Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 464/2013
PDF · 161.88 KB
No categories available
III. ÚS 464/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. D. K., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky „Najvyšším súdom SR v spore č.j. 2Obo – 165/2008 – 204“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Najvyšším
súdom SR v spore č.j. 2Obo – 165/2008 – 204“.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „dňa 22.04.2003, Krajskému súdu v Trnave
podal žalobu na zdržanie sa nekalého súťažného konania.
Krajský súd, ako súd prvostupňový dňa 31.03.2005 rozsudkom po dvoch rokoch
vyhovel žalobe len voči odporcovi na II mieste, ktorý i v čase rozhodovania sporu ešte
predával akumulátorové batérie dovezené z Č. označené značkou navrhovateľa. Vo vzťahu
k odporcom na I.; III., a IV mieste žalobu zamietol z dôvodu, že dovezené akumulátorové
batérie, v čase rozhodovania sporu, z Č. už nedovážali a predajcovia už tieto batérie nemali
na sklade, lebo za dva roky od podanej žaloby, tieto vypredali.
Odvolanie podal odporca na II mieste dňa 29.9.2005, a od tejto doby spis je v konaní
Najvyššieho súdu SR,. V poslednom konaní, ako dovolacom, rozhodol dňa 29.09.2011, kedy
druhý krát vrátil rozsudok Najvyššiemu súdu SR, zo dňa 26.2.2009 konajúcemu, ako
druhostupňovému, pod č.j. 2Obo - 165/2008, po podanom dovolaní, zo dňa 23.8.2006,
Najvyšší súd SR, ako druhostupňový súd po vrátení mu veci odo dňa 29.9.2011 do dnešného
dňa to je po dobu 21 mesiacov, neurobil žiaden právny úkon.
Na podanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní reagoval predseda Obchodno-
právneho kolégia Najvyššiemu súdu SR listom dňa 6.VIII 20112 prisľúbeným pojednávaním
v štvrtom štvrťroku 2012.
Najvyšší súd SR navrhovateľov spor nerozhodol, a napriek jeho dôvodnosti,
do dnešného dňa nedokázal rozhodnúť po dobu viac, ako osem rokov, a vo veci vôbec
nekonal viac, ako dvadsaťjedna mesiacov.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Najvyšší súd SR, Ul. Župné námestie č, 13, 814 90 Bratislava v sporovej veci č.j.
2Obo - 165/2008 - 204, porušuje právo sťažovateľa na riadne a včasné prejednanie
a rozhodnutie sporu, bez zbytočných prieťahov priznané mu v č1. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Ústavný súd SR zaväzuje Najvyšší súd SR, bez ďalších prieťahov pokračovať
v začatom súdnom konaní a spor bez prieťahov rozhodnúť.
3. Titulom porušenia sťažovateľových práv, počas ôsmich rokov, priznáva mu
odškodné v čiastke 48 000,-€, poškodením dodávateľsko odberateľských vzťahov, keď
postupom súdu bolo umožnené odporcom odpredať tovar, ktorý bol označený značkou
navrhovateľa a bol dovozom z Č.
4. Zároveň zaväzuje Najvyšší súd SR k úhrade trov právneho zastúpenia za konanie
pred Ústavným súdom SR v čiastke 431,91-€, 3 x 136,16 a 3 x paušál 7,81-€.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ
ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Obo 165/2008.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o komplexne
posúdenie podania sťažovateľky označeného ako „Sťažnosť, na porušenie práva
priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Najvyšším súdom SR v spore č.j. 2 Obo – 165/2008 -204“, toto aj napriek tomu, že
sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva,
akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje
zrozumiteľné a zmysluplné odôvodnenie návrhu. Na tomto mieste považuje ústavný súd
za nevyhnutné pripomenúť, že sťažovateľka sa domáhala vyslovenia porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
„Najvyšším súdom v sporovej veci č.j. 2 Obo – 165/2008 – 204“. Z predloženej prílohy
sťažnosti – odpovede predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Nobs
103/2012, Spr. 696/2012, je však paradoxne zrejmé, že sťažovateľkou označené konanie
skončilo rozsudkom najvyššieho súdu „sp. zn. 2 Obo/165/2008 zo dňa 26.02.2009“, ktoré
bolo napadnuté dovolaním, a najvyšší súd ako dovolací súd rozhodol aj o podanom
dovolaní uznesením sp. zn. 1 ObdoV/34/2009 z 29. septembra 2011, ktorým
zrušil dovolaním napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu
sp. zn. 2 Obo 165/2008 z 26. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predseda
obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu ďalej tiež uviedol, že „nové odvolacie konanie
sa v predmetnej veci vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky odo dňa 13. 01. 2012
pod sp. zn. 1 Obo/2/2012“. V tejto súvislosti ústavný súd v súčinnosti s Krajským
súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ďalej tiež zistil, že už najvyšší súd v novom
odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo/2/2012 rozhodol uznesením z 22. mája 2013,
ktorým prvostupňový rozsudok krajského súdu sp. zn. 20 Cbs 16/2003 z 31. marca zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je vec
prerokovávaná na krajskom súde ako prvostupňovom súde, a nie na najvyššom súde, a už
vôbec nie pod tou spisovou značkou, ktorú sťažovateľka označila v petite svojho podania.
Okrem uvedeného ústavný súd mal aj pochybnosť, či právny zástupca je oprávnený
zastupovať sťažovateľku v tomto konaní, pretože z predloženej plnej moci nie je možné
určiť, kto splnomocnil advokáta na konanie pred ústavným súdom. Predložená plná moc
obsahuje len odtlačky pečiatky obchodnej spoločnosti – sťažovateľky a dva nečitateľné
podpisy, pričom z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky
dostupného na internete vyplýva, že sťažovateľka má štyroch konateľov, pričom
za spoločnosť podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Na základe uvedeného ústavný súd
dospel k záveru, že predložená plná moc je neplatná pre jej neurčitosť, a teda z hľadiska
pohľadu ústavného súdu neakceptovateľná.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako
celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení
námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)
v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky vykazuje nedostatky náležitostí
predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013