Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 464/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. D. K., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky „Najvyšším súdom SR v spore č.j. – 204“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) „Najvyšším

súdom SR v spore č.j. – 204“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „dňa 22.04.2003, Krajskému súdu v Trnave

podal žalobu na zdržanie sa nekalého súťažného konania.

Krajský súd, ako súd prvostupňový dňa 31.03.2005 rozsudkom po dvoch rokoch

vyhovel žalobe len voči odporcovi na II mieste, ktorý i v čase rozhodovania sporu ešte

predával akumulátorové batérie dovezené z Č. označené značkou navrhovateľa. Vo vzťahu

k odporcom na I.; III., a IV mieste žalobu zamietol z dôvodu, že dovezené akumulátorové

batérie, v čase rozhodovania sporu, z Č. už nedovážali a predajcovia už tieto batérie nemali

na sklade, lebo za dva roky od podanej žaloby, tieto vypredali.

Odvolanie podal odporca na II mieste dňa 29.9.2005, a od tejto doby spis je v konaní

Najvyššieho súdu SR,. V poslednom konaní, ako dovolacom, rozhodol dňa 29.09.2011, kedy

druhý krát vrátil rozsudok Najvyššiemu súdu SR, zo dňa 26.2.2009 konajúcemu, ako

druhostupňovému, pod č.j. , po podanom dovolaní, zo dňa 23.8.2006,

Najvyšší súd SR, ako druhostupňový súd po vrátení mu veci odo dňa 29.9.2011 do dnešného

dňa to je po dobu 21 mesiacov, neurobil žiaden právny úkon.

Na podanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní reagoval predseda Obchodno-

právneho kolégia Najvyššiemu súdu SR listom dňa 6.VIII 20112 prisľúbeným pojednávaním

v štvrtom štvrťroku 2012.

Najvyšší súd SR navrhovateľov spor nerozhodol, a napriek jeho dôvodnosti,

do dnešného dňa nedokázal rozhodnúť po dobu viac, ako osem rokov, a vo veci vôbec

nekonal viac, ako dvadsaťjedna mesiacov.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Najvyšší súd SR, Ul. Župné námestie č, 13, 814 90 Bratislava v sporovej veci č.j.

- 204, porušuje právo sťažovateľa na riadne a včasné prejednanie

a rozhodnutie sporu, bez zbytočných prieťahov priznané mu v č1. 48 ods. 2 SR.

2. Ústavný súd SR zaväzuje Najvyšší súd SR, bez ďalších prieťahov pokračovať

v začatom súdnom konaní a spor bez prieťahov rozhodnúť.

3. Titulom porušenia sťažovateľových práv, počas ôsmich rokov, priznáva mu

odškodné v čiastke 48 000,-€, poškodením dodávateľsko odberateľských vzťahov, keď

postupom súdu bolo umožnené odporcom odpredať tovar, ktorý bol označený značkou

navrhovateľa a bol dovozom z Č.

4. Zároveň zaväzuje Najvyšší súd SR k úhrade trov právneho zastúpenia za konanie

pred Ústavným súdom SR v čiastke 431,91-€, 3 x 136,16 a 3 x paušál 7,81-€.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ

ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o komplexne

posúdenie podania sťažovateľky označeného ako „Sťažnosť, na porušenie práva

priznaného SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Najvyšším súdom SR v spore č.j. -204“, toto aj napriek tomu, že

sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva,

akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje

zrozumiteľné a zmysluplné odôvodnenie návrhu. Na tomto mieste považuje ústavný súd

za nevyhnutné pripomenúť, že sťažovateľka sa domáhala vyslovenia porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

„Najvyšším súdom v sporovej veci č.j. – 204“. Z predloženej prílohy

sťažnosti – odpovede predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Nobs

103/2012, Spr. 696/2012, je však paradoxne zrejmé, že sťažovateľkou označené konanie

skončilo rozsudkom najvyššieho súdu „sp. zn. zo dňa 26.02.2009“, ktoré

bolo napadnuté dovolaním, a najvyšší súd ako dovolací súd rozhodol aj o podanom

dovolaní uznesením sp. zn. z 29. septembra 2011, ktorým

zrušil dovolaním napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu

sp. zn. z 26. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predseda

obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu ďalej tiež uviedol, že „nové odvolacie konanie

sa v predmetnej veci vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky odo dňa 13. 01. 2012

pod sp. zn. “. V tejto súvislosti ústavný súd v súčinnosti s Krajským

súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ďalej tiež zistil, že už najvyšší súd v novom

odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol uznesením z 22. mája 2013,

ktorým prvostupňový rozsudok krajského súdu sp. zn. z 31. marca zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je vec

prerokovávaná na krajskom súde ako prvostupňovom súde, a nie na najvyššom súde, a už

vôbec nie pod tou spisovou značkou, ktorú sťažovateľka označila v petite svojho podania.

Okrem uvedeného ústavný súd mal aj pochybnosť, či právny zástupca je oprávnený

zastupovať sťažovateľku v tomto konaní, pretože z predloženej plnej moci nie je možné

určiť, kto splnomocnil advokáta na konanie pred ústavným súdom. Predložená plná moc

obsahuje len odtlačky pečiatky obchodnej spoločnosti – sťažovateľky a dva nečitateľné

podpisy, pričom z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky

dostupného na internete vyplýva, že sťažovateľka má štyroch konateľov, pričom

za spoločnosť podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Na základe uvedeného ústavný súd

dospel k záveru, že predložená plná moc je neplatná pre jej neurčitosť, a teda z hľadiska

pohľadu ústavného súdu neakceptovateľná.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako

celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení

námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)

v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky vykazuje nedostatky náležitostí

predpísaných a , a preto ju podľa zákona

o ústavnom súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013