Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 426/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., R., zastúpenej

advokátom JUDr. M. L., L., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -599 z 22.

októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., R. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v

Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -599 z 22. októbra 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že

«... je obchodnou spoločnosťou, proti ktorej sa ako odporcovi, v konaní pred

všeobecnými súdmi návrhom na začatie konania podľa ustanovenia § 80 písm. c)

navrhovateľ M. A... (ďalej len „navrhovateľ“) domáhal

určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok

pod sp. zn. .

Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci

Krajský súd v Žiline (ďalej len „porušovateľ“) konal ako odvolací súd o odvolaní

sťažovateľa zo dňa 23. 4. 2012 podanom sťažovateľom proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č. k. -541 zo dňa 04. 04. 2012 (ďalej len „rozsudok súdu prvého

stupňa“), ktorým Okresný súd Ružomberok určil, že právny úkon dlžníka M., R., (ďalej len

„dlžník“), a to Zmluva o prevode práv a povinnosti zo dňa 30. 09. 2003 uzavretá medzi

dlžníkom M., R., a sťažovateľom M., a. s., R., v časti bezodplatného prevodu hráčov z

dlžníka na sťažovateľa a v časti bezodplatného prevodu práva k peňažnej zábezpeke

zloženej dlžníkom v sume 28.214,83 eur na S. počas účasti dlžníka v najvyššej futbalovej

republikovej súťaži S. mužov z dlžníka na sťažovateľa, je voči navrhovateľovi právne

neúčinný, a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v

Žiline č. k. -599 zo dňa 22. 10. 2012, právoplatným a vykonateľným dňom

11. 2. 2013 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“), bol rozsudok súdu prvého stupňa v

odvolaním napadnutej časti potvrdený a v časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh navrhovateľa

zamietol, ponechaný nedotknutý...

Sťažovateľ vidí porušenie práva na spravodlivý proces v zásade v tom, že odvolací

súd neupovedomil sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu o čase a mieste verejného

vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, ďalej v tom, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je nepreskúmateľný a nakoniec v tom, že konajúce súdy prekročili návrhy

navrhovateľa, hoci občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. To malo

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

2. Sťažovateľ teda namieta, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala možnosť

konať pred odvolacím súdom, najmä právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu. Sťažovateľ totiž podaním zo dňa 16. 08. 2012 (doručeným súdu e-mailom

dňa 16. 8. 2012 - číslo listu 594 spisu a aj písomne dňa 21. 8. 2012 - číslo listu 596 spisu),

adresovaným Krajskému súdu Žilina k spisovej značke , v súlade

s ustanovením požiadal o doručovanie písomností súdu aj

elektronickými prostriedkami a zároveň oznámil adresy na zasielanie písomností

elektronickými prostriedkami, a to tak adresu sťažovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu...

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je tiež nepreskúmateľný a arbitrárny.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu je takou vadou, ktorá má za následok

odňatie možnosti konať pred súdom. Požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Tomu

zodpovedá aj konštantná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky...

Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami tak, ako

ich sťažovateľ uviedol v odvolaní zo dňa 23. 04. 2012 proti rozsudku súdu prvého stupňa,

ktoré bolo podané na súde prvého stupňa dňa 24. 04. 2012...

Odvolací súd vôbec nedal odpoveď na jednotlivé odporcom namietané skutkové

a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa. Aj Ústavný súd iste uzná, že námietka, že súd

prvého stupňa prekročil návrhy navrhovateľa, ďalej námietka, že súd prvého stupňa vydal

materiálne nevykonateľný rozsudok, námietka, že navrhovateľ nedisponuje vymáhateľnou

pohľadávkou a námietka, že v predmetnej veci nejde o právne úkony týkajúce sa majetku

dlžníka, sú rozhodnými skutočnosťami pre posúdenie tejto právnej veci...».

Sťažovateľka preto vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti ústavný súd

vydal takéto rozhodnutie:

„Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -599 zo dňa 22. 10. 2012,

boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (č. ).

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -599 zo dňa 22. 10. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na nové

konanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. -599 z 22. októbra 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti zamlčala, že ochrany svojich práv sa okrem sťažnosti

zaslanej ústavnému súdu rozhodla domáhať aj podaním dovolania proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu. Túto skutočnosť ústavný súd zistil z vyjadrenia predsedníčky

krajského súdu sp. zn. Spr 414/2013 doručeného mu 7. augusta 2013, z ktorého vyplýva aj

to, že spis okresného súdu sp. zn. bol spolu s uvedeným opravným

prostriedkom 12. júna 2013 zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

Vzhľadom na skutočnosť, že dovolacie konanie ešte nie je skončené, musela byť

sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako

súd dovolací. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013