zapísať vecné bremeno k stavbe na uvedených pozemkoch - miestny cintorín. Vo svojom doplnení návrhu zo dňa 08. júna 2011 doložil listinné dôkazy k stavbe a v doplnení návrhu zo dňa 15. augusta 2011 po vykonanej identifikácii bolo zistené, že pozemok registra KN E parc. č. 1303/12 je identický s pozemkom registra KN C parc. č. 9721/2, na ktorej je uvedený kód spôsobu využitia pozemku č. 22, ktoré označuje využitie pozemku - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia. Na základe uvedeného zmenil svoj návrh v tejto časti tak, že vecné bremeno na pozemku registra KN E parc. č. 1303/12 - cesta. Odporkyňa citovala ustanovenie § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., pričom uviedla že navrhovateľ k zápisu na záznamu nad rámec uvedenej povinnosti v prílohe predložil listinné dôkazy o existencii cintorína. Toto vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, viď odkaz č. 11 uvedený v § 4 ods. 1 zákona.
Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 36 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a uviedla, že správny orgán sa uvedenými ustanoveniami zákona riadil pri posudzovaní listiny, po zhodnotení, že listina obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, bol na LV č. XXXXX k.ú. S. vykonaný zápis vecných bremien. Zároveň poukázala na obsah ustanovenia § 34 ods. 3 a § 5 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností.
V závere vyjadrenia odporkyňa na objasnenie veci doplnila, že stavby - cesta a cintorín nie sú v katastri nehnuteľností zapísané na LV ako samostatné stavby, ale v súlade s § 6 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností ide o stavbu zobrazenú v katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená a je označená kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
Uznesením zo dňa 09. júla 2012 pod sp. zn. 2 S 6/2012 - 48 pribral krajský súd do konania Mesto Prešov. Voči uzneseniu krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 12. decembra 2012 pod sp. zn. 6 Sžo 53/2012 tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. júla 2012 pod sp. zn. 2 S 6/2012 - 48 potvrdil.
Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený odporkyňou vyplýva, že Mesto Prešov, ako navrhovateľ podalo dňa 20. mája 2011 pod sp. zn. Z - 2382/2011 návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý odôvodilo tým, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 07. apríla 2009 č.k. 8C 258/2009 - 249 bolo určené, že Mesto Prešov je vlastníkom parciel C KN 821 orná pôda o výmere 6 974 m2, C KN 824/3 ostatné plochy o výmere 3 362 m2 a E KN 1303/12 - orná pôda o výmere 284 m2 súčasnosti zapísaných na LV XXXX k.ú. S.. Rozsudok Okresného súdu v Prešove potvrdil rozsudkom Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 8 Co 138/2009 a 8 Co 139/2009 zo dňa 21. januára 2010 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 02. marca 2010. Zároveň Mesto Prešov poukázalo na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 13. apríla 2011 pod sp. z.n III ÚS 448/2010 rozhodol o sťažnosti spoločnosti PONECO, s.r.o. so sídlom Prešov, Jesenná 12 okrem iného tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 8 Co 138/2009 a 8 Co 139/2009 z 21. januára 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo obnovené vlastnícke právo k vyššie uvedeným parcelám pre spoločnosť PONECO s.r.o. .
Mesto Prešov ďalej odôvodnilo návrh citáciou ustanovenia § 1 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj s poukazom nato, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Mesto Prešov zároveň poukázalo na citáciu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z.z., podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Mesto Prešov ďalej dôvodilo poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Mesto Prešov požiadalo o zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. S. zapísaných v súčasnosti na LV XXXX v prospech mesta Prešov.
Predmetný návrh na zápis vecného bremena doplnilo Mesto Prešov písomným podaním zo dňa 08. júna 2011 a to v tom zmysle, že doručilo odporkyni listinné dôkazy a to konkrétne:
- rozhodnutie zo dňa 16. júna 1976 č. Výst. 3360/76-Kp, ktorým MsNV Prešov, odbor výstavby podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní na žiadosť Technických a rekreačných služieb mesta Prešov vydal podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 84/1958 Zb. a podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 153/1959 Ú.V. o územnom plánovaní rozhodol o zmene využitia pozemkov pre rozšírenie mestského cintorína na prac. č. 1301/1 a 1303/2, k.ú. S.,
- vyhláška MsNV Prešov odboru stavby zo dňa 26. júla 1977 č. Výst.-fin.-8751/1977 vo veci vyvlastnenia pozemkov zapísaných v pkn.vl. č. 609, k.ú. S. ako mpč. 1303/2 vo vlastníctve Z. Z., rod. C.,
- rozhodnutie zo dňa 09. augusta 1977, č. Výst.Fin. 8751/77-Pk, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti pre rozšírenie cintorína v S., konkrétne parcela mpč. 1303/2 zapísaná v pkn.vl. č. 609, k.ú. S.,
- žiadosť MsNV v Prešove z 12. septembra 1977 č. Fin-HZ-28/1977 na Krajskú správu geodézie a kartografie a záznamom na LV pre čsl.štát ( aj parcela 1303/2 - cintorín ),
- hospodársku zmluvu z 01. októbra 1977 č. Fin-HZ-28/1977, ktorou MsNV Prešov previedol správu národného majetku aj na parc. č. mpč. 1303/2 zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 609, k.ú. S. na Technické a rekreačné služby Prešov za účelom rozšírenia mestského cintorína,
- žiadosť MsNV Prešov, finančného odboru zo dňa 08. augusta 1979 č. Fin-HZ-28/1977, ktorou bolo žiadané o vyňatie nehnuteľnosti z pôvodného fondu ( aj mpč. 1303/2 z vložky č. 609 k.ú. S. ),
- plnomocenstvo pre zastupovanie v konaní o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.
Parcely, ktoré sú predmetom návrhu na zápis vecného bremena, konkrétne C KN 821 orná pôda, C KN 824/3 ostatné plochy a E KN 1303/12 orná pôda nachádzajúce sa v k.ú. S. boli vytvorené z pôvodnej mpč 1303/2 zapísanej vo vložke č. 609 k.ú. S.. Zároveň Mesto Prešov poukázalo opätovne na citáciu § 1 ods. 1 ,2 zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj na to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sú splnené zákonné podmienky na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, t.j. aby bolo na vyššie uvedených parcelách zriadené vecné bremeno v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. Zároveň Mesto Prešov opravilo týmto vadu podania zo dňa 20. mája 2011, kde nesprávne uviedlo druh pozemku pri parcele č. 821, že ide o ornú pôdu, tak ako je vyznačené na LV č. XXXX k.ú. S..
Ďalej z administratívneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 04. augusta 2011 doručil výzvu odporkyni na nevykonanie záznamu do katastra nehnuteľností ako upozornenie na nezákonný postup, pričom poukázal na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu. Súčasťou tohto podania žalobcu bola aj zápisnica mpč č. 609 k.ú. S. a nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 448/2010 zo dňa 13. apríla 2011.
Z LV č. XXXXX k.ú. S., ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že v časti C: Ťarchy je pod poradovým číslom 1 zapísané vecné bremeno - právo stavby - cintorín, cestná, miestná a účelová komunikácia na pozemku parc. C KN 821 - ostatné plochy o výmere 6 974 m2, C KN 824/3 - ostatná plocha o výmere 3 362 m2 a E KN 1303/12 - orná pôda o výmere 684 m2 podľa § 4 zákona NS SR č. 66/2009 Z.z. - žiadosť Mesta Prešov Z - 2382/11.
Ako vyplýva z obsahu návrhu a jeho písomného doplnenia navrhovateľ sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ako konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, „ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu, ktoré tvrdia, že boli ukrátené na svojich právach a právom chránených záujmov, nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej vykonaný“.
Na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa v zmysle uvedeného primerane použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti, ak nie je osobitná úprava.
Primeranosťou v tomto zmysle chápeme také použitie, ktoré napomáha dosiahnutiu účelu konania proti zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. , orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Občiansky súdny poriadok podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy ( v niektorých prípadoch aj viaceré z nich ) pokiaľ ide o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy. V žalobe preto žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov, musí isť o jeho práva a záujmy, inak žaloba nemôže byť úspešná, ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím a jeho účinky priamo dopadajú na žalobcu, dôsledky zásahu trvajú alebo objektívne hrozí jeho opakovanie, vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon tak, ako je to v konaní proti nečinnosti správneho orgánu, dodržal zákonnom ustanovenú lehotu na podanie žaloby, ktorá je 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo.
V zmysle citovaných zákonných podmienok, ktoré ustanovuje § 250v ods. 1 až 3 O.s.p. musí byť dodržaný postup, ktorý tieto podmienky upravujú. Návrh nie je prípustný ani vtedy, ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný, pričom presne neuvedie akým spôsobom, v akom časovom pásme a aké konkrétne práva navrhovateľa boli týmto zásahom dotknuté.
Súd príslušný rozhodovať o takomto návrhu namietajúcom konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy musí splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. posudzovať individuálne, na základe okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom orgánov verejnej správy dotknuté v tom ktorom konkrétnom konaní.
V zásade možno vyžadovať splnenie týchto osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany právnickej alebo fyzickej osoby odstránenia nezákonného zásahu orgánu verejnej správy aj bez potreby zásahu zo strany súdnej moci.
Nepochybne k ním budú patriť právne prostriedky priamo dostupné dotknutej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, rozhodovanie o ktorých je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zjednania nápravy vo vzťahu k nezákonné zásahu verejnej správy. To však nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práva právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb aj keď nedisponujú právomocou i možnosťou bezprostredného zjednania nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky a umožňuje uplatnenie ochranných práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo vzťahu k namietanému zákonnému zásahu orgánu verejnej správy spôsobom, ktorý s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu ( najmä pokiaľ ide o prebiehajúce správne konanie, jeho predmet a jeho
potencionálnu ujmu vyplývajúcu z ohrozenia práv a právom chráneným záujmov dotknutej osoby v dôsledku zbytočných prieťahov v správnom konaní ) umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany.
Predpokladom podania návrhu, aby súd vyslovil povinnosť uložiť označenému orgánu niečo konať, resp. niečo vykonať je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu musí vykonať podnet na vykonanie opatrenia proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy.
Takto vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej ochrany.
To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotnej žaloby musí vykonať podnet na vykonanie opatrenia proti nečinnosti, resp. proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.
Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu podaní navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ podal podnet listom zo dňa 28. novembra 2011 na Okresnú prokuratúru v Prešove - upozornenie na nezákonný postup odporkyne. Dňa 18. januára 2012 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie zo dňa 11. januára 2012 pod sp. zn. Pd 178/11-7 s tým záverom, že po preštudovaní spisového materiálu správy katastra v spojení s obsahom námietok navrhovateľa uvedených v podnete možno konštatovať, že rovnako ako krajský súd aj okresná prokuratúra považuje listiny, ktoré boli predložené navrhovateľom Správe katastra Prešov za postačujúce na preukázanie skutočností, že stavba bola postavená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Zároveň zo záveru tohto podania vyplýva, že vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľom v podnete nebol vzhliadnutý dôvod na prijatie prokurátorského opatrenia, preto podnet navrhovateľa ako nedôvodný odložil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že vzhľadom využitie všetkých prostriedkov v súlade s ustanovením § 250v ods. 3 O.s.p. splnil navrhovateľ podmienky uvedené v tomto ustanovení, pretože návrh podal do jedného roka odo dňa keď došlo k zásahu orgánu, a to je odo dňa 23. augusta 2011, pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že návrh musí byť podaný do 30 dní od kedy sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, avšak najneskôr do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo.
Krajský súd na základe uvedeného následne skúmal, či návrh navrhovateľa vzhľadom na obsah ustanovenia § 250v ods. 4 O.s.p. je dôvodný alebo nie.
Súd musí zdôrazniť, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu považoval za nedôvodné, pretože čo sa týka preukázania podmienok ustanovených v § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom odporkyne ohľadom splnenia podmienok pre zápis listinných dôkazov - stavby postavenej v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi je toho názoru, že záznam vykonaný do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. S. dňa 19. augusta 2011 pod sp. zn. Z - 2382/2011 je správny a zákonný.
Ak navrhovateľ v návrhu tvrdí, že postupom odporkyne došlo k nezákonnému zásahu do jeho vlastníckych práv, tieto tvrdenia nemajú oporu v zákonných ustanoveniach podľa ktorých odporkyňa pri zápise vecného bremena na základe listinných dôkazov, ktoré predložilo Mesto Prešov postupovala.
Zákon č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon ) v ustanovení § 34 ods. 1 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby ( § 35 ods. 1 citovaného zákona ).
Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra ( § 36 ods. 2 zákona ).
V danej veci správa katastra vydala jeden z troch druhov zápisov a to záznam.
K uvedenej problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval ( R 96/1994 ) pričom vyslovil, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľnosti nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ( ktoré pojem Občiansky súdny poriadok priamo definuje ) je totiž poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti nepokračovať v porušení práva a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon.
Jednou zo zásad vyjadrených v článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je, že vlastníctvo nemôže zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. správny orgán má chrániť vlastníctvo subjektu, ktorému také právo prislúchalo, v danom prípade navrhovateľa a pokiaľ žiadateľ vykonania záznamu predložil listiny, ktoré zdôvodňovali potrebu vykonania zápisu vecného bremena formou záznamu, tak ako to v tomto prípade bolo jednoznačne preukázané - verejný záujem obyvateľov Mesta Prešov ohľadom prístupu do priestorov cintorína, bol podľa názoru súdu záznam vykonaný v súlade s ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj v súlade s uvedeným článkom Ústavy SR.
Súd neakceptoval ani námietku navrhovateľa v tom zmysle, že postup správneho orgánu pri zápise záznamu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. bol neoprávnený a týmto záznamom bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľa, pretože predmetný záznam vecného bremena bol vykonaný v prvom rade vo verejnom záujme, čo sa týka pozemku pod stavbou užívanom vlastníkom, t.j. Mestom Prešov ako miestnej komunikácie, ktorá slúži ako prístupová cesta k cintorínu, ktorý je vo vlastníctve Mesta Prešov. V tomto prípade verejný záujem, ktorý tu preukazuje Mesto Prešov podaným návrhom, jednoznačne je verejným záujmov v prospech všetkých obyvateľov Mesta Prešov.
Správny orgán preto postupoval v súlade s intenciami ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj zákona č. 162/1995 Z.z..
Súd zdôraznil, že vykonaným záznamom ako úkonom evidenčným v správe katastra nehnuteľnosti nedošlo v žiadnom prípade k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa, pretože záznam nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam s poukazom na obsah ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.
S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 10 Sžr 174/2011 a iné ) preto krajský súd podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi, a ani ostatným účastníkom v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal.
Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol po jednohlasnej porade senátu a rozsudok verejne vyhlásil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).