Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 283/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka v konaní o sťažnosti J. Č. a B. Č., obaja bytom B., zastúpených advokátom

Mgr. M. Z., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Č. a B. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C

115/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. Č. a B. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť im do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť J. Č. a B. Č. trovy právneho

zastúpenia v sume 349,87 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatsedem centov) na

účet ich právneho zástupcu Mgr. M. Z., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2013

doručená sťažnosť J. Č. a B. Č., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia), zastúpených

advokátom Mgr. M. Z., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“),

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia okrem iného v sťažnosti uviedli:

«M. H. žalobou zo dňa 1. 4. 2008 (doručenou na súd dňa 25. 4. 2008) zažaloval

sťažovateľov o určenie, že nie sú vlastníkmi pozemku p. č. 23 v katastrálnom území D.

(ďalej len „Pozemok“). Táto žaloba je vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

.

Namietame, že Okresný súd Bratislava IV je v tomto konaní nečinný a spôsobil

viacero prieťahov v konaní...

Celkovo došlo v konaní k prieťahov v trvaní najmenej 50 mesiacov, t. j. najmenej

4 roky a 2 mesiace...

Poukazujeme na skutočnosť, že vec nie je skutkovo vôbec zložitá (najmä neexistuje

naliehavý právny záujem na podaní žaloby; toto súd mohol a mal hneď posúdiť), pričom

do dnešného dňa sa nezačalo vo veci riadne konať.

Sťažovatelia podali dňa 11. 5. 2011 predsedovi súdu žiadosť o urýchlené konanie

vo veci, v ktorej sa sťažovatelia sťažovali na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 18. 5. 2011

predseda súdu pripustil prieťahy v konaní, pričom ubezpečil sťažovateľov, že vo veci bude

zjednaná náprava. Vzhľadom na uvedený priebeh konania na súde však treba konštatovať,

že k zjednaniu nápravy nedošlo, a preto sťažnosť predsedovi súdu nesplnila sledovaný

účel...

Súdne konanie trvá od podania návrhu takmer 5 rokov bez toho, aby sa právoplatne

skončilo, ba dokonca bez toho, aby sa vo veci pojednávalo o veci samej. Sťažovatelia

vlastným konaním či pasivitou k prieťahom nijako neprispeli. Doterajšia dĺžka konania je

dokonca neprimeraná na právoplatné rozhodnutie, a nielen na doteraz vykonané úkony.

Sme toho názoru, že primeraná doba na vykonanie nevyhnutných a potrebných úkonov

zo strany súdu na zabezpečenie doterajšieho stavu konania je maximálne 6 mesiacov.

Predmetom súdneho konania je v podstate určenie, či sťažovatelia sú vlastníkmi

Pozemku (kde sú i ako vlastníci zapísaný v katastri nehnuteľnosti) alebo nie. Sťažovatelia sa

bez svojej viny nachádzajú už 5 rokov v právnej neistote, či im zostane alebo nezostane

vlastnícke právo k Pozemku.

Sťažovatelia sú zároveň 5 rokov obmedzení v nakladaní s týmto Pozemkom. Na liste

vlastníctva č. 1013 vedenom Správou katastra... je pri Pozemku vyznačená poznámka o

prebiehajúcom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva k Pozemku. Tento Pozemok teda

Sťažovatelia ani reálne nemôžu predať.

Navyše, prieťahy v tomto konaní majú vplyv na dĺžku konania vedeného na

Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. . Sťažovatelia sa v tomto konaní totiž

domáhajú vypratania Pozemku voči M. H., R. S. a L. B. Toto konanie, sp. zn.

však bolo prerušené do právoplatného skončenia veci prejedávanej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. , a to uznesením súdu zo dňa 24. 4. 2009...

V neposlednom rade treba zdôrazniť, že hodnota Pozemku predstavuje cca. 66.680,-

Eur (cca. 2.000.000,- Sk) (vychádzajúc z informácie poskytnutej Národnou asociáciou

realitných kancelárii Slovenska zo dňa 12. 11. 2008)...

Preto možno urobiť záver o tom. že takýmto postupom Okresného súdu Bratislava IV

došlo a stále dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Slovenskej republika a práva na pokojné užívanie ich majetku (Pozemku)

v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru...

V neposlednom rade poukazujeme na pokročilý vek sťažovateľov (ročník 1948

a 1949) a ich závažnejšie zdravotné problémy. Sťažovatelia sa dokonca obávajú, že sa

svojho práva na užívanie ich majetku (Pozemku) v dôsledku prieťahov na Okresnom súde

Bratislava IV na všeobecnom súde vôbec nedožijú...»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil porušenie nimi

označených základných a iných práv postupom okresného súdu v namietanom konaní,

prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal každému z nich

finančné zadosťučinenie v sume 19 500 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 29. mája 2013 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov

v časti namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a v ostatnej časti ich sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3237/2013 z 18. júla 2013, v ktorom uviedol prehľad jednotlivých úkonov

okresného súdu v namietanom konaní a ústavnému súdu navrhol, aby „sťažnosť...

ako nedôvodnú zamietol“.

Okresný súd vo vyjadrení z 18. júla 2013 a právny zástupca sťažovateľov

vo vyjadrení z 30. júla 2013 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania, v ktorom sa navrhovateľ pôvodne domáhal voči

sťažovateľom (ako odporcom a v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom

nehnuteľnosti) určenia, že nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a následne určenia, že

vlastníkom nehnuteľnosti je Slovenská republika, nie je možné hodnotiť po skutkovej ani

právnej stránke za zložitý.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom

nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovatelia mohli prispieť ku vzniku prieťahov

v posudzovanom konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. (ktorý

bol ústavným súdom vyžiadaný) vyplýva, že konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. sa začalo 25. apríla 2008 doručením návrhu navrhovateľa M. H.

smerujúceho proti sťažovateľom ako odporcom a navrhovateľ sa ním domáhal určenia, že

odporcovia nie sú vlastníkmi pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 1013 pre

katastrálne územie D.

Okresný súd v priebehu roku 2008 (t. j. počas ôsmich mesiacov od začatia konania)

vykonal prvotné úkony vo veci (22. mája 2008 vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k návrhu,

12. augusta 2008 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, uznesením

z 22. októbra 2008 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a následne

po zaplatení poplatku uznesením z 5. decembra 2008 svoje uznesenie o zastavení konania

zrušil).

V priebehu celého roka 2009 okresný súd rozhodoval o dvoch procesných návrhoch

navrhovateľa (o návrhu na pripustenie zmeny návrhu doručenom 23. februára 2009, ktorým

sa navrhovateľ domáhal bez zmeny okruhu účastníkov konania určenia, že vlastníkom

spornej nehnuteľnosti je Slovenská republika, a o návrhu na pripustenie vstupu h... do

konania na strane navrhovateľa doručenom súdu 30. apríla 2009). Okresný súd pripustil

zmenu návrhu 23. marca 2009 a 13. októbra 2009 uznesením rozhodol o nepripustení h... do

konania na strane navrhovateľa. Na pojednávaniach nariadených v roku 2009 nedošlo k

meritórnemu prerokovaniu návrhu (pojednávanie 23. marca 2009 bolo odročené pre

zdravotné ťažkosti právnej zástupkyne navrhovateľa na 18. máj 2009, následne bol termín

pojednávania zmenený na 13. júl 2009, keď sa pojednávanie uskutočnilo, ale pre

nedoručenie vyjadrenia h... k návrhu navrhovateľa na jeho vstup do konania na strane

navrhovateľa, ktoré bolo doručené súdu nasledujúci deň 14. júla 2009, bolo odročené bez

meritórneho prerokovania veci). H... podaním doručeným 14. júla 2009 okrem oznámenia

nesúhlasu so vstupom do konania podrobne popísalo s označením dôkazov vývoj

vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, poukázalo na zmätočnosť návrhu

a nedostatok právneho základu pre určenie vlastníctva, ako sa ho domáha navrhovateľ.

V roku 2010 okresný súd písomne vyhotovil a doručoval svoje uznesenie o

pripustení zmeny návrhu z 23. marca 2009, nariadil vo veci pojednávanie na 16. jún 2010,

ktoré bolo odročené bez meritórneho prerokovania veci pre ospravedlnenú neprítomnosť

zástupkyne navrhovateľa. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 7. október 2010,

ktorý bol zrušený z dôvodu zmeny zákonného sudcu.

V roku 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2011, ktoré však následne

zrušil z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku. Ďalšie pojednávanie

nariadil okresný súd na 10. október 2011, na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania,

ale k meritórnemu prerokovaniu veci nedošlo. Pojednávanie bolo odročené na základe

vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa, že do 15 dní označí ďalších účastníkov

konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním doručeným okresnému súdu

4. novembra 2011 rozšírila svoj návrh o dvoch účastníkov na strane odporcov.

V priebehu roku 2012 sa všetky úkony okresného súdu týkajú rozhodovania

o procesnom návrhu navrhovateľa na pripustenie vstupu dvoch nových odporcov

do konania (uznesením z 1. februára 2012 okresný súd nepripustil vstup dvoch nových

odporcov do konania z dôvodu, že tak, ako boli označení navrhovateľom, ide o neexistujúce

subjekty. Toto uznesenie bolo na odvolanie navrhovateľa zrušené uznesením Krajského

súdu v Bratislave z 31. mája 2012 z dôvodu, že okresný súd sa vadu v označení odporcov

mal pokúsiť odstrániť výzvou adresovanou navrhovateľovi, navrhovateľ následne na výzvu

okresného súdu z 20. augusta 2012 podaním doručeným 13. septembra 2012 odstránil vadné

označenie odporcov, ktorých vstup navrhoval, okresný súd uznesením z 29. októbra 2012

pripustil vstup h...a m... do konania ako odporcov v 3. a vo 4. rade a vyzval ich na

vyjadrenie k návrhu).

Vyjadrenie odporcu v 3. rade – h... bolo okresnému súdu doručené 20. decembra

2012 (v ktorom opakovane uviedol skutočnosti uvedené už v jeho vyjadrení doručenom

okresnému súdu 14. júla 2009 a navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný). Okresný súd dal

pokyn na doručenie tohto vyjadrenia ostatným účastníkom 4. januára 2013. Vyjadrenie

odporcu vo 4. rade – m... bolo okresnému súdu doručené 10. januára 2013 (v ktorom

poukázal na to, že v návrhu nie je navrhovateľom uvedený žiadny dôvod, prečo návrh

smeruje proti odporcovi vo 4. rade, a navrhol návrh zamietnuť).

Po doručení sťažnosti ústavnému súdu 11. apríla 2013 bolo podľa vyjadrenia

okresného súdu vo veci nariadené pojednávanie na 6. jún 2013, ktoré sa nekonalo z dôvodu,

že spis sa nachádzal na ústavnom súde. Predmetné pojednávanie bolo okresným súdom

nariadené 6. mája 2013 v deň datovania listu, ktorým okresný súd predložil spis

sp. zn. ústavnému súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na dlhé časové intervaly medzi jednotlivými

úkonmi okresného súdu vo veci a neefektívnosť týchto úkonov, na to, že konanie sa začalo

25. apríla 2008, ako aj na to, že konanie vo veci trvá takmer 5 rokov, a pritom dosiaľ

nedošlo ani len k meritórnemu prerokovaniu veci na pojednávaní a dosiaľ nie je meritórne

rozhodnutá.

Posudzované konanie, ktoré začalo 25. apríla 2008 v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu 11. apríla 2013, trvalo takmer 5 rokov, nebolo právoplatne ukončené

a z priebehu konania vyplývajúceho z obsahu príslušného súdneho spisu je zrejmé, že

vo veci sa neuskutočnilo jediné pojednávanie, na ktorom by bola vec meritórne

prerokovaná.

Ústavný súd sa po oboznámení s doterajším priebehom posudzovaného konania

konštatuje, že uvedené trvá viac ako 5 rokov, doteraz nebolo vo veci vykonané jediné

pojednávanie, na ktorom by došlo k meritórnemu prerokovaniu veci, a okresný súd dosiaľ

vo veci nerozhodol. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu

v posudzovanom konaní charakterizujú opakované prieťahy prejavujúce sa v dlhých

časových odstupoch medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu, ako aj v neefektívnych

úkonoch (v roku 2009 okresný súd o návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka

do konania na strane navrhovateľa doručenom 30. apríla 2009 rozhodol až uznesením

z 13. októbra 2009, v roku 2010 a 2011 boli nariadené štyri pojednávania, pričom dve boli

zrušené pre zmenu zákonného sudcu, resp. odchodu zákonnej sudkyne na materskú

dovolenku, a na dvoch nebola vec prerokovaná z dôvodov na strane navrhovateľa, v roku

2012 postup okresného súdu charakterizuje neefektívna činnosť prejavujúca sa

v zmätočnom rozhodovaní o pripustení ďalších účastníkov do konania na strane odporcov

a v roku 2013 bol okresný súd až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu úplne nečinný).

Ústavný súd preto uzatvára, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov. Ústavný súd prikázal

krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na to, že jeho

skorším nálezom takýto príkaz krajskému súdu uložený nebol.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

19 500 € pre každého z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo sťažovateľov

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Pri

ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu

posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu

na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní,

a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, a to každý

úkon po 65,08 € (základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca 1/16 z výpočtového

základu 781 € t. j. 130,16 € znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní

„dvoch alebo viacerých osôb“), čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje pre jedného sťažovateľa sumu 145,78 €. Vzhľadom na to, že advokát

sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám právneho zastúpenia jedného

sťažovateľa je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 20 % v sume 29,156 €, čo spolu

predstavuje trovy právneho zastúpenia jedného sťažovateľa v sume 174,936 €. V prípade

dvoch sťažovateľov tvorí úhrada trov právneho zastúpenia celkovo sumu 2 x 174,936 €,

t. j. spolu 349,87 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov doručené ústavnému súdu faxom 30. júla

2013 a poštou 2. augusta 2013 nevyhodnotil ústavný súd podľa jeho obsahu ako podanie

relevantné na rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013