Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 245/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného

súdu Nové Zámky, takto

rozhodol:

1. Základné právo S., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. S., K., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť S., K., trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. A. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2013 doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:

«Dňa 15. 05. 2009 sťažovateľ podal na Okresný súd Nové Zámky (ďalej

len „Okresný súd“ alebo „súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) s príslušenstvom. Predmetom žalobného návrhu bol nárok

sťažovateľa na uhradenie nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu, ktorý

si uplatnil titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným – L. M. Predmetný žalobný

návrh bol Okresnému súdu doručený dňa 27. 05. 2009. Okresný súd Nové Zámky vydal dňa

13. 10. 2009 Platobný rozkaz, č. k. -83, ktorým uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť sťažovateľovi sumu 3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) spolu s poplatkom z omeškania

vo výške I promile/deň z istiny od 01. 01. 2009 do zaplatenia a nahradil trovy konania

vo výške 442,24 Eur. Žalovaný podal dna 02. 11. 2009 proti Platobnému rozkazu

č. k. zo dňa 13. 10. 2009 odpor a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil,

vo veci nariadil pojednávanie a návrh žalobcu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu

zamietol.

Prvé pojednávanie vo veci prebehlo dňa 03. 06. 2010, na ktorom pojednávaní súd

poskytol účastníkom lehotu do 30. 09. 2010 na mimosúdne vyriešenie sporu vzhľadom

na potrebu prerokovania premlčaných pohľadávok sťažovateľa na VÚC N. Táto lehota bola

na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 29. 09. 2010 predĺžená do 15. 10. 2010. Podaním

zo dňa 13. 10. 2010, súdu doručeným dňa 15. 10. 2010, sťažovateľ oznámil, že trvá

na pokračovaní v súdnom konaní, nakoľko žalovaný nesúhlasí s vysporiadaním veci

dohodou, a to ani napriek zníženiu žalovanej pohľadávky o premlčanú časť 1.961,40 Eur.

Predmetným podaním sťažovateľ súčasne zobral svoj návrh čiastočne späť.

Dňa 26. 04. 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom doplnenia dokazovania, po ktorom mal súd nariadiť znalecké

dokazovanie znalcom z odboru energetiky. Výzvou zo dňa 26. 04. 2011 Okresný súd vyzval

sťažovateľa na predloženie listinných dokladov a na zaplatenie trov znaleckého

dokazovania.

Sťažovateľ podaním zo dňa 12. 05. 2011, súdu doručeným dňa 13. 05. 2011, zaslal

súdu požadované listiny a vyjadril sa k priebehu pojednávania zo dňa 26. 04. 2011. Súd

Uznesením č. k. zo dňa 25. 07. 2011 ustanovil znalca z odboru účtovníctva...

Keďže od podania žalobného návrhu sa stali splatnými aj ďalšie platby nájomného a úhrad

spojených s užívaním sporného bytu, sťažovateľ podaním zo dňa 29. 08. 2011 navrhol

zmenu návrhu na začatie konania, a zároveň podal návrh na rozšírenie predmetu

znaleckého dokazovania.

Uznesením zo dňa 07. 09. 2011 okresný súd rozhodol tak, že zmenu petitu žalobného

návrhu nepripúšťa. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 19. 09. 2011... listom

zo dňa 16. 08. 2012, súdu doručeným 20. 08. 2012, podal sťažovateľ sťažnosť na postup

súdu predsedovi okresného súdu, v ktorej poukázal na to, že od začiatku konania

resp. od vykonania posledného procesného úkonu súdom uplynula neprimerane dlhá doba

a preto žiada, aby súd urýchlene konal.

Predseda okresného súdu listom zo dňa 23. 08. 2012, zn. Spr 1552/2012,

sťažovateľovi doručeným dňa 31. 08. 2012, oznámil, že spis sa nachádza u znalkyni Ing. J.

S. a nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný, pričom je potrebný pre rozhodnutie

vo veci, bude termín ďalšieho pojednávania určený až po vypracovaní predmetného

posudku. Zároveň uviedol, že znalkyňa nevypracovala znalecký posudok v stanovenej

lehote, preto bola zo strany konajúcej sudkyne úpravou zo dňa 27. 04. 2012 a následne

10. 07. 2012 urgovaná na podanie posudku. Zároveň uviedol, že ak znalkyňa nedoručí

posudok do konca mesiaca august 2012 bude jej uložené poriadkové opatrenie.

Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 20. 08. 2012 predseda súdu vyhodnotil

ako nedôvodnú, nakoľko v konaní neboli zistené prieťahy.

Od 31. 08. 2012 až po súčasnosť, okresný súd nevykonal vo veci žiadny úkon.»

Podľa názoru sťažovateľky „predmetné občianskoprávne konanie, ktoré trvá od roku

2009, nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Napriek tomu v konaní okresného súdu

sa prejavujú ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, spočívajúce v málo plynulej, pomalej,

nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu napr. pri zabezpečovaní dôkazov

potrebných pre rozhodnutie veci – znaleckého posudku.“.

Sťažovateľka žiada o „finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré považuje

za spravodlivé najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia

jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho táto nečinnosť súdu a jeho

neefektívny postup doliehal“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo S... upravené v a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. S. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- Eur (slovom tritisíc eur), ktoré

je okresný súd povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. S. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 275,94 Eur (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur 94/100), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. A. K. č... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu,

ktorý v prípise sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 popísal doterajší priebeh namietaného

konania a v nadväznosti na to v ňom okrem iného uviedol: „... napriek tomu, že v danom

prípade došlo k určitým časovým posunom vo vybavení tejto veci, no stalo sa tak výlučne

z objektívnych dôvodov s ohľadom na veľkú zaťaženosť súdu – na neustále sa zvyšujúci

nápad vecí Po, C, Er, ich rozsiahlosť a právnu náročnosť pri nemeniacom sa počte sudcov,

vyšších súdnych úradníkov a asistentov vybavujúcich túto agendu. Z tohto dôvodu,

že nakoľko došlo k situácii, že niektoré úkony neboli vykonané bezodkladne, je nepochybné,

že konajúca sudkyňa mohla postupovať razantnejšie vo vzťahu k znalkyni a... mohla

pristúpiť k poriadkovému opatreniu alebo ustanoveniu druhého znalca, načo bola sudkyňa

upozornená, aby sa v budúcnosti týchto nedostatkov vyvarovala. Vzhľadom na vyššie

uvedené považujem túto sťažnosť za čiastočne opodstatnenú, čo sa týka neprimeranej lehoty

vypracovania znaleckého posudku.“

Ústavný súd uznesením č. k. -17 zo 7. mája 2013 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013

a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1669/13 doručenom ústavnému súdu 11. júla 2013

oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom zároveň

oznámil, že nepovažuje za potrebné doplniť predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu

k sťažnosti z 5. apríla 2013.

Ústavný súd 24. júla 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného

súdu sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 a zo 4. júla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

2. augusta 2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť

zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu nevyužila.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 27. mája 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu nájomnej

zmluvy, ktorému bola pridelená sp. zn. .

Okresný súd platobným rozkazom č. k. -83 z 13. októbra 2009

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 101,05 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Keďže odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, vec bola 8. januára 2010 prevedená

do registra „C“ a bola jej pridelená nová sp. zn. .

Dňa 29. januára 2010 doručoval okresný súd odpor na vyjadrenie sťažovateľke

a následne nariadil pojednávanie na 3. jún 2010; toto pojednávanie bolo odročené na návrh

účastníkov konania, ktorí vyhlásili, že sa pokúsia o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom

im bola poskytnutá lehota do 30. septembra 2010.

Dňa 15. októbra 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie

žaloby, ktoré bolo následne doručované 25. októbra 2010 odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 26. apríla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na zabezpečenie originálu nájomnej zmluvy a dokladu o zaslaní vyúčtovania pre odporcu.

Účastníci konania boli zároveň zaviazaní zložiť na trovy znaleckého dokazovania

preddavok v sume každý po 150 €.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. júla 2011 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva.

Sťažovateľka 31. augusta 2011 doručila okresnému súdu návrh na zmenu petitu

žaloby, ako aj rozšírenie predmetu znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. septembra 2011 nepripustil zmenu

petitu žaloby.

Dňa 19. októbra 2011 bol spisový materiál odoslaný znalcovi, ktorý ho prevzal

7. decembra 2011.

Okresný súd 18. apríla 2012, 11. júna 2012 a 8. októbra 2012 urgoval znalca

na predloženie znaleckého posudku vo veci.

Dňa 19. novembra 2012 požiadal znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku; okresný súd žiadosti znalca vyhovel a určil mu novú lehotu

na vypracovanie (do 15. januára 2013).

Znalecký posudok nebol vypracovaný ani po uplynutí (novej) predĺženej lehoty,

okresný súd preto 1. marca 2013 vyzval znalca na oznámenie okolností, ktoré mu bránia

v jeho vypracovaní. Znalec v reakcii na výzvu okresného súdu oznámil, že vzhľadom

na mimoriadnu pracovnú vyťaženosť nedokázal vypracovať znalecký posudok a „žiada

o odklad termínu“.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou

sa domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom z titulu nájomnej zmluvy.

Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom

k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov.

Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu

sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe

ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno

ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto

konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že postup okresného súdu bol

od začatia súdneho konania až do nariadenia znaleckého dokazovania v zásade plynulý,

avšak obdobie od doručenia súdneho spisu znalcovi (7. december 2011) až do rozhodovania

ústavného súdu je poznamenaný neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Napriek tomu, že okresný súd znalca štyrikrát urgoval vo veci vypracovania znaleckého

posudku a raz mu predĺžil lehotu na jeho vypracovanie, nemožno hodnotiť jeho postup

ako efektívny, pretože vo vzťahu k znalcovi nevyužil poriadkové ani iné procesné opatrenia,

ktoré má v súlade s platnou právnou úpravou k dispozícii. Keďže ani po dvoch rokoch

od nariadenia znaleckého dokazovania nebol znalecký posudok predložený okresnému

súdu, ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nedôslednou činnosťou okresného

súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

„ktoré považuje za spravodlivé najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel

v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho

táto nečinnosť súdu a jeho neefektívny postup doliehal“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,

že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné

zadosťučinenie. Ústavný súd preto, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania

a dĺžku obdobia, v ktorom okresný súd konal neefektívne a nedôsledne, rozhodol,

že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € bude v posudzovanej veci

primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním JUDr. A. K. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, čo predstavuje sumu 260,32 €, pričom

po pripočítaní režijného paušálu dvakrát po 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

celková suma trov konania 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013