Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o prijatej sťažnosti S. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. S. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré s ú Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave, každý z nich v sume po

500 € (slovom päťsto eur), p o v i n n é vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. S. K. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,57 € (slovom

štyristosedem eur a päťdesiatsedem centov), ktorú s ú Okresný súd Piešťany a Krajský súd

v Trnave, každý z nich v sume po 203,78 € (slovom dvestotri eur a sedemdesiatosem

centov), p o v i n n é vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. D. K., P., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie

konania doručeným okresnému súdu 16. októbra 2009 (ďalej len „žaloba“) domáhala

proti M. K. (ďalej len „žalovaný“) a za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného E.

K. (ďalej len „vedľajšia účastníčka“ alebo spolu aj „účastníci“) určenia, že uznanie dlhu, čo

do dôvodu a výšky v sume 19 916,35 € žalovaným v prospech vedľajšej účastníčky formou

notárskej zápisnice pod č. N 88/2009, NZ 18658/2009, NCRIs 18865/2009 spísanej 4. júna

2009 notárom JUDr. M. R. (ďalej len „notárska zápisnica“) a aj súhlas s jej

vykonateľnosťou ako exekučného titulu sú neplatnými právnymi úkonmi. Konanie sa na

okresnom súde viedlo pod sp. zn. .

Okresný súd rozhodol o žalobe sťažovateľky rozsudkom č. k. -49

z 24. augusta 2011, ktorým v 1. bode výroku určil, že zmluva o pôžičke z 31. januára 1996

uzavretá medzi žalovaným a vedľajšou účastníčkou je neplatná, a v 2. bode výroku určil, že

uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky žalovaným formou notárskej zápisnice a aj súhlas s jej

vykonateľnosťou ako exekučného titulu sú neplatnými právnymi úkonmi. V 3. bode výroku

rozsudku okresný súd rozhodol tak, že žalovaný „... I., II.“ je povinný nahradiť

sťažovateľke trovy konania.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -49 z 24. augusta 2011 podali

žalovaný aj sťažovateľka (proti 3. bodu výroku) odvolanie (riadny opravný prostriedok).

Krajský súd rozsudkom č. k. -88 z 22. januára 2013 rozhodol tak, že

odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu v 1. bode výroku (o určení neplatnosti

zmluvy o pôžičke) zrušil, v 2. bode výroku (o určení neplatnosti uznania dlhu, čo do dôvodu

a výšky vo forme notárskej zápisnice, ako aj súhlasu s jej vykonateľnosťou ako exekučného

titulu) potvrdil a v 3. bode výroku (o náhrade trov konania) zmenil tak, že žalovaný

a vedľajšia účastníčka sú povinní sťažovateľke nahradiť trovy konania. Krajský súd navyše

označeným rozsudkom žalovanému a vedľajšej účastníčke uložil povinnosť nahradiť

sťažovateľke aj trovy odvolacieho konania, pričom okresnému súdu uložil povinnosť

opraviť záhlavie jeho rozsudku, pokiaľ ide o označenie žalovaného a vedľajšej účastníčky.

Právny zástupca sťažovateľky porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu

v konaní o žalobe odôvodňuje okrem iného takto:

«... U sťažovateľa prieťahy spôsobené Okresným súdom Piešťany a spôsobované

Krajským súdom v Trnave spôsobili a znásobujú stav právnej neistoty... keďže ide o konanie

o určenie neplatnosti právneho úkonu jednak vyfabrikovanej zmluvy o pôžičke z roku 1996

medzi bývalou svokrou a bývalým manželom (jej synom) a jednak účelného uznania dlhu

vo forme notárskej zápisnice bývalým manželom voči svojej matke (z roku 2009 počas

rozvodového konania na dlh vo výške 600.000 Sk so splatnosťou 6 dní), ktorá bola

podkladom na exekúcie bytu v BSM, čím takto chceli sťažovateľa potrestať za rozvod

a pripraviť o majetkové nároky z titulu budúceho vyporiadania BSM. Exekúcia je tohto času

odložená práve do skončenia veci v spojení s . Samotná

exekúcia však spôsobila u sťažovateľa šok a právnu neistotu, ktorá sa čoraz viac znásobuje

nekonaním vo veci oboch súdov.

U sťažovateľa teda oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované porušiteľmi bez

právoplatného ukončenia veci neustále vyvolávajú nemožnosť riešiť si vyporiadanie,

nakoľko je sťažovateľ cez exekúciu v područí bývalého manžela ako povinného a bývalej

svokry ako oprávnenej...

Neúmerná dĺžka konania pred súdmi má dopad najmä na jeho psychickú stránku,

nakoľko prežíva krušné chvíle v spoločnom byte s už teraz bývalým manželom. Povaha veci,

konanie a prístup tak Okresného súdu Piešťany ako i Krajského súdu v Trnave si od

začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu

venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený

stav právnej neistoty. Napriek tomuto komplotu zo strany bývalého manžela a bývalej

svokry súdy nekonali a nekonajú a najmä odvolací súd vytvára u sťažovateľa zbytočný pocit

neistoty a napätia...

Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti veci

a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania

(ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú agendu prvostupňových

a odvolacích súdov najmä s prihliadnutím na preukázaný a zjavný skutkový stav.

Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu

žiadneho zo súdov.

Celkovo od podania návrhu 16. 10. 2009 do podania ústavnej sťažnosti uplynulo viac

ako 3 roky; od podania návrhu (16. 10. 2009) do prvého pojednávania na prvom stupni

(13. 06. 2011) uplynulo takmer 20 mesiacov a od predloženia veci na odvolací súd uplynulo

13 mesiacov. Čiže celkovo sa vo veci nekonalo a nekoná 2 roky a 9 mesiacov z celkových

3 roky a 1 mesiac. Toto nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť,

ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov

oboma súdmi.

Celé konanie najmä pred Krajským súdom v Trnave je tvorené jedným súvislým

prieťahom.

Nevyužitie všetkých iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu jeho

základného práva alebo slobôd sťažovateľovi... poskytuje... odôvodňujeme jednak tým, že

uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma vytýčeným pojednávaní po

intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť. Ide o rozsudky ESĽP

z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike

a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike...

... čo má za následok nutnosť zladiť do budúcnosti judikatúru Ústavného súdu SR

s judikatúrou ESĽP. V praxi a v tomto prípade u sťažovateľa proti Okresnému súdu

Piešťany a Krajskému súdu v Trnave ako porušiteľom jeho základného práva to znamená,

že Ústavný súd SR nesmie podmieňovať prijatie tejto ústavnej sťažnosti predchádzajúcou

sťažnosťou predsedovi dotknutého súdu zvlášť u súdu odvolacieho...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp.

zn. porušené.

II. Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. S. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €... ktorej ich je

Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave povinní solidárne vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave sú povinní solidárne uhradiť trovy

právneho zastúpenia... S. K. v sume 269,58 €... advokátovi JUDr. D. K... na jeho účet... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho predsedníčka listom č. Spr. 400/13 z 3. júna 2013, za krajský súd jeho

predseda listom č. Spr. 302/13 z 30. mája 2013 a právny zástupca stanoviskom k uvedeným

vyjadreniam listom zo 17. júna 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nad rámec prehľadu

procesných úkonov okresného súdu a účastníkov v právnej veci žaloby v súvislosti

s namietanými zbytočnými prieťahmi v konaní poukázala najmä na objektívne okolnosti

spočívajúce v nedostatočnom obsadení okresného súdu sudcami a tým spôsobenú

preťaženosť na okresnom súde pôsobiacich sudcov. Zároveň ústavnému súdu oznámila:

„... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30

ods. 2 ...“.

2.2 Predseda krajského súdu nad rámec správy o priebehu konania na krajskom súde

(odvolacom súde) vo vzťahu k jeho časovému trvaniu (od 15. decembra 2011 do

27. februára 2013) poukázal okrem iného na to, že právna vec sťažovateľky nebola podľa

rozvrhu práce takzvanou prednostnou vecou, „... preto sa musela vybavovať podľa poradia

v akom napadla“. V ďalšej časti listu sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci (odvolania) bez zbytočných prieťahov odôvodňoval tak isto najmä

nedostatočným počtom sudcov, pričom za vzniknuté prieťahy v konaní sa sťažovateľke aj

ospravedlnil. V závere listu oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým, „aby Ústavný súd

SR upustil od ústneho pojednávania prijatej sťažnosti...“.

2.3 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní najmä uviedol:

„... podľa ustálenej judikatúry Ústavného sudu SR (napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť; že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovedností za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní...“

Zároveň okrem vyčíslenia trov právneho zastúpenia sťažovateľky v celkovej sume

413,91 € ústavnému súdu oznámil:

„... V zmysle SR súhlasíme s upustením od

ústneho pojednávania.“

3. Ústavný súd tak podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej prerokovanie na ústnom

pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto

práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na

zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,

či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. :

- 16. október 2009 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľky, ktorá bola

zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 20. október 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľky označené ako

„VÝVOJ PODPISOV p. E. K...“,

- 23. október 2009 – sťažovateľka predložila okresnému súdu fotokópiu podania „Trestné

oznámenie na neznámeho páchateľa“ doručeného Okresnej prokuratúre Piešťany

22. októbra 2009,

- 30. apríl 2009 – na okresný súd sa podľa úradného záznamu dostavil žalovaný a prevzal

rovnopis žaloby,

- 16. august 2010 – okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľku na

zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 99,50 €,

- 20. august 2010 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 29. apríl 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie vo veci samej na 13. jún 2011,

uznesením č. k. -31 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril

k žalobe, a zároveň účastníkom zaslal písomné poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach,

- 7. jún 2011 – žalovaný, zastúpený advokátom JUDr. R. B., B., doručil okresnému súdu

vyjadrenie k žalobe,

- 13. jún 2011 – pojednávanie bolo odročené na 24. august 2011 na doplnenie dokazovania

s tým, že prípadné ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov účastníci oznámia v lehote 10 dní,

- 24. jún 2011 – okresnému súdu bolo doručené podanie, ktorým žalovaný navrhol doplniť

dokazovanie výpoveďou svedkov (manželov K. bez uvedenia akýchkoľvek ďalších

identifikačných údajov, pozn.), ako aj oboznámením „... s výsledkami trestného konania vo

veci podvodu“,

- 27. jún 2011 – okresný súd vyzval žalovaného, aby oznámil, či účasť svedkov na už

nariadené pojednávanie zabezpečí, prípadne aby uviedol ich osobné údaje na účely

predvolania a aby oznámil číslo vyšetrovacieho spisu trestného konania, ktorého výsledky

navrhol oboznámiť na pojednávaní,

- 11. júl 2011 – žalovaný oznámil okresnému súdu, že svedkov, ktorých navrhol vypočuť na

pojednávaní, zabezpečí, a tiež uviedol aj číslo vyšetrovacieho spisu (ČVS: ORP 1908/OVK

PN 2009, pozn.) vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“),

- 12. júl 2011 – okresný súd požiadal okresné riaditeľstvo o zapožičanie žalovaným

označeného spisu,

- 26. júl 2011 – okresné riaditeľstvo zaslalo okresnému súdu „koncept“ označeného spisu

na účel jeho zapožičania,

- 24. august 2011 – okresný súd na pojednávaní po doplnení dokazovania a oboznámení

so spisom vyhlásil rozsudok č. k. -49 vo veci samej,

- 25. august 2011 – sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa predložila okresnému súdu

vyčíslenie trov konania,

- 5. október 2011 – sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu z 24. augusta 2011

v časti výroku o trovách konania odvolanie,

- 11. október 2011 – žalovaný podal proti rozsudku okresného súdu z 24. augusta 2011

faxom odvolanie, ktoré následne doplnil predložením jeho originálu (doručeného

14. októbra 2011, pozn.)

- 19. október 2011 – na okresný súd sa podľa úradného záznamu osobne dostavila právna

zástupkyňa sťažovateľky a prevzala odvolanie žalovaného,

- 20. október 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa k odvolaniu

žalovaného a žalovaného uznesením č. k. -66 vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie v sume 99,50 €,

- 27. október 2011 – sťažovateľka sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovaného,

- 2. november 2011 – žalovaný zaplatil súdny poplatok za ním podané odvolanie,

- 15. december 2011 – okresný súd doručil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach účastníkov, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. ,

- 30. december 2011 – krajský súd zaslal žalovanému a vedľajšej účastníčke odvolanie

sťažovateľky,

- 24. máj 2012 – krajskému súdu bolo doručené podanie vedľajšej účastníčky, ktorým

urgovala rozhodnutie o odvolaniach,

- 29. máj 2012 – krajský súd listom – „Odpoveď na urgenciu“ s poukazom najmä na

„... vysokú zaťaženosť... veľké množstvo nevybavených vecí...“ vedľajšej účastníčke

oznámil, že o odvolaniach rozhoduje „... v horizonte jedného roka od predloženia veci...“,

- 3. január 2013 – krajský súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 22. január

2013 (oznámenie o tom vyvesil na úradnú tabuľu 11. januára 2013, pozn.),

- 22. január 2013 – krajský súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. -88, ktorým

rozhodol o odvolaniach účastníkov proti rozsudku okresného súdu z 24. augusta 2011,

pričom okresnému súdu uložil povinnosť opraviť záhlavie jeho rozsudku z 24. augusta

2011, pokiaľ ide o označenie žalovaného a vedľajšej účastníčky,

- 27. február 2013 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 6. marec 2013 – na okresný súd sa podľa úradného záznamu dostavila právna zástupkyňa

sťažovateľky a osobne prevzala rozsudok krajského súdu,

- 14. marec 2013 – okresný súd uznesením č. k. -95 opravil záhlavie svojho

rozsudku z 24. augusta 2011 v časti označenia žalovaného a vedľajšej účastníčky,

- 9. apríl 2013 – okresný súd opatril svoj rozsudok z 24. augusta 2011, ktorý v spojení

s rozsudkom krajského súdu z 22. januára 2013 nadobudol právoplatnosť 20. marca 2013,

a tiež aj (opravné) uznesenie zo 14. marca 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. apríla

2013, doložkou o nadobudnutí právoplatnosti.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto

právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá

by zakladala jej faktickú alebo právnu zložitosť odôvodňujúcu trvanie konania na okresnom

súde od 16. októbra 2009 (doručenie žaloby) do 14. decembra 2011 (postúpenie veci

krajskému súdu), t. j. spolu takmer 2 roky a 2 mesiace. O uvedenom svedčí aj fakt, že

okresný súd rozhodol o žalobe, resp. o neplatnosti uznania dlhu žalovaným vo forme

notárskej zápisnice a súhlasu s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu na 2. pojednávaní

24. augusta 2011. Tak isto nemožno faktickou či právnou zložitosťou veci nijako

odôvodňovať ani trvanie konania na krajskom (odvolacom) súde od 15. decembra 2011

do 22. januára 2013 (rozhodnutia o odvolaniach), resp. do 27. februára 2013, keď bol spis

opäť vrátený okresnému súdu, t. j. spolu viac 1 rok a 2 mesiace.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

predovšetkým uvádza, že v zmysle ustanovení o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), je splnenie poplatkovej povinnosti, resp. povinnosti zaplatiť súdny

poplatok, jednou zo základných podmienok konania. Aj keď na jednej strane je pravdou, že

v zmysle ustanovenia poplatková povinnosť

vzniká a súdny poplatok je splatný podaním návrhu (žaloby), na strane druhej v zmysle § 10

ods. 1 okresný súd ako súd prvého stupňa je povinný poplatníka –

navrhovateľa (žalobcu), v danom prípade sťažovateľku, pod hrozbou zastavenia konania na

zaplatenie súdneho poplatku vyzvať s tým, že ak žalobca (sťažovateľka) súdny poplatok

v súdom určenej lehote nezaplatí, konanie zastaví. Vychádzajúc z uvedeného, napriek tomu,

že si sťažovateľka svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok za (návrh) žalobu nesplnila pri

jej podaní 16. októbra 2009, resp. túto povinnosť si splnila až 20. augusta 2010, túto

skutočnosť samu osebe, resp. vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu (pozri ďalej, pozn.),

nijako nemožno považovať za takú, ktorú by z hľadiska prekážok pre plynulosť konania

bolo možné pričítať na jej ťarchu. Ústavný súd teda nezistil žiadne také na ťarchu

sťažovateľky pričítateľné relevantné skutočnosti, ktoré by okresnému súdu a krajskému

súdu bránili postupovať v označených konaniach plynulo a bez prieťahov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a krajského súdu

a v tejto súvislosti prihliadol aj na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

o žalobe sťažovateľky sa nevyznačoval plynulým a efektívnym postupom.

V prvom rade treba na ťarchu okresného súdu pričítať zbytočné prieťahy v období od

16. októbra 2009 (podanie žaloby) do 13. júna 2011 (1. pojednávanie vo veci samej), keďže

vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku až 16. augusta 2010 (sťažovateľka

súdny poplatok zaplatila 20. augusta 2010, pozn.), t. j. po uplynutí 10 mesiacov,

a žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe (žalovaný rovnopis žaloby prevzal osobne ešte

30. apríla 2009, pozn.) až 29. apríla 2011, t. j. po uplynutí viac ako 18 mesiacov.

Aj pokiaľ ide o postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

o odvolaniach účastníkov od 15. decembra 2011 (doručenie spisu) do 27. februára 2013

(vrátanie spisu okresnému súdu), ústavný súd je toho názoru, že ak krajský súd

o odvolaniach účastníkov rozhodol až rozsudkom 22. januára 2013, t. j. po uplynutí viac ako

13 mesiacov, nepostupoval bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti tak vo vzťahu k postupu okresného súdu, ako aj vo vzťahu

k postupu krajského súdu podľa názoru ústavného súdu treba dať sťažovateľke plne za

pravdu v tom, že personálne obsadenie všeobecných súdov, ich organizácia a vysoký počet

nimi vybavovaných vecí nijako nemožno považovať za dôvody, ktorými by bolo možné

ospravedlniť zbytočné prieťahy v označených konaniach.

Uvedené platí o to viac, že na základe neplatného uznania dlhu formou notárskej

zápisnice a súhlasu s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu bola na návrh vedľajšej

účastníčky ako oprávnenej začatá exekúcia predajom bytu slúžiaceho na bývanie

sťažovateľky a jej maloletých detí (pozri upovedomenie o začatí exekúcie predajom

nehnuteľností súdneho exekútora JUDr. P. J., T., pod č. Ex 733/09 z 29. septembra 2009).

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu

o žalobe sťažovateľky v období od 16. októbra 2009 do 13. júna 2011, ako aj skutočnosť, že

krajský súd rozhodol o odvolaniach účastníkov proti rozsudku okresného súdu vo veci

samej až po uplynutí viac ako 13 mesiacov od predloženia veci, pričom sťažovateľka sa

o zistené prieťahy žiadnym relevantným spôsobom nepričinila, ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Keďže v právnej veci sťažovateľky konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn.

bolo ukončené rozhodnutím krajského súdu 22. januára 2013, resp. vrátením

veci (spisu) okresnému súdu 27. februára 2013, a napokon už aj konanie na okresnom súde

vedené pod sp. zn. bolo právoplatne ukončené 20. marca 2013, resp. 5. apríla

2013, ústavný súd nepovažoval za potrebné prikázať označeným všeobecným súdom ďalej

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných

prieťahov v postupe okresného súdu, ako aj v postupe krajského súdu, k čomu sťažovateľka

žiadnym relevantným spôsobom neprispela, považuje za primerané v sume 1 000 €, t. j.

vo vzťahu ku každému z nich v čiastke 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd aj krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorá si podaním z 20. júna 2013

uplatnila nárok na ich náhradu spolu v sume 413,91 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €. Základná

sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 €

a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania

z titulu odmeny za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava

zastúpenia, vypracovanie sťažnosti) v sume 254,34 € a režijného paušálu v sume 15,26 €

a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 (vyjadrenie z 20. júna 2013)

v sume 130,16 € a režijného paušálu v sume 7,81 €, teda sťažovateľke vznikol nárok na

náhradu trov v celkovej sume 407,57 €.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažovateľke priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 407,57 €, ktorú sú okresný súd a krajský súd, každý z nich v čiastke

203,78 €, povinné zaplatiť na účet jej právneho zástupcu, tak ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013