Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 245/2013
PDF · 238.77 KB
No categories available
IV. ÚS 245/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K.,
K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 3/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 Ro 113/2009), za účasti Okresného
súdu Nové Zámky, takto
rozhodol:
1. Základné právo S., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. S., K., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť S., K., trovy konania v sume
275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. A. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2013 doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové
Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 4 Ro 113/2009).
Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:
«Dňa 15. 05. 2009 sťažovateľ podal na Okresný súd Nové Zámky (ďalej
len „Okresný súd“ alebo „súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) s príslušenstvom. Predmetom žalobného návrhu bol nárok
sťažovateľa na uhradenie nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu, ktorý
si uplatnil titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným – L. M. Predmetný žalobný
návrh bol Okresnému súdu doručený dňa 27. 05. 2009. Okresný súd Nové Zámky vydal dňa
13. 10. 2009 Platobný rozkaz, č. k. 4 Ro/113/2009-83, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sťažovateľovi sumu 3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) spolu s poplatkom z omeškania
vo výške I promile/deň z istiny od 01. 01. 2009 do zaplatenia a nahradil trovy konania
vo výške 442,24 Eur. Žalovaný podal dna 02. 11. 2009 proti Platobnému rozkazu
č. k. 4 Ro/113/2009 zo dňa 13. 10. 2009 odpor a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil,
vo veci nariadil pojednávanie a návrh žalobcu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu
zamietol.
Prvé pojednávanie vo veci prebehlo dňa 03. 06. 2010, na ktorom pojednávaní súd
poskytol účastníkom lehotu do 30. 09. 2010 na mimosúdne vyriešenie sporu vzhľadom
na potrebu prerokovania premlčaných pohľadávok sťažovateľa na VÚC N. Táto lehota bola
na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 29. 09. 2010 predĺžená do 15. 10. 2010. Podaním
zo dňa 13. 10. 2010, súdu doručeným dňa 15. 10. 2010, sťažovateľ oznámil, že trvá
na pokračovaní v súdnom konaní, nakoľko žalovaný nesúhlasí s vysporiadaním veci
dohodou, a to ani napriek zníženiu žalovanej pohľadávky o premlčanú časť 1.961,40 Eur.
Predmetným podaním sťažovateľ súčasne zobral svoj návrh čiastočne späť.
Dňa 26. 04. 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito za účelom doplnenia dokazovania, po ktorom mal súd nariadiť znalecké
dokazovanie znalcom z odboru energetiky. Výzvou zo dňa 26. 04. 2011 Okresný súd vyzval
sťažovateľa na predloženie listinných dokladov a na zaplatenie trov znaleckého
dokazovania.
Sťažovateľ podaním zo dňa 12. 05. 2011, súdu doručeným dňa 13. 05. 2011, zaslal
súdu požadované listiny a vyjadril sa k priebehu pojednávania zo dňa 26. 04. 2011. Súd
Uznesením č. k. 5 C 3/2010 zo dňa 25. 07. 2011 ustanovil znalca z odboru účtovníctva...
Keďže od podania žalobného návrhu sa stali splatnými aj ďalšie platby nájomného a úhrad
spojených s užívaním sporného bytu, sťažovateľ podaním zo dňa 29. 08. 2011 navrhol
zmenu návrhu na začatie konania, a zároveň podal návrh na rozšírenie predmetu
znaleckého dokazovania.
Uznesením zo dňa 07. 09. 2011 okresný súd rozhodol tak, že zmenu petitu žalobného
návrhu nepripúšťa. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 19. 09. 2011... listom
zo dňa 16. 08. 2012, súdu doručeným 20. 08. 2012, podal sťažovateľ sťažnosť na postup
súdu predsedovi okresného súdu, v ktorej poukázal na to, že od začiatku konania
resp. od vykonania posledného procesného úkonu súdom uplynula neprimerane dlhá doba
a preto žiada, aby súd urýchlene konal.
Predseda okresného súdu listom zo dňa 23. 08. 2012, zn. Spr 1552/2012,
sťažovateľovi doručeným dňa 31. 08. 2012, oznámil, že spis sa nachádza u znalkyni Ing. J.
S. a nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný, pričom je potrebný pre rozhodnutie
vo veci, bude termín ďalšieho pojednávania určený až po vypracovaní predmetného
posudku. Zároveň uviedol, že znalkyňa nevypracovala znalecký posudok v stanovenej
lehote, preto bola zo strany konajúcej sudkyne úpravou zo dňa 27. 04. 2012 a následne
10. 07. 2012 urgovaná na podanie posudku. Zároveň uviedol, že ak znalkyňa nedoručí
posudok do konca mesiaca august 2012 bude jej uložené poriadkové opatrenie.
Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 20. 08. 2012 predseda súdu vyhodnotil
ako nedôvodnú, nakoľko v konaní neboli zistené prieťahy.
Od 31. 08. 2012 až po súčasnosť, okresný súd nevykonal vo veci žiadny úkon.»
Podľa názoru sťažovateľky „predmetné občianskoprávne konanie, ktoré trvá od roku
2009, nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Napriek tomu v konaní okresného súdu
sa prejavujú ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, spočívajúce v málo plynulej, pomalej,
nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu napr. pri zabezpečovaní dôkazov
potrebných pre rozhodnutie veci – znaleckého posudku.“.
Sťažovateľka žiada o „finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré považuje
za spravodlivé najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia
jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho táto nečinnosť súdu a jeho
neefektívny postup doliehal“.
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd
po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. pod sp. zn. 5 C 3/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov.
3. S. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- Eur (slovom tritisíc eur), ktoré
je okresný súd povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 275,94 Eur (slovom
dvestosedemdesiatpäť eur 94/100), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta
JUDr. A. K. č... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu
o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu,
ktorý v prípise sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 popísal doterajší priebeh namietaného
konania a v nadväznosti na to v ňom okrem iného uviedol: „... napriek tomu, že v danom
prípade došlo k určitým časovým posunom vo vybavení tejto veci, no stalo sa tak výlučne
z objektívnych dôvodov s ohľadom na veľkú zaťaženosť súdu – na neustále sa zvyšujúci
nápad vecí Po, C, Er, ich rozsiahlosť a právnu náročnosť pri nemeniacom sa počte sudcov,
vyšších súdnych úradníkov a asistentov vybavujúcich túto agendu. Z tohto dôvodu,
že nakoľko došlo k situácii, že niektoré úkony neboli vykonané bezodkladne, je nepochybné,
že konajúca sudkyňa mohla postupovať razantnejšie vo vzťahu k znalkyni a... mohla
pristúpiť k poriadkovému opatreniu alebo ustanoveniu druhého znalca, načo bola sudkyňa
upozornená, aby sa v budúcnosti týchto nedostatkov vyvarovala. Vzhľadom na vyššie
uvedené považujem túto sťažnosť za čiastočne opodstatnenú, čo sa týka neprimeranej lehoty
vypracovania znaleckého posudku.“
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 245/2013-17 zo 7. mája 2013 prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,
aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013
a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1669/13 doručenom ústavnému súdu 11. júla 2013
oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom zároveň
oznámil, že nepovažuje za potrebné doplniť predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu
k sťažnosti z 5. apríla 2013.
Ústavný súd 24. júla 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,
či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného
súdu sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 a zo 4. júla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie
stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu
2. augusta 2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť
zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu nevyužila.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 3/2010 a z písomných
vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Dňa 27. mája 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu nájomnej
zmluvy, ktorému bola pridelená sp. zn. 4 Ro 113/2009.
Okresný súd platobným rozkazom č. k. 4 Ro 113/2009-83 z 13. októbra 2009
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 101,05 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Keďže odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, vec bola 8. januára 2010 prevedená
do registra „C“ a bola jej pridelená nová sp. zn. 5 C 3/2010.
Dňa 29. januára 2010 doručoval okresný súd odpor na vyjadrenie sťažovateľke
a následne nariadil pojednávanie na 3. jún 2010; toto pojednávanie bolo odročené na návrh
účastníkov konania, ktorí vyhlásili, že sa pokúsia o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom
im bola poskytnutá lehota do 30. septembra 2010.
Dňa 15. októbra 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie
žaloby, ktoré bolo následne doručované 25. októbra 2010 odporcovi na vyjadrenie.
Dňa 26. apríla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
na zabezpečenie originálu nájomnej zmluvy a dokladu o zaslaní vyúčtovania pre odporcu.
Účastníci konania boli zároveň zaviazaní zložiť na trovy znaleckého dokazovania
preddavok v sume každý po 150 €.
Okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 3/2010 z 25. júla 2011 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva.
Sťažovateľka 31. augusta 2011 doručila okresnému súdu návrh na zmenu petitu
žaloby, ako aj rozšírenie predmetu znaleckého dokazovania.
Okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 3/2010 zo 7. septembra 2011 nepripustil zmenu
petitu žaloby.
Dňa 19. októbra 2011 bol spisový materiál odoslaný znalcovi, ktorý ho prevzal
7. decembra 2011.
Okresný súd 18. apríla 2012, 11. júna 2012 a 8. októbra 2012 urgoval znalca
na predloženie znaleckého posudku vo veci.
Dňa 19. novembra 2012 požiadal znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku; okresný súd žiadosti znalca vyhovel a určil mu novú lehotu
na vypracovanie (do 15. januára 2013).
Znalecký posudok nebol vypracovaný ani po uplynutí (novej) predĺženej lehoty,
okresný súd preto 1. marca 2013 vyzval znalca na oznámenie okolností, ktoré mu bránia
v jeho vypracovaní. Znalec v reakcii na výzvu okresného súdu oznámil, že vzhľadom
na mimoriadnu pracovnú vyťaženosť nedokázal vypracovať znalecký posudok a „žiada
o odklad termínu“.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí
boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou
sa domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom z titulu nájomnej zmluvy.
Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom
k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov.
Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu
sp. zn. 5 C 3/2010 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe
ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno
ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho
štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto
konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 3/2010 k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 5 C 3/2010 vyplýva, že postup okresného súdu bol
od začatia súdneho konania až do nariadenia znaleckého dokazovania v zásade plynulý,
avšak obdobie od doručenia súdneho spisu znalcovi (7. december 2011) až do rozhodovania
ústavného súdu je poznamenaný neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.
Napriek tomu, že okresný súd znalca štyrikrát urgoval vo veci vypracovania znaleckého
posudku a raz mu predĺžil lehotu na jeho vypracovanie, nemožno hodnotiť jeho postup
ako efektívny, pretože vo vzťahu k znalcovi nevyužil poriadkové ani iné procesné opatrenia,
ktoré má v súlade s platnou právnou úpravou k dispozícii. Keďže ani po dvoch rokoch
od nariadenia znaleckého dokazovania nebol znalecký posudok predložený okresnému
súdu, ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nedôslednou činnosťou okresného
súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne
príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
„ktoré považuje za spravodlivé najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel
v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho
táto nečinnosť súdu a jeho neefektívny postup doliehal“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,
že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné
zadosťučinenie. Ústavný súd preto, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania
a dĺžku obdobia, v ktorom okresný súd konal neefektívne a nedôsledne, rozhodol,
že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € bude v posudzovanej veci
primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle citovaného znenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním JUDr. A. K. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie
sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, čo predstavuje sumu 260,32 €, pričom
po pripočítaní režijného paušálu dvakrát po 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje
celková suma trov konania 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013