Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 283/2013
PDF · 223.05 KB
No categories available
I. ÚS 283/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka v konaní o sťažnosti J. Č. a B. Č., obaja bytom B., zastúpených advokátom
Mgr. M. Z., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 115/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. Č. a B. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 115/2008 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C
115/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. Č. a B. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť im do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť J. Č. a B. Č. trovy právneho
zastúpenia v sume 349,87 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatsedem centov) na
účet ich právneho zástupcu Mgr. M. Z., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2013
doručená sťažnosť J. Č. a B. Č., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia), zastúpených
advokátom Mgr. M. Z., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné
užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový
protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 115/2008.
Sťažovatelia okrem iného v sťažnosti uviedli:
«M. H. žalobou zo dňa 1. 4. 2008 (doručenou na súd dňa 25. 4. 2008) zažaloval
sťažovateľov o určenie, že nie sú vlastníkmi pozemku p. č. 23 v katastrálnom území D.
(ďalej len „Pozemok“). Táto žaloba je vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
Namietame, že Okresný súd Bratislava IV je v tomto konaní nečinný a spôsobil
viacero prieťahov v konaní...
Celkovo došlo v konaní k prieťahov v trvaní najmenej 50 mesiacov, t. j. najmenej
4 roky a 2 mesiace...
Poukazujeme na skutočnosť, že vec nie je skutkovo vôbec zložitá (najmä neexistuje
naliehavý právny záujem na podaní žaloby; toto súd mohol a mal hneď posúdiť), pričom
do dnešného dňa sa nezačalo vo veci riadne konať.
Sťažovatelia podali dňa 11. 5. 2011 predsedovi súdu žiadosť o urýchlené konanie
vo veci, v ktorej sa sťažovatelia sťažovali na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 18. 5. 2011
predseda súdu pripustil prieťahy v konaní, pričom ubezpečil sťažovateľov, že vo veci bude
zjednaná náprava. Vzhľadom na uvedený priebeh konania na súde však treba konštatovať,
že k zjednaniu nápravy nedošlo, a preto sťažnosť predsedovi súdu nesplnila sledovaný
účel...
Súdne konanie trvá od podania návrhu takmer 5 rokov bez toho, aby sa právoplatne
skončilo, ba dokonca bez toho, aby sa vo veci pojednávalo o veci samej. Sťažovatelia
vlastným konaním či pasivitou k prieťahom nijako neprispeli. Doterajšia dĺžka konania je
dokonca neprimeraná na právoplatné rozhodnutie, a nielen na doteraz vykonané úkony.
Sme toho názoru, že primeraná doba na vykonanie nevyhnutných a potrebných úkonov
zo strany súdu na zabezpečenie doterajšieho stavu konania je maximálne 6 mesiacov.
Predmetom súdneho konania je v podstate určenie, či sťažovatelia sú vlastníkmi
Pozemku (kde sú i ako vlastníci zapísaný v katastri nehnuteľnosti) alebo nie. Sťažovatelia sa
bez svojej viny nachádzajú už 5 rokov v právnej neistote, či im zostane alebo nezostane
vlastnícke právo k Pozemku.
Sťažovatelia sú zároveň 5 rokov obmedzení v nakladaní s týmto Pozemkom. Na liste
vlastníctva č. 1013 vedenom Správou katastra... je pri Pozemku vyznačená poznámka o
prebiehajúcom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva k Pozemku. Tento Pozemok teda
Sťažovatelia ani reálne nemôžu predať.
Navyše, prieťahy v tomto konaní majú vplyv na dĺžku konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 23C 137/2008. Sťažovatelia sa v tomto konaní totiž
domáhajú vypratania Pozemku voči M. H., R. S. a L. B. Toto konanie, sp. zn. 23C 137/2008
však bolo prerušené do právoplatného skončenia veci prejedávanej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 7C 115/2008, a to uznesením súdu zo dňa 24. 4. 2009...
V neposlednom rade treba zdôrazniť, že hodnota Pozemku predstavuje cca. 66.680,-
Eur (cca. 2.000.000,- Sk) (vychádzajúc z informácie poskytnutej Národnou asociáciou
realitných kancelárii Slovenska zo dňa 12. 11. 2008)...
Preto možno urobiť záver o tom. že takýmto postupom Okresného súdu Bratislava IV
došlo a stále dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republika a práva na pokojné užívanie ich majetku (Pozemku)
v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru...
V neposlednom rade poukazujeme na pokročilý vek sťažovateľov (ročník 1948
a 1949) a ich závažnejšie zdravotné problémy. Sťažovatelia sa dokonca obávajú, že sa
svojho práva na užívanie ich majetku (Pozemku) v dôsledku prieťahov na Okresnom súde
Bratislava IV na všeobecnom súde vôbec nedožijú...»
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil porušenie nimi
označených základných a iných práv postupom okresného súdu v namietanom konaní,
prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal každému z nich
finančné zadosťučinenie v sume 19 500 € a náhradu trov konania.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 283/2013-17 z 29. mája 2013 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov
v časti namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 115/2008 a v ostatnej časti ich sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 3237/2013 z 18. júla 2013, v ktorom uviedol prehľad jednotlivých úkonov
okresného súdu v namietanom konaní a ústavnému súdu navrhol, aby „sťažnosť...
ako nedôvodnú zamietol“.
Okresný súd vo vyjadrení z 18. júla 2013 a právny zástupca sťažovateľov
vo vyjadrení z 30. júla 2013 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmet posudzovaného konania, v ktorom sa navrhovateľ pôvodne domáhal voči
sťažovateľom (ako odporcom a v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom
nehnuteľnosti) určenia, že nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a následne určenia, že
vlastníkom nehnuteľnosti je Slovenská republika, nie je možné hodnotiť po skutkovej ani
právnej stránke za zložitý.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom
nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovatelia mohli prispieť ku vzniku prieťahov
v posudzovanom konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 115/2008 (ktorý
bol ústavným súdom vyžiadaný) vyplýva, že konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 7 C 115/2008 sa začalo 25. apríla 2008 doručením návrhu navrhovateľa M. H.
smerujúceho proti sťažovateľom ako odporcom a navrhovateľ sa ním domáhal určenia, že
odporcovia nie sú vlastníkmi pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 1013 pre
katastrálne územie D.
Okresný súd v priebehu roku 2008 (t. j. počas ôsmich mesiacov od začatia konania)
vykonal prvotné úkony vo veci (22. mája 2008 vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k návrhu,
12. augusta 2008 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, uznesením
z 22. októbra 2008 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a následne
po zaplatení poplatku uznesením z 5. decembra 2008 svoje uznesenie o zastavení konania
zrušil).
V priebehu celého roka 2009 okresný súd rozhodoval o dvoch procesných návrhoch
navrhovateľa (o návrhu na pripustenie zmeny návrhu doručenom 23. februára 2009, ktorým
sa navrhovateľ domáhal bez zmeny okruhu účastníkov konania určenia, že vlastníkom
spornej nehnuteľnosti je Slovenská republika, a o návrhu na pripustenie vstupu h... do
konania na strane navrhovateľa doručenom súdu 30. apríla 2009). Okresný súd pripustil
zmenu návrhu 23. marca 2009 a 13. októbra 2009 uznesením rozhodol o nepripustení h... do
konania na strane navrhovateľa. Na pojednávaniach nariadených v roku 2009 nedošlo k
meritórnemu prerokovaniu návrhu (pojednávanie 23. marca 2009 bolo odročené pre
zdravotné ťažkosti právnej zástupkyne navrhovateľa na 18. máj 2009, následne bol termín
pojednávania zmenený na 13. júl 2009, keď sa pojednávanie uskutočnilo, ale pre
nedoručenie vyjadrenia h... k návrhu navrhovateľa na jeho vstup do konania na strane
navrhovateľa, ktoré bolo doručené súdu nasledujúci deň 14. júla 2009, bolo odročené bez
meritórneho prerokovania veci). H... podaním doručeným 14. júla 2009 okrem oznámenia
nesúhlasu so vstupom do konania podrobne popísalo s označením dôkazov vývoj
vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, poukázalo na zmätočnosť návrhu
a nedostatok právneho základu pre určenie vlastníctva, ako sa ho domáha navrhovateľ.
V roku 2010 okresný súd písomne vyhotovil a doručoval svoje uznesenie o
pripustení zmeny návrhu z 23. marca 2009, nariadil vo veci pojednávanie na 16. jún 2010,
ktoré bolo odročené bez meritórneho prerokovania veci pre ospravedlnenú neprítomnosť
zástupkyne navrhovateľa. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 7. október 2010,
ktorý bol zrušený z dôvodu zmeny zákonného sudcu.
V roku 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2011, ktoré však následne
zrušil z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku. Ďalšie pojednávanie
nariadil okresný súd na 10. október 2011, na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania,
ale k meritórnemu prerokovaniu veci nedošlo. Pojednávanie bolo odročené na základe
vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa, že do 15 dní označí ďalších účastníkov
konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním doručeným okresnému súdu
4. novembra 2011 rozšírila svoj návrh o dvoch účastníkov na strane odporcov.
V priebehu roku 2012 sa všetky úkony okresného súdu týkajú rozhodovania
o procesnom návrhu navrhovateľa na pripustenie vstupu dvoch nových odporcov
do konania (uznesením z 1. februára 2012 okresný súd nepripustil vstup dvoch nových
odporcov do konania z dôvodu, že tak, ako boli označení navrhovateľom, ide o neexistujúce
subjekty. Toto uznesenie bolo na odvolanie navrhovateľa zrušené uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 31. mája 2012 z dôvodu, že okresný súd sa vadu v označení odporcov
mal pokúsiť odstrániť výzvou adresovanou navrhovateľovi, navrhovateľ následne na výzvu
okresného súdu z 20. augusta 2012 podaním doručeným 13. septembra 2012 odstránil vadné
označenie odporcov, ktorých vstup navrhoval, okresný súd uznesením z 29. októbra 2012
pripustil vstup h...a m... do konania ako odporcov v 3. a vo 4. rade a vyzval ich na
vyjadrenie k návrhu).
Vyjadrenie odporcu v 3. rade – h... bolo okresnému súdu doručené 20. decembra
2012 (v ktorom opakovane uviedol skutočnosti uvedené už v jeho vyjadrení doručenom
okresnému súdu 14. júla 2009 a navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný). Okresný súd dal
pokyn na doručenie tohto vyjadrenia ostatným účastníkom 4. januára 2013. Vyjadrenie
odporcu vo 4. rade – m... bolo okresnému súdu doručené 10. januára 2013 (v ktorom
poukázal na to, že v návrhu nie je navrhovateľom uvedený žiadny dôvod, prečo návrh
smeruje proti odporcovi vo 4. rade, a navrhol návrh zamietnuť).
Po doručení sťažnosti ústavnému súdu 11. apríla 2013 bolo podľa vyjadrenia
okresného súdu vo veci nariadené pojednávanie na 6. jún 2013, ktoré sa nekonalo z dôvodu,
že spis sa nachádzal na ústavnom súde. Predmetné pojednávanie bolo okresným súdom
nariadené 6. mája 2013 v deň datovania listu, ktorým okresný súd predložil spis
sp. zn. 7 C 115/2008 ústavnému súdu.
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na dlhé časové intervaly medzi jednotlivými
úkonmi okresného súdu vo veci a neefektívnosť týchto úkonov, na to, že konanie sa začalo
25. apríla 2008, ako aj na to, že konanie vo veci trvá takmer 5 rokov, a pritom dosiaľ
nedošlo ani len k meritórnemu prerokovaniu veci na pojednávaní a dosiaľ nie je meritórne
rozhodnutá.
Posudzované konanie, ktoré začalo 25. apríla 2008 v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 11. apríla 2013, trvalo takmer 5 rokov, nebolo právoplatne ukončené
a z priebehu konania vyplývajúceho z obsahu príslušného súdneho spisu je zrejmé, že
vo veci sa neuskutočnilo jediné pojednávanie, na ktorom by bola vec meritórne
prerokovaná.
Ústavný súd sa po oboznámení s doterajším priebehom posudzovaného konania
konštatuje, že uvedené trvá viac ako 5 rokov, doteraz nebolo vo veci vykonané jediné
pojednávanie, na ktorom by došlo k meritórnemu prerokovaniu veci, a okresný súd dosiaľ
vo veci nerozhodol. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu
v posudzovanom konaní charakterizujú opakované prieťahy prejavujúce sa v dlhých
časových odstupoch medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu, ako aj v neefektívnych
úkonoch (v roku 2009 okresný súd o návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka
do konania na strane navrhovateľa doručenom 30. apríla 2009 rozhodol až uznesením
z 13. októbra 2009, v roku 2010 a 2011 boli nariadené štyri pojednávania, pričom dve boli
zrušené pre zmenu zákonného sudcu, resp. odchodu zákonnej sudkyne na materskú
dovolenku, a na dvoch nebola vec prerokovaná z dôvodov na strane navrhovateľa, v roku
2012 postup okresného súdu charakterizuje neefektívna činnosť prejavujúca sa
v zmätočnom rozhodovaní o pripustení ďalších účastníkov do konania na strane odporcov
a v roku 2013 bol okresný súd až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu úplne nečinný).
Ústavný súd preto uzatvára, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde a prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov. Ústavný súd prikázal
krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na to, že jeho
skorším nálezom takýto príkaz krajskému súdu uložený nebol.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
19 500 € pre každého z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä
na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo sťažovateľov
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri
ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu
posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu
na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní,
a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby poskytnuté v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, a to každý
úkon po 65,08 € (základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca 1/16 z výpočtového
základu 781 € t. j. 130,16 € znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
„dvoch alebo viacerých osôb“), čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje pre jedného sťažovateľa sumu 145,78 €. Vzhľadom na to, že advokát
sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám právneho zastúpenia jedného
sťažovateľa je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 20 % v sume 29,156 €, čo spolu
predstavuje trovy právneho zastúpenia jedného sťažovateľa v sume 174,936 €. V prípade
dvoch sťažovateľov tvorí úhrada trov právneho zastúpenia celkovo sumu 2 x 174,936 €,
t. j. spolu 349,87 €.
Podanie právneho zástupcu sťažovateľov doručené ústavnému súdu faxom 30. júla
2013 a poštou 2. augusta 2013 nevyhodnotil ústavný súd podľa jeho obsahu ako podanie
relevantné na rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013