Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 298/2013
PDF · 235.75 KB
No categories available
IV. ÚS 298/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. D. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 68/2008,
za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 68/2008
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 68/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom
tritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. D. K. trovy konania
v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet
Advokátskej kancelárie B., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2012 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 68/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
„Návrhom zo dňa 31. 03. 2008 sa sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I
domáhal určenia, že výpoveď daná mu zamestnávateľom [odporcom v 1) rade] listom
zo dňa 11. 5. 2000 je neplatná, nakoľko mu nebola vôbec doručená. Sťažovateľ v podanom
návrhu zároveň žiadal, aby okresný súd uložil S. [odporcovi v 2) rade] zaregistrovať
sťažovateľa ako zamestnanca spoločnosti E., spol. s r. o. a vyplatiť sťažovateľovi z titulu
poistného pomeru nemocenské dávky za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007.
Uznesením 15 C/68/08-9 zo dňa 16. 2. 2009, teda po 11 mesiacoch od podania
návrhu sťažovateľa, vyzval okresný súd sťažovateľa na odstránenie vád návrhu zo dňa 31.
3. 2008.
Dňa 23. 11. 2009 sťažovateľ doplnil svoj pôvodný návrh zo dňa 31. 03. 2008, v rámci
ktorého sťažovateľ bližšie špecifikoval označenie účastníkov, ako aj požadovanú škodu
vzniknutú z nevyplatených nemocenských dávok za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007.
Uznesením zo dňa 20. 4. 2010 Okresný súd Bratislava I konanie v časti povinnosti
odporcu v 2) rade vyplatiť sťažovateľovi z titulu poistného pomeru nemocenské dávky
za obdobie od 26. 1. 2006 do 20. 4. 2007 zastavil a postúpil S., pobočka B.
Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 20. 4. 2010, ktorým okresný súd zastavil
konanie v časti vyplatenia nemocenských dávok, podal sťažovateľ dňa 18. 5. 2010
odvolanie.
Uznesením zo dňa 30. 6. 2010 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 4. 2010.
Dňa 28. 2. 2011 vydal Krajský súd v Bratislave v konkurznej veci 5 K/182/99
uznesenie, ktorým zrušil konkurz na majetok spoločnosti E., spol. s r. o. vyhlásený dňa 15.
7. 1999.
Dňa 25. 10. 2011, teda až po 2 rokoch a 5 mesiacoch od podania návrhu
sťažovateľa, sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. 1. 2012.
Sťažovateľ sa zo zdravotných dôvodov nemohol na predmetnom pojednávaní zúčastniť,
čo uviedol v ospravedlnení svojej neúčasti.
Uznesením 15 C/68/2008-72 zo dňa 25. 10. 2011 okresný súd pripustil zmenu petitu,
ktorú požadoval sťažovateľ ešte vo svojom podaní zo dňa 23. 11. 2009. Okresný súd
tak pripustil zmenu petitu až po 23 mesiacoch od podania návrhu na zmenu petitu.
Dňa 19. 1. 2012 sa na Okresnom súde Bratislava I uskutočnilo vo veci druhé
pojednávanie, ktoré bolo okresným súdom opätovne odročené na termín 8. 3. 2012.
Dňa 19. 1. 2012 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na pripustenie ďalšieho
účastníka do konania 15 C/68/2008 a zmenu petitu.
Dňa 19. 1. 2012 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť
na prieťahy v konaní, v ktorej namietal neprimeranú dĺžku konania spojenú
s prejednávaním neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
Uznesením zo dňa 1. 2. 2012 vyzval Okresný súd Bratislava I sťažovateľa,
aby odstránil vady podania zo dňa 19. 1. 2012.
Dňa 8. 3. 2012 sa vo veci uskutočnilo v poradí tretie pojednávanie, na ktorom
sa sťažovateľ nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov vyvolaných komplikáciami
po absolvovanej operácii. Svoju neúčasť sťažovateľ náležité ospravedlnil. Okresný súd
odročil pojednávanie na neurčito.
Uznesením zo dňa 27. 7. 2012 Okresný súd Bratislava I pripustil pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania, a to až po 6 mesiacoch od návrhu sťažovateľa
na pristúpenie uvedeného účastníka do konania. Na základe predmetného uznesenia bol
do konania 15 C/68/2008 pripustený na strane odporcu v 3) rade bývalý správca
konkurznej podstaty žalovaného v 1) rade JUDr. V. A.
Dňa 15. 8. 2012 podal JUDr. V. A. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 27. 7. 2012, v ktorom namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie.
V právnej veci o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a povinnosti registrácie
ako zamestnanca odporcu v 1) rade odporcom v 2) rade vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 15 C/68/2008 nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“
Podľa názoru sťažovateľa „... z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup
Okresného súdu Bratislava I svojou povahou, ako aj doterajšou dĺžkou konania
nie je primeraný skutkovému a právnemu charakteru veci, pričom okresný súd v rámci
svojho postupu sa dopúšťa... pochybení zasahujúcich priamo do sťažovateľovho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote“.
Sťažovateľ žiada aj o „priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
7 500 € nakoľko sa jedná o spor týkajúci sa existenčnej otázky sťažovateľa. Sťažovateľ tak...
aj napriek formálnej garancii rýchleho a efektívneho konania v pracovnoprávnych sporoch
je vystavený právnej neistote, v rámci ktorej mu dodnes nebolo Okresným súdom
Bratislava I zodpovedané, či jeho pracovný pomer s odporcom v 1. rade aj naďalej trvá.
Okresný súd tak o veci meritórne nerozhodol, ale vec určenia neplatnosti výpovede z nájmu
ani nezastavil pre niektorý z dôvodov uvedenom v Občianskom súdnom poriadku,
resp. Zákonníku práce. Takáto právna neistota v značnej miere nepriaznivo vplýva
aj na samotný zdravotný stav sťažovateľa.“.
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa D. K... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/68/2008 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej
pod sp. zn. 15 C/68/2008 konať.
Ústavný súd priznáva D. K... primerané finančné zadosťučinenie vo výške
7 500 EUR, slovom sedemtisícpäťsto EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný
uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť D. K... trovy právneho zastúpenia
vo výške 269,60 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3911/12
z 27. decembra 2012, v ktorom uviedla prehľad procesných úkonov súdu v predmetnom
konaní a tiež oznámila, že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno
považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým
nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu
prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu,
čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Avšak
pojednávania boli odročené pre správanie (resp. ospravedlnenie neúčasti, neodstránenie
vád podania) sa účastníkov konania.“.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 298/2013-22
z 30. mája 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie
k sťažnosti z 27. decembra 2012 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie.
Podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3511/2013 doručenom
ústavnému súdu 26. augusta 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie, a súhlasí s upustením od neho, pričom využila možnosť doplniť vyjadrenie
bývalej predsedníčky k sťažnosti o informáciu, že predmetný spis bol vrátený okresnému
súdu po tom, čo Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
č. k. 4 Co 404/2012-146 z 26. júna 2013 odvolanie odporcu v 3. rade proti výroku
uznesenia, ktorým okresný súd pripustil vstup ďalšieho účastníka ako odporcu v 3. rade
do konania, zamietol.
Dňa 4. júla 2013 ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa,
aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia
okresného súdu sp. zn. Spr. 3911/12 z 27. decembra 2012 a sp. zn. Spr. 3511/2013
z 24. júna 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľa
v podaní doručenom ústavnému súdu 18. júla 2013 oznámila, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania, a využila možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam okresného
súdu. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho
súdu pre ľudské práva, pričom uviedla: „otázky množstva vecí, personálne a organizačné
problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným
prieťahom v konaní... uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty...
Tak, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, v právnej veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C/68/2008 súd vytýčil počas obdobia
5 rokov a 3 mesiacov iba 3 pojednávania, pričom prvé z nich sa malo uskutočniť
až po 2 rokoch a 7 mesiacoch od podania žaloby sťažovateľa, ktorou sa sťažovateľ domáhal
určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej mu jeho zamestnávateľom.
Okresný súd mal vzhľadom na vyššie uvedenú dĺžku konania dostatočnú možnosť uskutočniť
ďalšie pojednávania, na ktorých by sa sťažovateľ zúčastnil. Okresný súd však túto možnosť
nevyužil.
Napriek právne aj skutkovo jednoduchej veci, ako aj napriek existencii potreby
osobitnej rýchlosti konania nedošlo v predmetnom konaní k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa ani po uplynutí 5 rokov a 3 mesiacov, pričom okresný súd v prevažnej miere
vykonával iba procesné úkony administratívnej povahy. Preto na základe uvedených
skutočností má sťažovateľ za to, že ním uplatnené nároky v ústavnej sťažnosti sú nárokmi
odôvodnenými.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky
okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 68/2008.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého
len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí
boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým
sa domáha vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Obdobné spory tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike
existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný
súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 15 C 68/2008
nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe ústavný súd dospel
k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu
dĺžku namietaného konania. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že vzhľadom na predmet
namietaného konania, ktorý má pre sťažovateľa zásadný význam, ide o vec, k prerokovaniu
ktorej musí všeobecný súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka
namietaného konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že pojednávanie nariadené
na 25. október 2011 bolo odročené z dôvodu jeho ospravedlnenej neúčasti, pričom
na pojednávaniach nariadených na 19. január 2012 a na 8. marec 2012 sa sťažovateľ
bez ospravedlnenia nezúčastnil, resp. z pojednávania nariadeného na 8. marec 2012
sa ospravedlnil až dodatočne. Ústavný súd taktiež vzal do úvahy, že sťažovateľ
v doterajšom priebehu konania viackrát odstraňoval na základe výziev okresného súdu
nedostatky svojich návrhov. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje,
že aj sťažovateľ má určitý (negatívny) podiel na doterajšej neprimeranej dĺžke namietaného
konania. Uvedené správanie sťažovateľa ako účastníka konania síce nemôže ospravedlniť
doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy
finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 15 C 68/2008 vyplýva, že v doterajšom priebehu
napadnutého konania došlo popri viacerých obdobiach krátkodobej nečinnosti
aj k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (napr. od 31. marca
2008 do 16. februára 2009, od 16. februára 2009 do 20. apríla 2010), ako aj k neefektívnej,
resp. nesústredenej činnosti okresného súdu (najmä v súvislosti s doručovaním poučení
o procesných právach účastníkom konania a s vyzývaním navrhovateľa na odstránenie
nedostatkov podania).
Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše päť rokov
bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu
došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou
okresného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe
ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené
základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru
(pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 68/2008 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne
príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiada o „priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
7 500 € nakoľko sa jedná o spor týkajúci sa existenčnej otázky sťažovateľa. Sťažovateľ tak...
aj napriek formálnej garancii rýchleho a efektívneho konania v pracovnoprávnych sporoch
je vystavený právnej neistote, v rámci ktorej mu dodnes nebolo Okresným súdom
Bratislava I zodpovedané, či jeho pracovný pomer s odporcom v 1. rade aj naďalej trvá.
Okresný súd tak o veci meritórne nerozhodol, ale vec určenia neplatnosti výpovede z nájmu
ani nezastavil pre niektorý z dôvodov uvedenom v Občianskom súdnom poriadku,
resp. Zákonníku práce. Takáto právna neistota v značnej miere nepriaznivo vplýva
aj na samotný zdravotný stav sťažovateľa.“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval
predovšetkým charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období, stav,
v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného súdu, ako aj jeho
doterajšiu neprimeranú dĺžku, ale aj správanie sťažovateľa, ktorý do istej miery prispel
ku vzniknutým prieťahom v konaní, a predmet sporu (určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru,
že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € primerané
konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade
trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním
Advokátskou kanceláriou B., s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania
vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2012. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu po 127,16 €, čo predstavuje spolu 269,58 €
(bod 4 výroku tohto nálezu).
Za úkon právnej služby – podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 11. júla 2013
(doručené ústavnému súdu 18. júla 2013) – ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia
ústavnoprávnej argumentácie) úhradu nepriznal.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013