Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 298/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. D. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou

B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. D. K. trovy konania

v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet

Advokátskej kancelárie B., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2012 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Návrhom zo dňa 31. 03. 2008 sa sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I

domáhal určenia, že výpoveď daná mu zamestnávateľom [odporcom v 1) rade] listom

zo dňa 11. 5. 2000 je neplatná, nakoľko mu nebola vôbec doručená. Sťažovateľ v podanom

návrhu zároveň žiadal, aby okresný súd uložil S. [odporcovi v 2) rade] zaregistrovať

sťažovateľa ako zamestnanca spoločnosti E., spol. s r. o. a vyplatiť sťažovateľovi z titulu

poistného pomeru nemocenské dávky za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007.

Uznesením -9 zo dňa 16. 2. 2009, teda po 11 mesiacoch od podania

návrhu sťažovateľa, vyzval okresný súd sťažovateľa na odstránenie vád návrhu zo dňa 31.

3. 2008.

Dňa 23. 11. 2009 sťažovateľ doplnil svoj pôvodný návrh zo dňa 31. 03. 2008, v rámci

ktorého sťažovateľ bližšie špecifikoval označenie účastníkov, ako aj požadovanú škodu

vzniknutú z nevyplatených nemocenských dávok za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007.

Uznesením zo dňa 20. 4. 2010 Okresný súd Bratislava I konanie v časti povinnosti

odporcu v 2) rade vyplatiť sťažovateľovi z titulu poistného pomeru nemocenské dávky

za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007 zastavil a postúpil S., pobočka B.

Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 20. 4. 2010, ktorým okresný súd zastavil

konanie v časti vyplatenia nemocenských dávok, podal sťažovateľ dňa 18. 5. 2010

odvolanie.

Uznesením zo dňa 30. 6. 2010 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté uznesenie

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 4. 2010.

Dňa 28. 2. 2011 vydal Krajský súd v Bratislave v konkurznej veci 5

uznesenie, ktorým zrušil konkurz na majetok spoločnosti E., spol. s r. o. vyhlásený dňa 15.

7. 1999.

Dňa 25. 10. 2011, teda až po 2 rokoch a 5 mesiacoch od podania návrhu

sťažovateľa, sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. 1. 2012.

Sťažovateľ sa zo zdravotných dôvodov nemohol na predmetnom pojednávaní zúčastniť,

čo uviedol v ospravedlnení svojej neúčasti.

Uznesením -72 zo dňa 25. 10. 2011 okresný súd pripustil zmenu petitu,

ktorú požadoval sťažovateľ ešte vo svojom podaní zo dňa 23. 11. 2009. Okresný súd

tak pripustil zmenu petitu až po 23 mesiacoch od podania návrhu na zmenu petitu.

Dňa 19. 1. 2012 sa na Okresnom súde Bratislava I uskutočnilo vo veci druhé

pojednávanie, ktoré bolo okresným súdom opätovne odročené na termín 8. 3. 2012.

Dňa 19. 1. 2012 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na pripustenie ďalšieho

účastníka do konania a zmenu petitu.

Dňa 19. 1. 2012 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť

na prieťahy v konaní, v ktorej namietal neprimeranú dĺžku konania spojenú

s prejednávaním neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

Uznesením zo dňa 1. 2. 2012 vyzval Okresný súd Bratislava I sťažovateľa,

aby odstránil vady podania zo dňa 19. 1. 2012.

Dňa 8. 3. 2012 sa vo veci uskutočnilo v poradí tretie pojednávanie, na ktorom

sa sťažovateľ nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov vyvolaných komplikáciami

po absolvovanej operácii. Svoju neúčasť sťažovateľ náležité ospravedlnil. Okresný súd

odročil pojednávanie na neurčito.

Uznesením zo dňa 27. 7. 2012 Okresný súd Bratislava I pripustil pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania, a to až po 6 mesiacoch od návrhu sťažovateľa

na pristúpenie uvedeného účastníka do konania. Na základe predmetného uznesenia bol

do konania pripustený na strane odporcu v 3) rade bývalý správca

konkurznej podstaty žalovaného v 1) rade JUDr. V. A.

Dňa 15. 8. 2012 podal JUDr. V. A. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 27. 7. 2012, v ktorom namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

V právnej veci o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a povinnosti registrácie

ako zamestnanca odporcu v 1) rade odporcom v 2) rade vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“

Podľa názoru sťažovateľa „... z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup

Okresného súdu Bratislava I svojou povahou, ako aj doterajšou dĺžkou konania

nie je primeraný skutkovému a právnemu charakteru veci, pričom okresný súd v rámci

svojho postupu sa dopúšťa... pochybení zasahujúcich priamo do sťažovateľovho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote“.

Sťažovateľ žiada aj o „priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

7 500 € nakoľko sa jedná o spor týkajúci sa existenčnej otázky sťažovateľa. Sťažovateľ tak...

aj napriek formálnej garancii rýchleho a efektívneho konania v pracovnoprávnych sporoch

je vystavený právnej neistote, v rámci ktorej mu dodnes nebolo Okresným súdom

Bratislava I zodpovedané, či jeho pracovný pomer s odporcom v 1. rade aj naďalej trvá.

Okresný súd tak o veci meritórne nerozhodol, ale vec určenia neplatnosti výpovede z nájmu

ani nezastavil pre niektorý z dôvodov uvedenom v ,

resp. . Takáto právna neistota v značnej miere nepriaznivo vplýva

aj na samotný zdravotný stav sťažovateľa.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa D. K... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej

pod sp. zn. konať.

Ústavný súd priznáva D. K... primerané finančné zadosťučinenie vo výške

7 500 EUR, slovom sedemtisícpäťsto EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný

uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť D. K... trovy právneho zastúpenia

vo výške 269,60 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3911/12

z 27. decembra 2012, v ktorom uviedla prehľad procesných úkonov súdu v predmetnom

konaní a tiež oznámila, že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno

považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým

nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu

prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu,

čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Avšak

pojednávania boli odročené pre správanie (resp. ospravedlnenie neúčasti, neodstránenie

vád podania) sa účastníkov konania.“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -22

z 30. mája 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie

k sťažnosti z 27. decembra 2012 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.

Podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3511/2013 doručenom

ústavnému súdu 26. augusta 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a súhlasí s upustením od neho, pričom využila možnosť doplniť vyjadrenie

bývalej predsedníčky k sťažnosti o informáciu, že predmetný spis bol vrátený okresnému

súdu po tom, čo Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -146 z 26. júna 2013 odvolanie odporcu v 3. rade proti výroku

uznesenia, ktorým okresný súd pripustil vstup ďalšieho účastníka ako odporcu v 3. rade

do konania, zamietol.

Dňa 4. júla 2013 ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa,

aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

okresného súdu sp. zn. Spr. 3911/12 z 27. decembra 2012 a sp. zn. Spr. 3511/2013

z 24. júna 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľa

v podaní doručenom ústavnému súdu 18. júla 2013 oznámila, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania, a využila možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam okresného

súdu. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho

súdu pre ľudské práva, pričom uviedla: „otázky množstva vecí, personálne a organizačné

problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným

prieťahom v konaní... uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty...

Tak, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, v právnej veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. súd vytýčil počas obdobia

5 rokov a 3 mesiacov iba 3 pojednávania, pričom prvé z nich sa malo uskutočniť

až po 2 rokoch a 7 mesiacoch od podania žaloby sťažovateľa, ktorou sa sťažovateľ domáhal

určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej mu jeho zamestnávateľom.

Okresný súd mal vzhľadom na vyššie uvedenú dĺžku konania dostatočnú možnosť uskutočniť

ďalšie pojednávania, na ktorých by sa sťažovateľ zúčastnil. Okresný súd však túto možnosť

nevyužil.

Napriek právne aj skutkovo jednoduchej veci, ako aj napriek existencii potreby

osobitnej rýchlosti konania nedošlo v predmetnom konaní k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa ani po uplynutí 5 rokov a 3 mesiacov, pričom okresný súd v prevažnej miere

vykonával iba procesné úkony administratívnej povahy. Preto na základe uvedených

skutočností má sťažovateľ za to, že ním uplatnené nároky v ústavnej sťažnosti sú nárokmi

odôvodnenými.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ,

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým

sa domáha vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Obdobné spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike

existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný

súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn.

nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe ústavný súd dospel

k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu

dĺžku namietaného konania. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že vzhľadom na predmet

namietaného konania, ktorý má pre sťažovateľa zásadný význam, ide o vec, k prerokovaniu

ktorej musí všeobecný súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

namietaného konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že pojednávanie nariadené

na 25. október 2011 bolo odročené z dôvodu jeho ospravedlnenej neúčasti, pričom

na pojednávaniach nariadených na 19. január 2012 a na 8. marec 2012 sa sťažovateľ

bez ospravedlnenia nezúčastnil, resp. z pojednávania nariadeného na 8. marec 2012

sa ospravedlnil až dodatočne. Ústavný súd taktiež vzal do úvahy, že sťažovateľ

v doterajšom priebehu konania viackrát odstraňoval na základe výziev okresného súdu

nedostatky svojich návrhov. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje,

že aj sťažovateľ má určitý (negatívny) podiel na doterajšej neprimeranej dĺžke namietaného

konania. Uvedené správanie sťažovateľa ako účastníka konania síce nemôže ospravedlniť

doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania došlo popri viacerých obdobiach krátkodobej nečinnosti

aj k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (napr. od 31. marca

2008 do 16. februára 2009, od 16. februára 2009 do 20. apríla 2010), ako aj k neefektívnej,

resp. nesústredenej činnosti okresného súdu (najmä v súvislosti s doručovaním poučení

o procesných právach účastníkom konania a s vyzývaním navrhovateľa na odstránenie

nedostatkov podania).

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše päť rokov

bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe

ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru

(pozri napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiada o „priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

7 500 € nakoľko sa jedná o spor týkajúci sa existenčnej otázky sťažovateľa. Sťažovateľ tak...

aj napriek formálnej garancii rýchleho a efektívneho konania v pracovnoprávnych sporoch

je vystavený právnej neistote, v rámci ktorej mu dodnes nebolo Okresným súdom

Bratislava I zodpovedané, či jeho pracovný pomer s odporcom v 1. rade aj naďalej trvá.

Okresný súd tak o veci meritórne nerozhodol, ale vec určenia neplatnosti výpovede z nájmu

ani nezastavil pre niektorý z dôvodov uvedenom v ,

resp. . Takáto právna neistota v značnej miere nepriaznivo vplýva

aj na samotný zdravotný stav sťažovateľa.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval

predovšetkým charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období, stav,

v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného súdu, ako aj jeho

doterajšiu neprimeranú dĺžku, ale aj správanie sťažovateľa, ktorý do istej miery prispel

ku vzniknutým prieťahom v konaní, a predmet sporu (určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou B., s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2012. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu po 127,16 €, čo predstavuje spolu 269,58 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

Za úkon právnej služby – podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 11. júla 2013

(doručené ústavnému súdu 18. júla 2013) – ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia

ústavnoprávnej argumentácie) úhradu nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013