Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 553/2013
PDF · 394.87 KB
No categories available
I. ÚS 553/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., Seychelská republika, zastúpenej
advokátom JUDr. J. G., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 16/2012
a jeho uzneseniami č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013, č. k. 25 K/16/2012-742
z 21. marca 2013 a č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca
2013 doručená a podaniami z 28. marca 2013 a zo 4. apríla 2013 doplnená sťažnosť
spoločnosti T., Seychelská republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 K/16/2012 a jeho
uzneseniami č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013, č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca
2013 a č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka
je v procesnom postavení veriteľa v konkurznom konaní na majetok úpadcu A., s. r. o., T.,
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 K/16/2012.
3. Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 7. marca 2013, ktorou
pôvodne namietala len neústavnosť uznesenia okresného súdu č. k. 25 K/16/2012-635
zo 4. januára 2013 [zverejnenom v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky (ďalej len
„Obchodný vestník“) č. 8/2013 dňa 11. januára 2013], uviedla:
„Okresný súd... uznesením zo dňa 28. 05. 2012 č. k. 25 K/16/2012-66 rozhodol tak,
že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka A., s. r. o..., T...
Súd uznesením... zo dňa 16. 07. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
24. 07. 2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil do funkcie správcu JUDr. S.
V., so sídlom... P.
Dňa 27. 12. 2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, ktorá zvolila trojčlenný
veriteľský výbor v zložení T., J., s. r. o. a n., s. r. o.
K hlasovaniu o členoch veriteľského výboru boli vznesené námietky dvomi veriteľmi,
ktorí však, ako zabezpečení veritelia neboli oprávnení pri voľbe veriteľského výboru
hlasovať a teda ani oprávnení podať námietky. Išlo o veriteľa O. a. s. a S. a. s., ktorí
namietali právo hlasovať u veriteľa T. z dôvodu, že pohľadávka tohto veriteľa bola popretá
iným veriteľom...
Ďalším bodom programu schôdze veriteľov bolo rozhodovanie o návrhu
na ustanovenie nového správcu a to: Mgr. Ing. P. K., so sídlom... T... schôdza veriteľov
nerozhodla o výmene správcu. K tomuto bodu programu bola vznesená námietka veriteľa
O., a. s., ktorý namietal právo hlasovať u veriteľa T. z dôvodu, že pohľadávka tohto veriteľa
bola popretá iným veriteľom – T. s. r. o.
Veriteľ T., s. r. o... B. podaním zo dňa 04. 10. 2012 na predpísanom tlačive poprel
prihlásenú pohľadávku veriteľa T., pričom popieral pohľadávku zapísanú v zozname
pohľadávok pod č. 34...
Na bankový účet správcu nebola v lehote na popretie pohľadávok zložená kaucia
pod variabilným symbolom 199, t. j. s uvedením čísla pohľadávky spoločnosti T. zo
zoznamu pohľadávok...
Listom zo dňa 20. 11. 2012 doručil správca súdu, veriteľom T., s. r. o., A., s. r. o., T..
oznámenie o neúčinnosti uplatneného popieracieho práva veriteľom z dôvodu, že veriteľ T.,
s. r. o. ako variabilný symbol uviedol číslo pohľadávky 34...
Napriek skutočnosti, že podanie správcu zo dňa 20. 11. 2012, ktorým súdu oznámil,
že popretie pohľadávky veriteľom T., s. r. o. považuje za právne neúčinné došlo súdu už 30.
11. 2012, súd o tomto podaní nijako nekonal...
... čím sa jednoznačne dopustil porušenia požiadavky právnej istoty, keďže vyvodzuje
právne dôsledky z úkonu správcu dodatočne...
Týmto postupom súdu došlo k poškodeniu všetkých veriteľov zvolených
do veriteľského výboru na ich procesných právach...
Okresný súd... sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal tou skutočnosťou,
že variabilný symbol 34 označoval pôvodné poradie veriteľa (34 zmena na nové poradie
veriteľa 35) a nie číslo pohľadávky...“
4. Podľa názoru sťažovateľky
„Okresný súd... napadnutým uznesením rozhodol mimo procesný a hmotný rámec
predpokladaný príslušnými ustanoveniami ZKR...
Postup Okresného súdu..., ktorým rozhodol o návrhu veriteľa, ktorý nebol oprávnený
návrh podať, a ktorý bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty, je v príkrom rozpore
so zásadou právnej istoty.
Uznesenie Okresného súdu... je navyše bez náležitého a vyčerpávajúceho
odôvodnenia...
... aplikáciou právnej normy zo strany Okresného súdu... dochádza k takej
interpretácii, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy –
je jednoznačným popretím účelu a významu ust. § 35 ods. 8 ZKR...“
5. Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu „došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy...
a čl. 6 ods. 1... dohovoru...“.
6. Podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2013 označeným ako „doplnenie
sťažnosti – rozšírenie petitu sťažnosti“ sťažovateľka rozšírila pôvodný petit
o námietku neústavnosti ďalšieho rozhodnutia okresného súdu, a to uznesenia „sp. zn.
25 K/16/2012-742 zo dňa 21. 03. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 03.
2013“, lebo „uvedeným opravným uznesením... opravuje výrok uznesenia, ktoré
je predmetom sťažnosti podanej na Ústavnom súde... pod sp. zn. Rvp 10762/2013“. Okresný
súd predmetným uznesením „opravuje Uznesenie... sp. zn. 25 K/16/2012-635 tak, že štvrtý
riadok výrokovej časti má znieť: Súd zrušuje uznesenie schôdze veriteľov č. 2 prijaté dňa
27. 12. 2012 na prvej schôdzi veriteľov v konkurznej veci úpadcu, ktorým bol zamietnutý
návrh konkurzného veriteľa O., a. s... na výmenu správcu.“. Okresný súd opravil predmetné
uznesenie z dôvodu že „Pri opise uznesenia došlo k chybe v písaní a vo výrokovej časti bolo
uvedené nesprávne, že súd zrušuje uznesenie veriteľského výboru a nie schôdze veriteľov.“.
7. Ďalším podaním zo 4. apríla 2013 doručeným ústavnému súdu 16. apríla 2013
označeným ako „Doplnenie sťažnosti – Žiadosť o vydanie dočasného opatrenia“
sťažovateľka „Vzhľadom na to, že Okresný súd... dňa 21. 03. 2013 vydal uznesenie sp. zn.
25 K/16/2012-740 v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: A., s. r. o... o
výmene správcu a rozhodol:
- vo výroku I tak, že odvoláva z funkcie správcu JUDr. S. V., so sídlom kancelárie...
P.
- vo výroku II súd ustanovil do funkcie správcu Mgr. Ing. P. K., so sídlom
kancelárie...,
podáva sťažovateľ nasledovnú žiadosť o vydanie dočasného opatrenia, ktoré navrhol
vydať v sťažnosti zo dňa 07. 03. 2013.“.
V odôvodnení tejto žiadosti sťažovateľka namietala, že postupom okresného súdu,
„ktorým rozhodol o výmene správcu na základe konštatovania, že zrušením uznesenia
schôdze veriteľov, ktorým návrh na výmenu správcu nebol schválený, došlo de facto
ku schváleniu takéhoto návrhu schôdzou, je v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty...
Uznesenie... je navyše bez náležitého a vyčerpávajúceho odôvodnenia...
... aplikáciou právnej normy zo strany Okresného súdu... dochádza k takej
interpretácii, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy –
je jednoznačným popretím účelu a významu ust. § 36 ods. 3 ZKR, ak súd nahrádza neprijaté
uznesenie schôdze veriteľov po jeho zrušení svojim vlastným rozhodnutím.“.
Podľa názoru sťažovateľky „Postupom Okresného súdu... došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie... Čl. 46 ods. 1 Ústavy... a Čl. 6 ods. 1...
dohovoru...“.
8. Na podporu svojich názorov a tvrdení sťažovateľka argumentovala citovaním
z judikatúry ústavného súdu (napr: PL. ÚS 15/98, IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 222/04,
I. ÚS 230/04, IV. ÚS 195/03, III. ÚS 60/04, III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06)
a ako dôkazový materiál k sťažnosti pripojila obsažný spisový materiál, mimo iného
sťažnosťou napadnuté uznesenie (pozri tiež body 1, 3, 6, 7 a 8) č. k. 25 K/16/2012-635
zo 4. januára 2013 a sp. zn. 25 K/16/2012 z 21. marca 2013 (zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 62/2013 z 28. marca 2013).
9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto (už upraveným) nálezom:
„- Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1
Ústavy...; právo na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným
súdom podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru... boli postupom Okresného súdu... vo veci vedenej pod
sp. zn. 25 K/16/2012 porušené.
- Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z... o organizácii Ústavného súdu... Ústavný
súd uznesenie Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K/16/2012-635 zo dňa
04. 01. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11. 01. 2013, zrušuje...
- uznesenie Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K/16/2012-742 zo dňa
21. 03. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 03. 2013, zrušuje.
- Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného
súdu... Ústavný súd vracia Okresnému súdu... vec vedenú pod sp. zn. 25 K/16/2012
na ďalšie konanie.“
II.
10. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti sa k jej opodstatnenosti
vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 Spr V 201/2013 z 10. apríla 2013,
ku ktorému zaujala stanovisko sťažovateľka podaním zo 16. mája 2013.
a) Predsedníčka okresného súdu po uvedení chronologického priebehu konania
(od uznesenia z 28. mája 2012 o začatí konkurzného konania po uznesenie z 21. marca 2013
o výmene správcu úpadcu a citovaní na vec sa vzťahujúcich právnych noriem k vecnej
podstate skutkových tvrdení a z nich vychádzajúcich právnych názorov sťažovateľky
(t. j. k predmetu sťažnosti) okrem iného uviedla:
«Podľa ust. § 35 ods. 4 ZoKR: „právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ,
ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu
a vymáhateľnosti.“
V zmysle uvedeného ustanovenia boli zabezpečení veritelia ako veritelia, ktorých
pohľadávky boli v čase konania schôdze veriteľov zistené čo do právneho dôvodu
a vymáhateľnosti, oprávnení podať návrh na zrušenie uznesenia schôdze veriteľov ohľadom
bodu 2 programu – voľba veriteľského výboru (návrhy doručené súdu dňa 31. 12. 2012),
nakoľko právo veriteľa domáhať sa zrušenia uznesenia schôdze veriteľov je systematicky
zaradené medzi ustanovenia o schôdzi veriteľov, nie o veriteľskom výbore. Z uvedeného
je zrejmé, že toto právo je viazané na právo veriteľa hlasovať na schôdzi veriteľov ako
celku, nie na právo veriteľa hlasovať na chôdzi veriteľov v určitom bode – voľba
a odvolávanie členov veriteľského výboru. Argumentáciu Sťažovateľa tak možno považovať
len za účelovú...
Súd má za to, že došlo k účinnému popretiu pohľadávky sťažovateľa, nakoľko
popretie bolo podané na predpísanom tlačive zo dňa 04. 10. 2012 a na bankový účet
predchádzajúceho správcu bola pripísaná kaucia 350,- Eur. Na argument sťažovateľa
ohľadom nesprávne použitého variabilného symbolu súd aj v odôvodnení Uznesenia I,
ktorého protiústavnosť sťažovateľ napáda uviedol, že T., s. r. o. použil síce ako variabilný
symbol u sťažovateľa číslo 34, pod ktorým je uvedený v zozname predchádzajúceho správcu
označenom ako zoznam prihlášok miesto čísla 35, pod ktorým je evidovaný zoznam
pohľadávok predchádzajúceho správcu podľa abecedného poradia, avšak na základe
uvedeného nemožno konštatovať, že nedošlo k účinnému popretiu pohľadávky zo strany
T., s. r. o. a to len pre nesprávne uvedenie čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako
variabilného symbolu, keď aj v zozname doručenom predbežným správcom súdu je v deň
popretia pohľadávka ešte označená pod číslom 34...
V tomto smere je potrebné opätovne zdôrazniť, že v čase popretia pohľadávky
sťažovateľa mala ich pohľadávka č. 34 (zoznam pohľadávok bol doručený súdu dňa 12. 09.
2012). Predchádzajúci správca doručil na súd zoznam pohľadávok, v ktorom bola uvedená
pohľadávka sťažovateľa pod č. 199 až 20. 10. 2012. Argument sťažovateľa, že popierajúci
veriteľ T. s. r. o. si mal možnosť vyžiadať aktuálny zoznam pohľadávok neobstojí, pretože
v čase popretia pohľadávky sťažovateľa, táto figurovala v zozname pohľadávok pod č. 34.
Navyše, v zozname pohľadávok pri poradovom č. 199 je v zátvorke uvedené č. 34,
ktoré zodpovedá číslu uvedenému na tlačive, ktorým veriteľ T. s. r. o. poprel pohľadávku
sťažovateľa. Berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ si do konkurzu prihlásil len jedinú
pohľadávku, ktorá je vzhľadom na uvedené jednoznačne identifikovateľná, argumentácia
sťažovateľa „zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že sa v žiadnom prípade nemohlo jednať
o pohľadávku spoločnosti T.“ neobstojí...
Nadväzujúc na uvedené má tak súd zo to, že v prípade uvedenia nesprávneho
variabilného symbolu je potrebné každý úkon (vrátane procesného úkonu popretia
pohľadávky iným veriteľom) posudzovať ako platný a účinný právny úkon s prezumovanými
právnymi následkami – popretia, ak je z obsahu opravného úkonu – popretia zrejmé, že ide
o určitý právny úkon (popretie veriteľa vykonané na predpísanom formulári, zaplatenie
kaucie na bankový účet s uvedením variabilného symbolu, ktorý sa nezhoduje s aktuálnym
konečným zoznamom pohľadávok) a v danom prípade by zjavne išlo iba o chybu v písaní
alternatívne ide o účelový či zmätočný postup zo strany predchádzajúceho správcu, na ktorý
poukázal súd v odôvodnení Uznesenia I (sám predchádzajúci správca mohol účelovo zmeniť
číslovanie konečného zoznamu pohľadávok po vykonaní popretia pohľadávky zo strany
iného veriteľa)...
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na oneskorené podanie zabezpečeného
veriteľa O., a. s., na ktoré súd nemal prihliadať z dôvodu, že O., a. s. doručila súdu dňa 31.
12. 2012 faxové podanie s návrhom na zrušenie uznesení súd, ktoré nebolo kompletné,
nakoľko neobsahovalo poslednú stranu (išlo podľa názoru sťažovateľa o nepodpísané
podanie). Riadne vyhotovenie návrhu došlo súdu až 03. 01. 2013, t. j. po uplynutí 5 dňovej
prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 35 ods. 8 ZoKR (lehota uplynula 02. 01. 2013).
Vzhľadom na subsidiárne použitie zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) Súd prihliada aj na podania, ktoré sú neúplné,
nesprávne a nezrozumiteľné (postup podľa ust. § 43). Podanie O., a. s. bolo uskutočnené
v lehote dňa 31. 12. 2012 (aj keď neúplné) a v lehote 3 dní od uskutočnenia faxového
podania v súlade s ust. § 42 OSP doplnené, t. j. 03. 01. 2013. Vzhľadom na absenciu
poslednej strany len vo faxovom podaní je zrejmé, že došlo len k chybe pri faxovaní. Aj keby
podanie nemalo zákonom stanovené náležitosti ani po jeho doplnení v písomnej podobe,
tzn. bolo by neúplné, išlo by o podanie, ktorým by sa súd zaoberal a postupoval v zmysle
Podanie zabezpečeného veriteľa bolo uskutočnené včas, bolo včas doplnené
a tak mal súd povinnosť sa týmto podaním zaoberať, tak ako mu ukladá zákon.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd napadnutým Uznesením I. a Uznesením II,
zabezpečil zákonný postup v konkurznom konaní, ktorý bol konaním predchádzajúceho
správcu ohrozený a v prípade, že by nedošlo k platnej výmene predchádzajúceho správcu,
súd by musel pristúpiť k výmene správcu pre závažné porušovanie povinností správcu.
Sťažovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nutnosť vydania dočasného
opatrenia, ktorým by Ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia I...»
b) Sťažovateľka v replike na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu
prostredníctvom svojej advokátky reagovala v podstatnom takto:
«... Výklad súdu, podľa ktorého je možné, aby sa zabezpečený veriteľ mohol domáhať
zrušenia uznesenia, o ktorom nebol oprávnený hlasovať, považujeme za rozporný
s požiadavkou právnej istoty, takouto aplikáciou právnej formy zo strany Okresného súdu
v Trnave dochádza k interpretácii, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej
právnej normy...
Sťažovateľ si uplatnil v konkurze voči úpadcovi pohľadávku vo výške 4.301.658,79 €
z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 05. 2012 a Zmluvy o úvere č. 20113004
zo dňa 30. 04. 2011 (ďalej len „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy bol
úpadcovi ako dlžníkovi poskytnutý účelový úver vo výške 4.100.000,- €, a...
Uvedená transakcia sa uskutočnila na území Slovenskej republiky z prostriedkov,
ktorými veriteľ R. (právny predchodca sťažovateľa) disponoval na území Slovenskej
republiky. Veriteľ R. uvedenú peňažnú sumu teda neposkytol z územia Cyperskej republiky,
t. j. spôsobom ako uvádza O., a. s...
Sťažovateľ nikde vo svojej prihláške pohľadávky do konkurzu neuvádza, že by malo
dôjsť k transferu finančných prostriedkov z územia Cyperskej republiky na územie
Slovenskej republiky pri čerpaní úveru.
Argumentácia spoločnosti O., a. s. nemá vôbec žiadny skutkový základ vyplývajúci
z prihlášky pohľadávky sťažovateľa a jej príloh, ktoré sú súčasťou konkurzného spisu.
Pokiaľ Okresný súd v Trnave vychádza z uvedených tvrdení O., a. s., tak sú jeho skutkové
zistenia úplne nesprávne...
Sťažovateľ má za to, že Zmluva o úvere č. 20113004 zo dňa 30. 04. 2011 je platným
právnym úkonom, keďže spĺňa podstatné náležitosti stanovené zákonom.
K tvrdeniu, že úverová zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v mene
dlžníka (úpadcu) sťažovateľ uvádza, že v čase podpisu úverovej zmluvy bol p. S. S. osobou
oprávnenou konať v mene dlžníka (úpadcu)...
Veritelia O. a. s. a S., a. s. pohľadávku veriteľa T. nepopreli. V prípade, ak veriteľ
svoje právo poprieť pohľadávku iného veriteľa nevyužije, toto právo mu zanikne. Takýmto
postupom Okresný súd v Trnave zabezpečil v prospech O., a. s. a S., a. s. a spoločnosti T., s.
r. o. také postavenie v konkurznom konaní, ktoré by im inak vôbec neprislúchalo. Podaním
námietok a návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov o zvolení veriteľského výboru
a zamietnutí návrhu na výmenu správcu, ako aj nadväzujúcim vydaním napadnutého
uznesenia, dochádza de facto k obnovovaniu popieračného práva týchto veriteľov, keďže
ním sledujú cieľ, ktorý mal byť dosiahnutý popretím pohľadávky veriteľa...
Podľa § 42 ods. 1 OSP: „Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr
do troch dní predložením jeho originálu. Na podania ktoré neboli v tejto lehote doplnené,
sa neprihliada.“
Keďže v predmetnom podaní chýbala strana s podpisom navrhovateľa, takéto
podanie nie je možné doplniť predložením jeho originálu, chýba totiž možnosť overiť,
či ide skutočne o podanie v danom čase podpísané príslušnou osobou oprávnenou konať
za navrhovateľa O., a. s. Vzhľadom na absenciu možnosti verifikovať originalitu podania,
tento nedostatok nie je možné odstrániť.
Uznesenie Okresného súdu v Trnave je navyše bez náležitého a vyčerpávajúceho
odôvodnenia...»
c) K protichodným tvrdeniam okresného súdu a sťažovateľky ústavný súd
poznamenáva, že v zásade nie je v jeho právomoci posudzovať právne názory všeobecného
súdu a ani zisťovať a posudzovať kvalitu a rozsah vykonaného dokazovania, pokiaľ z nich
zjavne nevyplýva svojvoľnosť a zjavná neopodstatnenosť postupu, faktických a právnych
záverov všeobecného súdu (pozri tiež body 17 a 20).
11. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti nahliadol
do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 25 K/16/2012 a zistil, že správca úpadcu JUDr. S.
V. 22. októbra 2012 osobne doručil okresnému súdu list tohto znenia:
„K sp. zn. 25 K/16/12
V Piešťanoch dňa 22. 10. 12
Naša zn: 25 K/16/12 S 16 – 50/12
Vec: Zoznam pohľadávok – aktualizácia ku dňu 22. 10. 2012
V hore uvedenej konkurznej veci úpadcu A., s. r. o. v konkurze správca zakladá do
súdneho spisu:
1) zoznam prihlášok ku dňu lehoty na prihlásenie pohľadávok (podľa doručenia
prihlášok správcovi), ako príl. č. 1
2) zoznam pohľadávok ku dňu lehoty na prihlásenie pohľadávok (podľa abecedného
poradia), ako príl. č. 2
3) zoznam pohľadávok prihlásených po lehote na prihlásenie pohľadávok (ku dňu
22. 10. 2012) ako príl. č. 3
4) zoznam veriteľom popretých pohľadávok, ako príl. č. 4
5) zoznam pohľadávok namietaných úpadcom, ako príl. č. 5
Správca prehlasujem, že uvedené zoznamy pohľadávok sú úplné, správne
a aktuálne.“
Podľa prílohy č. 1 „... zoznam prihlášok... (podľa dňa doručenia správcovi)“
pod poradným číslom 34 s dátumom doručenia 7. septembra 2012 je prihláška sťažovateľky
(1 x) na pohľadávku v sume 4 301 658,79 €. V závere zoznamu je uvedené „Uzatvorené
prihlášky v lehote dňa 08. 09. 12...“.
Podľa prílohy č. 2 („... zoznam pohľadávok podľa abecedného poradia...“)
je pohľadávka sťažovateľky evidovaná pod č. 35 s dátumom doručenia 7. septembra 2012
a poznámkou T/199 (34). Na zozname je uvedený ako dátum jeho vyhotovenia
„V Piešťanoch dňa 09. 09. 2012“.
Na prílohe č. 4 („zoznam veriteľom popretých pohľadávok“) je uvedená jedine
sťažovateľka s označením „dátum dor., zv. č., por. č.: 35. 07. 09 12 T/199 (34)“.
Na zozname je uvedený ako dátum jeho vyhotovenia 22. október 2012.
Ako poznámka je na tomto zozname uvedené:
„Pohľadávka bola popretá veriteľom T., s. r. o. v lehote na popieranie, zložená
kaucia vo výške 350,00 €.
Popretie: - čo do výšky v rozsahu 4,301.655,79 €, nepopretá v rozsahu 3,00 €,
- čo do právneho dôvodu (popis v prílohe č. 4a) tlačiva na popretie pohľadávky
veriteľom),
- čo do poradia a do vymáhateľnosti, pohľadávka nebola popretá,
- popierajúcim veriteľom boli splnené všeobecné náležitosti popretia, avšak súčasne
- neboli splnené osobitné náležitosti popretia pohľadávky veriteľom,
- popretý veriteľ bol správcom upovedomený o popretí (popis v prílohe č. 4b).“
Podľa prílohy č. 5 „zoznam pohľadávok namietaných úpadcom...“ je v poradí ako
šiesta (6) uvedená pohľadávka sťažovateľky s označením „35. 07. 09 12 T/199 (34)“
a s poznámkou
„Úpadca namieta existenciu a pravosť prihlásenej pohľadávky z dôvodu neplatnosti
zmluvy o úvere a to bez bližšieho odôvodnenia, pričom sa vôbec nezaoberá otázkou
bezdôvodného obohatenia v prípade ním deklarovanej neplatnosti úveru. Správca nemá
možnosť jeho tvrdenia preveriť, pretože okrem pochybných novinových výstrižkov
v prílohách, úpadca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o neplatnosti, príp. neposkytnutí
napadnutého úveru. Považuje to preto podobne ako v ostatných podnetoch za účelový
podnet.“.
Ústavný súd ďalej zistil, že (vo vzťahu k predmetu sťažnosti) v spise na č. l. 635
až č. l. 637 je uznesenie č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013; na č. l. 740 – 741 je
uznesenie č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (o odvolaní a súčasnom ustanovení
správcu); na č. l. 242 je uznesenie č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013 o oprave
uznesenia č. k. 25 K/16/2012-635.
III.
12. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná.
15. Predmetom sťažovateľkinej sťažnosti je namietané porušenie označených
práv zaručených ústavou a dohovorom postupom okresného súdu a jeho uzneseniami
č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013 a č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013
(body 1, 6 a 9), ako aj uznesením č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (bod 24 a nasl.).
16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať
a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov,
ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,
ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci
ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž
nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom
nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve
17. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými rozhodnutiami
okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená
právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba
posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho v bode 15
označenými uzneseniami sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy a dohovoru, pričom sa
primárne zaoberal vo vzťahu k predmetu sťažnosti vecným („meritórnym“) uznesením zo
4. januára 2013.
18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu
č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013 dospel k záveru, že okresný súd toto svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia z v konaní zistených
skutkových záverov. Okresný súd po uvedení svojich uznesení o začatí konkurzného
konania, vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a ustanovení správcu oboznámil priebeh
prvej schôdze veriteľov a návrhy veriteľov S., a. s., a O., a. s.:
„Dňa 27. 12. 2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, pričom jedným z bodov
programu schôdze bola voľba veriteľského výboru. Zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov
vyplýva, že schôdza veriteľov zvolila trojčlenný veriteľský výbor v zložení T., J., s. r. o. a n.
s. r. o. K tomuto bodu programu boli vznesené námietky dvoma veriteľmi a to veriteľom O.
a. s., ktorá namietala právo hlasovať u veriteľa T.. na schôdzi z dôvodu, že pohľadávka
tohto veriteľa bola popretá iným veriteľom a má sa jednať iba o chybu v písaní a veriteľom
S., a. s., ktorá uviedla, že pohľadávka veriteľa T. bola poprela a uznanie pohľadávky z
dôvodu, že bol uvedený nesprávny variabilný symbol nemá za následok neúčinnosť
popretia. Ďalším z bodov programu schôdze veriteľov bolo rozhodovanie o návrhu na
výmenu správcu, pričom zo zápisnice vyplýva, že za výmenu správcu hlasovalo 3.762.432
hlasov a proti výmene bolo 4.546.105 hlasov a hlasovania sa zdržalo 61.860 hlasov a teda
schôdza veriteľov nerozhodla o výmene správcu. K tomuto bodu programu bola vznesená
námietka veriteľa O., a. s. s totožným obsahom ako ohľadom bodu 1.
Dňa 31. 12. 2012 bol súdu doručený návrh S., a. s. na zrušenie uznesenia schôdze
veriteľov ohľadom bodu 2 programu – voľba veriteľského výboru. Svoj návrh odôvodnil
tým, že spoločnosť T. s. r. o. v zákonnej lehote na popretie pohľadávky poprela na
predpísanom tlačive pohľadávku veriteľa spoločnosti T. čo do výšky a čo do právneho
dôvodu v rozsahu 4.301.655,79 eur. Zároveň zložila na bankový účet určený správcom
kauciu. Správca oznámil spoločnosti T. že jeho pohľadávka bola v zákonnej lehote popretá.
Následne správca listom zo dňa 20. 11. 2012 oznámil veriteľovi T. s. r. o., že popretie je
právne neúčinné a na toto popretie sa zo zákona neprihliada. Nakoľko boli splnené
podmienky na popretie pohľadávok sú skutočnosti uvedené správcom zo dňa 20. 11. 2012 k
okolnostiam popretia pohľadávky nedôvodné a nezákonné a popretie pohľadávky právne
účinné. Prijaté uznesenie k bodu 2 programu je v rozpore sa znením § 35 ods. 3 ZKR,
pričom na schôdzi veriteľov právo hlasovať máli len veritelia zistených pohľadávok.
Podaním zo dňa 28. 12. 2012, doručeným súdu dňa 03. 01. 2013 sa veriteľ O., a. s.
domáhal zrušenia uznesenia schôdze veriteľov prijatého dňa 27. 12. 2012, ktorým sa
zamietol návrh konkurzného veriteľa na výmenu správcu z JUDr. S. V.:, so sídlom
kancelárie P. za nového správcu: Mgr. Ing. P. K., so sídlom kancelárie: T. Uvedený veriteľ
sa zároveň domáhal zrušenia všetkých uznesení schôdze veriteľov prijatých dňa 27. 12.
2012, ktoré sa týkali voľby členov veriteľského výboru. Svoj návrh odôvodnil tým, že o
návrhu na výmenu správcu schôdza veriteľov hlasovala tak, že uvedený veriteľ hlasoval za
výmenu správcu s počtom hlasov 1.225.160, za výmenu správcu ďalej hlasoval
aj zabezpečený veriteľ S., a. s. s počtom hlasov 2.458.390, proti tomuto návrhu hlasoval
veriteľ T. s pohľadávkou v sume 4.301.558 eur. Z uvedeného vyplýva, že O., a. s. a S., a. s.
hlasovali za návrh na výmenu správcu s celkovým počtom 3.683.550. Popretý veriteľ
hlasoval proti predmetnému návrhu na výmenu správcu, avšak tento veriteľ nemal žiadne
hlasovacie práva na schôdzi veriteľov a aj napriek tejto skutočnosti správca umožnil výkon
hlasovacích práv aj tomuto veriteľovi. Pohľadávka veriteľa T. bola platne a účinne popretá
čo do právneho dôvodu, tak do vymáhateľnosti iným veriteľom a to v súlade a ustanovením
§ 32 ods. 7 ZKR, pričom o správnosti a zákonnosti popretia správca vystavil aj písomné
potvrdenie. Správca účelovo v neskoršom období popretie iného veriteľa posúdil ako
neúčinné s odôvodnením, že veriteľ pri popretí pohľadávky T. mal uviesť nesprávny
variabilný symbol pri platbe kaucie. Konkurzný veriteľ má za to, že aj v prípade uvedenia
nesprávneho čísla variabilného symbolu je potrebné každý úkon posudzovať ako platný a
účinný s prezumovanými právnymi následkami popretia, ak je z obsahu právneho úkonu
zrejmé, že ide o určitý právny úkon a v danom prípade by zjavne išlo iba o chybu v písaní
alternatívne ide o účelový postup zo strany správcu, na základe ktorého sám správca mohol
účelovo zmeniť číslovanie konečného zoznamu pohľadávok po vykonaní popretia
pohľadávky zo strany iného veriteľa. Správca viedol pohľadávku popretého veriteľa
v zozname pohľadávok pod č. 034 a potom konečný zoznam zmenil aj s očíslovaním tejto
pohľadávky na 035. Popretý veriteľ nebol z dôvodu popretia iným veriteľom oprávnený
na výkon hlasovacích práv na schôdzi veriteľov zo dňa 27. 12. 2012, napriek tomu správca
umožnil hlasovať tomuto veriteľovi. Veriteľ zastáva názor, že na schôdzi
veriteľov bolo prijaté uznesenie o výmene správcu a novým správcom je Mgr. Ing. P. K.“
Po citovaní ustanovení § 32 ods. 2, 5 a 7, § 35 ods. 3, 4 a 8 a § 37 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze, reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie takto:
„... Veriteľ sa môže domáhať zrušenia prijatého uznesenia na súde, ak bol prítomný
na schôdzi veriteľov, mal hlasovacie právo a na schôdzi uplatnil do zápisnice námietku
rozporu prijatého uznesenia so zákonom.
Súd preskúmal spisový materiál a zistil, že veriteľ T., s. r. o., B. písomným podaním
zo dňa 04. 10. 2012 na predpísanom tlačive poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa T. Dňa
22. 10. 2012 doručil správca tunajšiemu súdu zoznam veriteľmi popretých pohľadávok
medzi ktorými je uvedený aj veriteľ T. s poznámkou, že uvedená pohľadávka bola popretá
veriteľom T., s. r. o., v lehote na popieranie a že bola zložená kaucia vo výške 350 eur.
Následne dňa 30. 11. 2012 doručil správca súdu oznámenie o neúčinnosti uplatneného
popieraného práva veriteľom z dôvodu, že veriteľ T., s. r. o. ako variabilný symbol uviedol
číslo pohľadávky 34, pričom v zozname pohľadávok je veriteľ T. uvedený pod číslom 35.
Súd ďalej zistil, že správca doručil na súd dňa 12. 09. 2012 iba zoznam pohľadávok,
kde je veriteľ T. uvedený pod poradovým číslom 34. Dňa 04. 10. 2012 správca doručil
aktualizovaný zoznam pohľadávok, kde už bol uvedený veriteľ pod číslom 35. Dňa 22. 10.
2012 správca doručil zoznam pohľadávok podľa doručenia správcovi, kde je popretý veriteľ
uvedený pod poradovým číslom 34 a zoznam pohľadávok podľa abecedného poradia, v
ktorom je uvedený veriteľ uvedený pod číslom 35.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za potrebné uviesť, že má za to,
že zo strany veriteľa T., s. r. o. došlo k účinnému popretiu pohľadávky veriteľa T.,, nakoľko
popretie pohľadávky bolo podané na predpísanom tlačive zo dňa 04. 10. 2012 a na bankový
účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur. Veriteľ síce uviedol ako variabilný symbol u
veriteľa T. číslo 34, pod ktorým je uvedený v zozname správcu označenom ako zoznam
prihlášok miesto čísla 35, pod ktorým je evidovaný v zozname pohľadávok správcu podľa
abecedného poradia, avšak na základe uvedeného nemožno konštatovať, že nedošlo k
účinnému popretiu pohľadávky zo strany veriteľa T., s. r. o. a to len pre nesprávne uvedenie
čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu, keď aj v zozname
doručenom správcom súdu je v deň popretia ešte pohľadávka označená pod číslom 34. Súd
zároveň poukazuje na to, že samotný správca najskôr konštatoval popretie pohľadávky a až
následne dospel k názoru, že popretie nie je účinné a teda jeho postup ohľadom popretia
pohľadávky veriteľa T. veriteľom T., s. r. o pôsobí zmätočne.
Súd má vzhľadom na vyššie citované ustanovenia za to, že rozhodnutie schôdze
veriteľov, ktorým rozhodol o voľbe členov veriteľského výboru je v rozpore so zákonom,
nakoľko na schôdzi veriteľov hlasoval aj veriteľ, ktorého pohľadávka v čase konania
schôdze bola účinne popretá v zmysle ustanovenia § 32 ods. 7 ZKR a teda tento veriteľ – T.
nielenže nemal oprávnenie na schôdzi veriteľov hlasovať, ale nemohol byť ani zvolený za
člena veriteľského výboru. Rovnako má súd za to, že rozhodnutie schôdze veriteľov, ktorým
sa zamietol návrh konkurzného veriteľa O., a. s. na výmenu správcu z JUDr. S. V. za
nového správcu Mgr. Ing. P. K. bolo prijaté v rozpore so zákonom, nakoľko o tomto návrhu
resp. proti tomuto návrhu hlasoval aj veriteľ, ktorý bol podľa názoru súdu účinné popretý
a teda mu nemal byť umožnený výkon hlasovacích práv. Súd musí dbať na zákonnosť
konkurzného konania, preto s poukazom na vyššie uvedené po preskúmaní napadnutých
uznesení z dôvodov, ktoré uviedli veritelia vo svojich námietkach, súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
19. Ústavný súd zastáva názor, že nie je v zásade oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
20. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad
a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne
tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
21. Pretože namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle
a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov
a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať
(podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť
do právneho názoru okresného súdu.
22. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného
súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad súdnej ochrany a spravodlivého procesu
dospel ústavný súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím
okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46
ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého
rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu
(ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym
názorom účastníka súdneho konania, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto jej
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
23. Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol aj sťažnosť smerujúcu
proti uzneseniu č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013 (bod 9), keďže nezistil príčinnú
súvislosť medzi týmto uznesením a namietaným porušením sťažovateľkou označených práv
[predmetným uznesením bola opravená „chyba v písaní“ (pozri tiež bod 6)].
24. Aj keď sťažovateľka v už upravenom petite sťažnosti (body 6 a 9) výslovne
neuviedla uznesenie okresného súdu č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 62/2013 z 28. marca 2013), z obsahu jej neskoršieho podania
doručeného ústavnému súdu 16. apríla 2013 (bod 7) možno usúdiť, že napadá neústavnosť
aj tohto rozhodnutia okresného súdu, ktoré vecne súvisí (a priamo nadväzuje) na už
posudzované uznesenia (body 22 a 23). Z uvedeného dôvodu ústavný súd súčasne
(spoločne) podrobil ústavnoprávnemu prieskumu aj toto uznesenie okresného súdu.
25. Ústavný súd sa po oboznámení s obsahom uznesenia okresného súdu
č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (s prihliadnutím na svoje zistenia pri posudzovaní
predchádzajúcich uznesení okresného súdu) dospel k záveru, že okresný súd toto svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, keď v podstatnom uviedol:
«... Súd uznesením č. k. 25 K/16/2012-635 zo dňa 04.0.2013 zrušil uznesenie schôdze
veriteľov č. 1 ako aj uznesenie schôdze veriteľov č. 2, ktorým bol zamietnutý návrh
konkurzného veriteľa O., a. s., B. na výmenu správcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým. že
zo strany veriteľa T. s. r. o. došlo k účinnému popretiu pohľadávky veriteľa T...
Súd zároveň poukázal na to, že samotný správca najskôr konštatoval popretie
pohľadávky a až následne dospel k názoru, že popretie nie je účinné a teda jeho postup
ohľadom popretia pohľadávky veriteľa T. veriteľom T. s. r. o. pôsobí zmätočne. Súd mal za
to, že rozhodnutie schôdze veriteľov, ktorým sa zamietol návrh konkurzného veriteľa O., a.
s. na výmenu správcu z JUDr. S. V. za nového správcu Mgr. Ing. P. K. bolo prijaté rozpore
so zákonom, nakoľko o tomto návrhu resp. proti tomuto návrhu hlasoval aj veriteľ, ktorý bol
podľa názoru súdu účinne popretý a teda mu nemal byť umožnený výkon hlasovacích práv.
Zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov vyplýva, že za návrh na výmenu správcu
hlasovali S., a. s. s počtom hlasov 2.458.390, O., a. s. s počtom hlasov 1.225.160, P., s. r. o.
s počtom hlasov 68.460 a E., v. o. s. s počtom hlasov 10.421, hlasovania o tomto návrhu sa
zdržal veriteľ R. s. r. o. s počtom hlasov 61.860 a proti návrhu hlasoval veriteľ D. T. s
počtom hlasov 244.303. veriteľ J., s. r. o. s počtom hlasov 62 (tento veriteľ však v čase
konania schôdze nebol účastníkom konkurzného konania), veriteľ n. s. r. o. s počtom hlasov
75 (tento veriteľ tiež v čase konania schôdze nebol účastníkom konkurzného konania) a
veriteľ T. s počtom hlasov 4.301.658.
Súd má však za to, že došlo k platnému a účinnému popretiu pohľadávky T. veriteľom
T.. s. r. o. a teda popretý veriteľ nebol oprávnený na výkon hlasovacích práv. Ako už bolo
uvedené sám správca najskôr konštatoval popretie pohľadávky a až následne dospel k
názoru, že popretie nie je účinné. Súd poukazuje na to, že samotné označenie veriteľov a ich
pohľadávok v zozname pohľadávok doručených súdu nie je jednotné a prehľadné. Zo
zoznamu pohľadávok (podľa abecedného poradia) doručeného súdu dňa 04. 10. 2012
nevyplýva, ktorý údaj je poradím veriteľa, ktorý je číslom pohľadávky a zároveň
variabilným symbolom, pričom pri pohľadávke veriteľa T. je uvedené číslo 35, potom dátum
07. 09. 2012, údaj T/199 a následne číslo 34. Zo zoznamu pohľadávok doručeného súdu dňa
24. 10. 2012 ohľadom toho istého veriteľa vyplýva, že 07. 09. 2012 je dátumom doručenia,
skratka „zv. č.“ zrejme prislúcha údaju T/199 a číslo 34 potom predstavuje poradové číslo.
Následne v zozname pohľadávok doručenom súdu dňa 30. 11. 2012 sú tie isté údaje
ohľadom toho istého veriteľa označené rovnako len pri identifikácii údajov v ľavom hornom
rohu miesto poradového čísla udáva označenie VS a teda zo zoznamov predkladaných
správcom nevyplýva, ktorý údaj je číslom pohľadávky.
Po preštudovaní zápisnice z prvej schôdze veriteľov súd dospel k záveru, že na prvej
schôdzi veriteľov bolo rozhodnuté o výmene správcu, pričom schôdza veriteľov bola
uznášaniaschopná a oprávnená rozhodovať o výmene správcu. Priznaním hlasovacích práv
veriteľovi T., ktorý bol účinne popretý a veriteľom J. s. r. o. a n. s. r. o., ktorí v čase konania
schôdze neboli účastníkmi konkurzného konania nastal stav, kedy správca nesprávne sčítal
hlasy veriteľov, na základe ktorých následne konštatoval výsledok hlasovania. Po
zohľadnení uvedeného teda za návrh na výmenu správcu hlasovali veritelia s počtom hlasov
3.762.432, proti návrhu hlasovali veritelia s počtom hlasov 244.304 hlasov a hlasovania sa
zdržali veritelia s počtom hlasov 61.860.
Súd v závere svojho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že z doterajšej činnosti
správcu JUDr. V. je zrejmé, že tento porušil na schôdzi veriteľov povinnosť vynaložiť
odbornú starostlivosť a to tým, že priznal hlasovacie práva aj veriteľom J. s. r. o. a n. s. r.
o,, ktorí sa ku dňu konania schôdze nestali účastníkmi konania a zároveň umožnil hlasovať
o týchto veriteľoch pri voľbe členov veriteľského výboru. Zároveň má súd za to, že správca
úpadcu porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou preskúmať pohľadávku veriteľa T.,
pričom z doložených listín vyplýva, že zmluvu o úvere č. 20113004 podpísala za úpadcu
osoba, ktorá nebola v čase podpisu zmluvy jej konateľom a teda osobou oprávnenou konať
v mene úpadcu (uvedené vyplýva aj z rozhodnutia registrového súdu č. k. 7 Exre/15/2011-
243 zo dňa 15. 11. 2011). Na uvedenú skutočnosť poukázal tak veriteľ T. s. r. o., ako aj
konateľ úpadcu, pričom správca napriek mnohým pochybnostiam o platnosti tohto
právneho úkonu, vyhodnotil námietku konateľa úpadcu ako účelovú, sám nepoprel spornú
pohľadávku a účinné popretie pohľadávky iným veriteľom, ktoré najprv sám uznal za
účinné., následne uznal za neúčinné. Tieto porušenia povinnosti správcu sú tak závažné, že
by odôvodňovali odvolanie správcu, avšak došlo k platnej výmene správcu veriteľmi na
prvej schôdzi veriteľov, preto súd s ohľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.»
26. Predmetné rozhodnutie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu obsahuje
dostatok skutkových a právnych záverov, jeho interpretácia relevantných právnych noriem
a právne závery nie sú svojvoľné alebo zjavne neopodstatnené.
27. Nadväzujúc na právne názory ústavného súdu uvedené v bode 16 a právne závery
uvedené v bodoch 22 a 23 ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto jej časti odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
28. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd
nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013