Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na zákonného sudcu zaručeného v a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

16 NcC 190/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 11. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. )

a sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na zákonného sudcu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) už

označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka podaniami doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013 svoje sťažnosti

argumentačne doplnila.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Brezno (ďalej len

„okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu škody –

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení,

smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej

základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej

kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predmetné žaloby boli

vedené okresným súdom pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ).

Popisom procesných úkonov vykonaných v troch konaniach pred okresným súdom,

v ktorých na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a dvoch žiadostí

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo zo strany okresného súdu

k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a k oneskorenému udeleniu

poverení na vykonanie exekúcie, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný

postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb

o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným na

prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu Brezno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti

z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného poukázala

na skutočnosť, že okresný súd, ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom

vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto

škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu zásady

nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu

týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 11. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 222/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

16 NcC 195/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ) „mal“ rozhodnúť tak, že

z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú

vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli zákonnými sudcami v predmetných

exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, avšak

ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách

sťažovateľky vylúčení neboli.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky «nesprávne, zakladajúce

zásah do jeho základných práv, konkrétne:

- základného práva zaručeného , t. j. práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva

na nestranný súd zriadený zákonom».

V rámci svojej argumentácie sťažovateľka poukázala na právne závery obsiahnuté

v judikatúre ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa

rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu (napr. nález sp. zn.

z 26. novembra 2009, nález sp. zn. z 5. septembra 2006, uznesenie sp. zn.

z 8. októbra 2009, nález sp. zn. z 11. mája 2005, nález sp. zn.

z 24. novembra 1997, nález sp. zn. zo 17. marca 2005, nález sp. zn.

z 8. októbra 2009, „rozsudok ECHR Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25.

februára 1997, ods. 73, rozsudok ECHR Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005“ atď.) a

odvolávajúc sa na ňu uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia

nestrannosti je dôvodná. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená

tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.

V sporoch vedených okresným súdom bude podľa sťažovateľky nevyhnutné „na

základe vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu

nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto

posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním

škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje legitímny dôvod pochybovať o nestrannosti

okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia.

c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného

postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob ako by

ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov

rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno

predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne

v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd

Brezno a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Brezno, aby tak

dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Brezno a škoda

nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako strany v spore.

Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. a nasl.

Z. z. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude uplatňovať

regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu

voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore

úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho kolegom,

zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky vo vzťahu k ich

regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.“.

Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby

o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného súdu majú byť

prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou

„minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť

o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti

prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla,

že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých

svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu

záveru ako krajský súd vo svojich napadnutých rozhodnutiach.

Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil

dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných

vecí, ktorými sú:

„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci, čo vyplýva

aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach;

b) nutnosť vylúčenia sudcu ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní;

c) ekonomickú závislosť.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými uzneseniami krajského súdu, zruší

označené uznesenia krajského súdu, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami

krajského súdu (A.) sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 15. októbra 2012

(sp. zn. ), ako aj sťažovateľkou napádanými „uzneseniami“ (v týchto

prípadoch o uznesenia nejde, pozri ďalej, pozn.) krajského súdu (B.) sp. zn.

16 NcC 190/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 11. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 222/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

16 NcC 195/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ) došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na zákonného sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K spojeniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že

predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto rozhodnutia.

Obdobne s prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn. –

sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že

predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

A. Sťažovateľka v prvom rade namieta porušenie ňou označených základných práv

zaručených a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd uzneseniami sp. zn.

16 NcC 180/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. )

nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil

všetkých sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu si

sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého

sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 je v garantované prostredníctvom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho

názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prerokúvaní a rozhodovaní vylúčený, je

dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie je

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnenej osoby (v danom prípade sťažovateľky, ktorá

podala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou

označených sudcov z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý takýto návrh oprávnenej osoby

a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa

ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje,

preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (napr. , ). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ,

). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa ,

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na

podanie dovolania [ (pozri napr. , )]. Pokiaľ

podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými

uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu

v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané, keďže v ďalšom konaní o merite veci

pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným

právam sťažovateľky. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza:

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli

uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach

sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich

proti uzneseniam krajského súdu sp. zn. z 10. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 11. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ).

ani nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa

ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred

všeobecnými súdmi alebo pred ústavným súdom. Naopak, z zjavne

vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky

riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky pôvodne vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. už po ich predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci, tak ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

B. Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených práv v konaniach

vedených ústavným súdom pod sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

a sp. zn. – sp. zn. , ústavný súd konštatuje,

že v týchto konaniach sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti

s „uzneseniami“ krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.

Podľa zistenia ústavného súdu napríklad v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. októbra 2012, ktoré však

neexistuje. V skutočnosti krajský súd pripojil vec vedenú pod sp. zn.

k veci ním vedenej pod sp. zn. a spojené konanie ďalej viedol pod sp. zn.

16 NcC 180/2012 a v tejto veci napokon aj rozhodol uznesením z 10. októbra 2012.

Podľa zistenia ústavného súdu tak krajský súd uznesením sp. zn.

z 10. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn.

(vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie

konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

16 NcC 207/2012 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

), pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke

zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Obdobne krajský súd uznesením sp. zn. z 11. októbra 2012,

o ktorom sa na ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už

v bode A., pozn.), spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

) a sp. zn. (sp. zn. ), pričom ďalším

výrokom tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu

v týchto veciach.

Uznesením sp. zn. z 15. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom

súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil

krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti

pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ), pričom ďalším výrokom tohto uznesenia krajský

súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Uznesením sp. zn. z 9. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom

súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A., pozn.), spojil

krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti

pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn.

), pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke

zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Napokon uznesením sp. zn. z 15. októbra 2012, o ktorom sa na

ústavnom súde vedie konanie pod sp. zn. (vyhodnotené už v bode A.,

pozn.), spojil krajský súd vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

) a sp. zn. (sp. zn. ), pričom ďalšími

výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu

v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedených prípadoch sťažovateľka namieta porušenie

svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp.

ktoré krajský súd nikdy nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto

ústavný súd mohol označené sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené

podľa .

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok

ich odmietnutie v súlade s .

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že z dôvodu identickosti

predmetu konaní, ako aj účastníkov konaní vedených pred krajským súdom, ktoré sú

označené v tomto vyhodnocovanom bode „B.“, s konaniami vyhodnotenými v bode „A.“,

a to konkrétne s konaniami vedenými pod sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

) a sp. zn. (sp. zn. ), ku ktorým boli tieto

konania z bodu „B.“ podľa uvedených zistení pripojené na spoločné konania, bolo potrebné

sťažnosti sťažovateľky vedené pod už v bode „B.“ uvedenými spisovými značkami

odmietnuť pre neprípustnosť podľa .

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) v nich uplatnených nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach, ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia, iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013